<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Odborné učilište internátne Švermova 1, Valaská	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/odborne-uciliste-internatne-svermova-1-valaska/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/odborne-uciliste-internatne-svermova-1-valaska/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:52:30 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Mira		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/odborne-uciliste-internatne-svermova-1-valaska/#comment-8740</link>

		<dc:creator><![CDATA[Mira]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 06 Jun 2025 13:09:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/odborne-uciliste-internatne-svermova-1-valaska/#comment-8740</guid>

					<description><![CDATA[Rozmýšľam, čo napísať o tom učilišti vo Valaskej, na Švermovej ulici. No, je to také... špecifické miesto, mám pocit. Keď som tam prišla, bola som taká všelijaká, nevedela som, čo čakať. Myslela som si, že to bude asi také to klasické učilište, kde sa len niečo naučíš a ideš. Ale je to trochu iné. Začnem asi tým učením. Niekedy som mala pocit, že niektorí učitelia si tam len tak odrapkajú svoje a je to, a potom sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie. To bolo občas naozaj peklo, lebo človek sa snažil sústrediť, ale proste to nešlo. Akoby im chýbala taká iskra, vieš? Ale zas, musím povedať, že boli tam aj takí učitelia, a to bolo super, čo milovali to, čo učili, a to bolo vidieť. Tí ti dali aj dušu a naozaj sa snažili, aby sme niečo pochopili a niečo sa naučili. Vďaka nim som sa naozaj tešila do dielne, lebo tam si človek špinil ruky a videl, že to, čo robí, má zmysel. Bolo fajn, že sme sa učili veci, ktoré sú naozaj praktické, nie len teóriu z kníh. Pamätám si, ako sme raz mali prax v takej väčšej firme, to bolo celkom poučné, lebo sme videli, ako to vyzerá v reálnom svete. A potom internát, to je kapitola sama o sebe. Pre mňa to bolo niečo nové, žiť s toľkými ľuďmi pod jednou strechou. Jasné, boli tam pravidlá, občas mi prišli dosť prísne, ale asi to muselo byť, aby sa udržal nejaký poriadok. Spočiatku to bol trochu šok, ale nakoniec sa z nás stala taká malá komunita. Pamätám si na večery, keď sme sa smiali do nemoty alebo si pomáhali s úlohami, to bolo fajn. Cítila som, že tam patríme, lebo sme všetci boli na jednej lodi. Na druhej strane, občas človeku chýba ten svoj pokoj a súkromie, ale to je asi daň za život na internáte. Niekedy som počula, že niekto mal nejaké problémy, ale ja som sa s ničím takým osobne nestretla, takže nemám s tým skúsenosť. Čo sa týka samotného prostredia školy, no, nie je to žiadna moderná novostavba s najnovšou technikou, to je pravda. Ale zase, na to, čo sme tam potrebovali, to celkom stačilo. V niektorých dielňach som mala pocit, že by sa zišli novšie veci, ale zas sme sa naučili improvizovať a robiť s tým, čo máme, a to je tiež skúsenosť. Celkovo, ak hľadáš miesto, kde ťa naučia robiť rukami a možno aj trochu osamostatniť sa, tak to má zmysel. Ale musíš byť pripravená na to, že to nebude vždy ružové a že si tam musíš nájsť to svoje.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Rozmýšľam, čo napísať o tom učilišti vo Valaskej, na Švermovej ulici. No, je to také&#8230; špecifické miesto, mám pocit. Keď som tam prišla, bola som taká všelijaká, nevedela som, čo čakať. Myslela som si, že to bude asi také to klasické učilište, kde sa len niečo naučíš a ideš. Ale je to trochu iné. Začnem asi tým učením. Niekedy som mala pocit, že niektorí učitelia si tam len tak odrapkajú svoje a je to, a potom sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie. To bolo občas naozaj peklo, lebo človek sa snažil sústrediť, ale proste to nešlo. Akoby im chýbala taká iskra, vieš? Ale zas, musím povedať, že boli tam aj takí učitelia, a to bolo super, čo milovali to, čo učili, a to bolo vidieť. Tí ti dali aj dušu a naozaj sa snažili, aby sme niečo pochopili a niečo sa naučili. Vďaka nim som sa naozaj tešila do dielne, lebo tam si človek špinil ruky a videl, že to, čo robí, má zmysel. Bolo fajn, že sme sa učili veci, ktoré sú naozaj praktické, nie len teóriu z kníh. Pamätám si, ako sme raz mali prax v takej väčšej firme, to bolo celkom poučné, lebo sme videli, ako to vyzerá v reálnom svete. A potom internát, to je kapitola sama o sebe. Pre mňa to bolo niečo nové, žiť s toľkými ľuďmi pod jednou strechou. Jasné, boli tam pravidlá, občas mi prišli dosť prísne, ale asi to muselo byť, aby sa udržal nejaký poriadok. Spočiatku to bol trochu šok, ale nakoniec sa z nás stala taká malá komunita. Pamätám si na večery, keď sme sa smiali do nemoty alebo si pomáhali s úlohami, to bolo fajn. Cítila som, že tam patríme, lebo sme všetci boli na jednej lodi. Na druhej strane, občas človeku chýba ten svoj pokoj a súkromie, ale to je asi daň za život na internáte. Niekedy som počula, že niekto mal nejaké problémy, ale ja som sa s ničím takým osobne nestretla, takže nemám s tým skúsenosť. Čo sa týka samotného prostredia školy, no, nie je to žiadna moderná novostavba s najnovšou technikou, to je pravda. Ale zase, na to, čo sme tam potrebovali, to celkom stačilo. V niektorých dielňach som mala pocit, že by sa zišli novšie veci, ale zas sme sa naučili improvizovať a robiť s tým, čo máme, a to je tiež skúsenosť. Celkovo, ak hľadáš miesto, kde ťa naučia robiť rukami a možno aj trochu osamostatniť sa, tak to má zmysel. Ale musíš byť pripravená na to, že to nebude vždy ružové a že si tam musíš nájsť to svoje.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
