<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Odborné učilište internátne Hviezdoslavova 114/668, Ladce	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/odborne-uciliste-internatne-hviezdoslavova-114-668-ladce/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/odborne-uciliste-internatne-hviezdoslavova-114-668-ladce/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:52:24 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Miška		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/odborne-uciliste-internatne-hviezdoslavova-114-668-ladce/#comment-8707</link>

		<dc:creator><![CDATA[Miška]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 01 Oct 2025 09:24:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/odborne-uciliste-internatne-hviezdoslavova-114-668-ladce/#comment-8707</guid>

					<description><![CDATA[Keď som si spomenula na Ladce, teda na to učilište s internátom, vždy mi tak naskočí zopár vecí. Pamätám si, ako som tam prišla prvýkrát a bola som taká neistá. Predsa len, nový svet, nové tváre. Ale ten pocit, že tu sú ľudia, ktorí ti chcú naozaj pomôcť a rozumejú, že nie každý sa učí rovnako rýchlo, to bolo fajn. Niektorí učitelia boli fakt super, bolo vidieť, že ich to baví a snažia sa, aby nám to v hlave ostalo. Nechceli nám len niečo nalievať do hlavy, ale aj nás počúvali. S týmto som mala dobrú skúsenosť, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili nás niečo naučiť. Čo sa týka samotného internátu, tak to bolo všelijaké. Na jednej strane som si zvykla a mala tam kamošky, s ktorými sme si celkom rozumeľli. Vychovávateľky sa snažili udržať poriadok a aby sme sa cítili bezpečne, čo sa im väčšinou aj darilo. Ale zase, jasné, že to nebolo ako doma. Jedlo bolo, no, internátne. Niekedy celkom fajn, inokedy som sa naň moc netešila a radšej som si niečo kúpila v obchode, keď sa dalo. Občas mi prišlo, že niektoré veci tam už mali svoj vek, no dalo sa to prežiť. Čo ma trochu mrzelo, alebo skôr mám pocit, že by to mohlo byť lepšie, bola taká tá moderná výbava. Na praxi sme síce robili s vecami, ktoré sme potrebovali, ale občas som si hovorila, že v nejakej veľkej firme to musí vyzerať už úplne inak. Zdalo sa mi, že by sme možno potrebovali aj novšie stroje alebo techniky, aby sme boli lepšie pripravené na prácu, keď vyjdeme zo školy. Niektorí spolužiaci to brali tak, že to stačí, ale ja som si myslela, že by to chcelo posunúť dopredu. Ale zase, ak to mám tak zhodnotiť z môjho pohľadu, tak škola mi dala základy a nejaký smer. Naučila som sa tam veľa o tom, ako byť samostatná a spoznala som tam ľudí, ktorí sú na podobnej vlne. Tiež si cením, že sa snažili nájsť pre nás nejakú prácu po škole, aj keď to nebolo vždy úplne ideálne. Celkovo to bola taká skúsenosť, ktorá ma posunula, aj keď to nebolo vždy ružové, ale to asi nie je nikde.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som si spomenula na Ladce, teda na to učilište s internátom, vždy mi tak naskočí zopár vecí. Pamätám si, ako som tam prišla prvýkrát a bola som taká neistá. Predsa len, nový svet, nové tváre. Ale ten pocit, že tu sú ľudia, ktorí ti chcú naozaj pomôcť a rozumejú, že nie každý sa učí rovnako rýchlo, to bolo fajn. Niektorí učitelia boli fakt super, bolo vidieť, že ich to baví a snažia sa, aby nám to v hlave ostalo. Nechceli nám len niečo nalievať do hlavy, ale aj nás počúvali. S týmto som mala dobrú skúsenosť, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili nás niečo naučiť. Čo sa týka samotného internátu, tak to bolo všelijaké. Na jednej strane som si zvykla a mala tam kamošky, s ktorými sme si celkom rozumeľli. Vychovávateľky sa snažili udržať poriadok a aby sme sa cítili bezpečne, čo sa im väčšinou aj darilo. Ale zase, jasné, že to nebolo ako doma. Jedlo bolo, no, internátne. Niekedy celkom fajn, inokedy som sa naň moc netešila a radšej som si niečo kúpila v obchode, keď sa dalo. Občas mi prišlo, že niektoré veci tam už mali svoj vek, no dalo sa to prežiť. Čo ma trochu mrzelo, alebo skôr mám pocit, že by to mohlo byť lepšie, bola taká tá moderná výbava. Na praxi sme síce robili s vecami, ktoré sme potrebovali, ale občas som si hovorila, že v nejakej veľkej firme to musí vyzerať už úplne inak. Zdalo sa mi, že by sme možno potrebovali aj novšie stroje alebo techniky, aby sme boli lepšie pripravené na prácu, keď vyjdeme zo školy. Niektorí spolužiaci to brali tak, že to stačí, ale ja som si myslela, že by to chcelo posunúť dopredu. Ale zase, ak to mám tak zhodnotiť z môjho pohľadu, tak škola mi dala základy a nejaký smer. Naučila som sa tam veľa o tom, ako byť samostatná a spoznala som tam ľudí, ktorí sú na podobnej vlne. Tiež si cením, že sa snažili nájsť pre nás nejakú prácu po škole, aj keď to nebolo vždy úplne ideálne. Celkovo to bola taká skúsenosť, ktorá ma posunula, aj keď to nebolo vždy ružové, ale to asi nie je nikde.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
