<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Odborné učilište internátne Šrobárova 20, Poprad	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/odborne-uciliste-internatne-srobarova-20-poprad/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/odborne-uciliste-internatne-srobarova-20-poprad/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:52:37 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Barborka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/odborne-uciliste-internatne-srobarova-20-poprad/#comment-8761</link>

		<dc:creator><![CDATA[Barborka]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 17 Jan 2025 14:04:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/odborne-uciliste-internatne-srobarova-20-poprad/#comment-8761</guid>

					<description><![CDATA[Keď som po základke rozmýšľala, kam ďalej, to internátne učilište na Šrobárovej v Poprade sa mi zdalo ako celkom dobrý nápad. Hlavne kvôli tomu internátu, lebo sme to mali dosť ďaleko domov a nechcela som len tak pendlovať. Povedala som si, že vyskúšam a uvidím, čo z toho bude. Na internáte to bolo zo začiatku fakt divoké. Taká sloboda, kopec nových ľudí, nové kamošky, to bolo super. Ale veľmi rýchlo som zistila, že tie pravidlá tam sú niekedy až prehnane prísne. Mala som pocit, že nás vychovávateľky sledujú na každom kroku, niektoré boli fakt ako strážne psy a človek si musel dávať pozor, čo povie, aby nemal hneď nejaký problém. Na druhej strane, to jedlo tam bolo celkom jedlé, aj keď nie vždy to bola nejaká sláva. Ale prežila som, a to je hlavné. Občas sa nám podarilo zorganizovať nejaké tajné večerné stretnutia, alebo filmové večery, to bolo fajn na odreagovanie sa od toho celého kolotoča. Čo sa týka samotného učenia, to bolo také všelijaké. Niektoré predmety ma fakt bavili, hlavne tie odborné, kde sme si mohli aj niečo reálne vyskúšať, pamatám si, že sme mali celkom slušné vybavenie na dielňach, čo ma dosť prekvapilo. Tam som mala pocit, že sa fakt niečo učím a že to má zmysel. Ale potom boli aj také hodiny, kde som mala pocit, že polovica triedy sa nudí a len čaká na zvonenie. Niektorí učitelia boli super, vedeli zaujať, ale iní si tam, zdá sa mi, len odsedeli svoj čas a len púšťali prezentácie, ktoré ich asi ani samých nebavili. To nebolo tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr taká tá nuda z monotónnosti. Ale musím povedať, že tá prax bola fakt dôležitá. Tam sme si to naozaj vyskúšali naostro, dokonca sme boli aj vo väčších firmách, kde sme videli, ako to všetko funguje v reálnom svete. To mi dalo strašne veľa, lebo som si uvedomila, že to, čo sa učíme, má aj reálne uplatnenie. Vďaka tomu som si aj oveľa viac verila, keď som potom hľadala robotu. Celkovo bola tá atmosféra taká, no, rôznorodá. Občas tam boli aj situácie, kedy som sa necítila úplne bezpečne alebo som si musela dávať pozor na to, čo sa tam deje, lebo tam boli aj také, ehm, konflikty medzi žiakmi. Ale zas, vznikli tam aj naozaj silné priateľstvá, lebo keď ste spolu na internáte, prežijete toho fakt veľa. Bola to taká skúsenosť, ktorá ma síce niekedy poriadne potrápila, ale zároveň ma aj dosť posunula a naučila postaviť sa na vlastné nohy. Bez toho internátu by to asi nikdy nebolo tak intenzívne, aj keď na niektoré rána, keď som musela vstávať, by som najradšej zabudla.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som po základke rozmýšľala, kam ďalej, to internátne učilište na Šrobárovej v Poprade sa mi zdalo ako celkom dobrý nápad. Hlavne kvôli tomu internátu, lebo sme to mali dosť ďaleko domov a nechcela som len tak pendlovať. Povedala som si, že vyskúšam a uvidím, čo z toho bude. Na internáte to bolo zo začiatku fakt divoké. Taká sloboda, kopec nových ľudí, nové kamošky, to bolo super. Ale veľmi rýchlo som zistila, že tie pravidlá tam sú niekedy až prehnane prísne. Mala som pocit, že nás vychovávateľky sledujú na každom kroku, niektoré boli fakt ako strážne psy a človek si musel dávať pozor, čo povie, aby nemal hneď nejaký problém. Na druhej strane, to jedlo tam bolo celkom jedlé, aj keď nie vždy to bola nejaká sláva. Ale prežila som, a to je hlavné. Občas sa nám podarilo zorganizovať nejaké tajné večerné stretnutia, alebo filmové večery, to bolo fajn na odreagovanie sa od toho celého kolotoča. Čo sa týka samotného učenia, to bolo také všelijaké. Niektoré predmety ma fakt bavili, hlavne tie odborné, kde sme si mohli aj niečo reálne vyskúšať, pamatám si, že sme mali celkom slušné vybavenie na dielňach, čo ma dosť prekvapilo. Tam som mala pocit, že sa fakt niečo učím a že to má zmysel. Ale potom boli aj také hodiny, kde som mala pocit, že polovica triedy sa nudí a len čaká na zvonenie. Niektorí učitelia boli super, vedeli zaujať, ale iní si tam, zdá sa mi, len odsedeli svoj čas a len púšťali prezentácie, ktoré ich asi ani samých nebavili. To nebolo tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr taká tá nuda z monotónnosti. Ale musím povedať, že tá prax bola fakt dôležitá. Tam sme si to naozaj vyskúšali naostro, dokonca sme boli aj vo väčších firmách, kde sme videli, ako to všetko funguje v reálnom svete. To mi dalo strašne veľa, lebo som si uvedomila, že to, čo sa učíme, má aj reálne uplatnenie. Vďaka tomu som si aj oveľa viac verila, keď som potom hľadala robotu. Celkovo bola tá atmosféra taká, no, rôznorodá. Občas tam boli aj situácie, kedy som sa necítila úplne bezpečne alebo som si musela dávať pozor na to, čo sa tam deje, lebo tam boli aj také, ehm, konflikty medzi žiakmi. Ale zas, vznikli tam aj naozaj silné priateľstvá, lebo keď ste spolu na internáte, prežijete toho fakt veľa. Bola to taká skúsenosť, ktorá ma síce niekedy poriadne potrápila, ale zároveň ma aj dosť posunula a naučila postaviť sa na vlastné nohy. Bez toho internátu by to asi nikdy nebolo tak intenzívne, aj keď na niektoré rána, keď som musela vstávať, by som najradšej zabudla.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
