<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Odborné učilište internátne Ulica J. A. Komenského 70, Želovce	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/odborne-uciliste-internatne-ulica-j-a-komenskeho-70-zelovce/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/odborne-uciliste-internatne-ulica-j-a-komenskeho-70-zelovce/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:52:37 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Alenka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/odborne-uciliste-internatne-ulica-j-a-komenskeho-70-zelovce/#comment-8749</link>

		<dc:creator><![CDATA[Alenka]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 04 Aug 2025 21:59:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/odborne-uciliste-internatne-ulica-j-a-komenskeho-70-zelovce/#comment-8749</guid>

					<description><![CDATA[Takže, rozhodla som sa napísať pár riadkov o Odbornom učilišti v Želovciach, na ulici J. A. Komenského. Ja som si ho vybrala, lebo som chcela niečo praktické, nie len sedieť v lavici a učiť sa teóriu. A naozaj, toto bola asi jedna z tých lepších vecí – že sme mali dosť praxe. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sme si veci aj vyskúšali. Aj keď, jasné, niektoré tie dielne už pamätali aj lepšie časy a sem-tam by to chcelo nové vybavenie. Ale aspoň človek vedel, čo ho v práci čaká, to bolo super. S teóriou to bolo už trošku inak. Niekedy som mala fakt pocit, že polovica triedy sa nudila a len čakala na zvonenie. To bola niekedy nuda, že až peklo vydržať na hodine. Ale zas, boli tam aj takí učitelia, čo vedeli vysvetliť veci tak, že to dávalo zmysel a človeka to aj chytilo. S tými sa dalo aj pokecať a prebrať veci, čo bolo fajn. Ale celkovo, vedomosti som si musela dosť veľa dohľadávať sama, ak som chcela vedieť niečo viac. No a internát, to je kapitola sama o sebe. Ja som bola zďaleka, takže internát bola nutnosť. Bývanie je tam také, aké je, dalo sa to prežiť, ale nie je to žiadny luxus, to je jasné. Spoznala som tam kopec kamošiek a to bolo asi to najlepšie. Človek má aspoň niekoho, s kým sa môže večer porozprávať alebo si zahrať nejaké hry. Aj keď občas to bolo dosť prísne s tými pravidlami, mala som pocit, že nás strážili na každom kroku. A jedlo? No, tak to bolo niekedy fakt desné a inokedy zas celkom fajn, ako kde a aký kuchár mal asi práve službu. Ale človek si zvykne, hlavne keď je hladný. To prostredie tam je také, že tam okrem školy a internátu, moc nie je čo robiť. Je to celkom kľudné, žiadne veľké mesto, ale zas pre mladých ľudí, ktorí chcú občas vypnúť, to môže byť niekedy dosť izolačné. Niekedy som mala pocit, že tu panuje taká zvláštna, možno trošku smutná atmosféra. Ale zas, aspoň sa človek mohol sústrediť na učenie, keď už nič iné. Celkovo si z toho odnášam taký pocit, že to bola skúsenosť. Nie vždy to bolo ľahké, ale naučila som sa aj iné veci, nielen tie odborové. Naučila som sa samostatnosti a ako sa prebíjať.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, rozhodla som sa napísať pár riadkov o Odbornom učilišti v Želovciach, na ulici J. A. Komenského. Ja som si ho vybrala, lebo som chcela niečo praktické, nie len sedieť v lavici a učiť sa teóriu. A naozaj, toto bola asi jedna z tých lepších vecí – že sme mali dosť praxe. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sme si veci aj vyskúšali. Aj keď, jasné, niektoré tie dielne už pamätali aj lepšie časy a sem-tam by to chcelo nové vybavenie. Ale aspoň človek vedel, čo ho v práci čaká, to bolo super. S teóriou to bolo už trošku inak. Niekedy som mala fakt pocit, že polovica triedy sa nudila a len čakala na zvonenie. To bola niekedy nuda, že až peklo vydržať na hodine. Ale zas, boli tam aj takí učitelia, čo vedeli vysvetliť veci tak, že to dávalo zmysel a človeka to aj chytilo. S tými sa dalo aj pokecať a prebrať veci, čo bolo fajn. Ale celkovo, vedomosti som si musela dosť veľa dohľadávať sama, ak som chcela vedieť niečo viac. No a internát, to je kapitola sama o sebe. Ja som bola zďaleka, takže internát bola nutnosť. Bývanie je tam také, aké je, dalo sa to prežiť, ale nie je to žiadny luxus, to je jasné. Spoznala som tam kopec kamošiek a to bolo asi to najlepšie. Človek má aspoň niekoho, s kým sa môže večer porozprávať alebo si zahrať nejaké hry. Aj keď občas to bolo dosť prísne s tými pravidlami, mala som pocit, že nás strážili na každom kroku. A jedlo? No, tak to bolo niekedy fakt desné a inokedy zas celkom fajn, ako kde a aký kuchár mal asi práve službu. Ale človek si zvykne, hlavne keď je hladný. To prostredie tam je také, že tam okrem školy a internátu, moc nie je čo robiť. Je to celkom kľudné, žiadne veľké mesto, ale zas pre mladých ľudí, ktorí chcú občas vypnúť, to môže byť niekedy dosť izolačné. Niekedy som mala pocit, že tu panuje taká zvláštna, možno trošku smutná atmosféra. Ale zas, aspoň sa človek mohol sústrediť na učenie, keď už nič iné. Celkovo si z toho odnášam taký pocit, že to bola skúsenosť. Nie vždy to bolo ľahké, ale naučila som sa aj iné veci, nielen tie odborové. Naučila som sa samostatnosti a ako sa prebíjať.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
