<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k OA Centrálna 464, Svidník	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/oa-centralna-464-svidnik/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/oa-centralna-464-svidnik/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:51:50 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: DomiGirl		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/oa-centralna-464-svidnik/#comment-8616</link>

		<dc:creator><![CDATA[DomiGirl]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 21 Jul 2025 12:17:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/oa-centralna-464-svidnik/#comment-8616</guid>

					<description><![CDATA[Keď si spomeniem na tie roky, čo som prežila na Obchodnej akadémii vo Svidníku, tak mi napadne všeličo. Mám pocit, že to bolo také obdobie, kde sa človek fakt musel naučiť prežiť a vyťažiť z toho najviac, čo sa dalo. Na jednej strane musím povedať, že ma tešilo, keď sme sa dostali k takým veciam, čo sa mi naozaj zdali praktické. Hlavne tie ekonomické predmety alebo účtovníctvo, tam som mala pocit, že som sa naozaj niečo naučila, čo sa mi v živote môže zísť. Niektorí učitelia boli fakt super, bolo vidieť, že ich to baví a vedia to aj odovzdať ďalej. S tými som sa naozaj tešila na hodiny. Pamätám si aj na to, že sme mali možnosť ísť na takú menšiu prax, čo bolo fajn, aspoň človek na chvíľu vypadol zo školských lavíc a videl, ako to funguje v nejakom reálnom biznise. To bolo fakt cenné. No potom sú tu tie iné spomienky, ktoré sú trošku... nudnejšie, povedzme. Niekedy som mala pocit, že sa polovica triedy doslova nudila a len čakala na to zvonenie, lebo hodiny sa vliekli a proste nebola tam žiadna iskra. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie, ale niekedy to proste bolo len o prepisovaní z tabule alebo čítaní z učebnice a človek sa z toho nevedel akosi chytiť. Občas mi prišlo, že sa učíme veci, ktoré už sú možno trochu mimo alebo že by sa to dalo učiť omnoho zaujímavejšie. S vybavením som nemala osobne nejaký veľký problém, na to, čo sme potrebovali, to tam bolo, aj keď jasné, že vždy by sa našlo niečo, čo by sa dalo vylepšiť. Ale celkovo tá atmosféra bola taká všelijaká, raz lepšie, inokedy horšie. Proste, taký priemer. Človek si z toho zoberie to, čo chce, a to ostatné pretrpí, tak to už asi býva na každej škole.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď si spomeniem na tie roky, čo som prežila na Obchodnej akadémii vo Svidníku, tak mi napadne všeličo. Mám pocit, že to bolo také obdobie, kde sa človek fakt musel naučiť prežiť a vyťažiť z toho najviac, čo sa dalo. Na jednej strane musím povedať, že ma tešilo, keď sme sa dostali k takým veciam, čo sa mi naozaj zdali praktické. Hlavne tie ekonomické predmety alebo účtovníctvo, tam som mala pocit, že som sa naozaj niečo naučila, čo sa mi v živote môže zísť. Niektorí učitelia boli fakt super, bolo vidieť, že ich to baví a vedia to aj odovzdať ďalej. S tými som sa naozaj tešila na hodiny. Pamätám si aj na to, že sme mali možnosť ísť na takú menšiu prax, čo bolo fajn, aspoň človek na chvíľu vypadol zo školských lavíc a videl, ako to funguje v nejakom reálnom biznise. To bolo fakt cenné. No potom sú tu tie iné spomienky, ktoré sú trošku&#8230; nudnejšie, povedzme. Niekedy som mala pocit, že sa polovica triedy doslova nudila a len čakala na to zvonenie, lebo hodiny sa vliekli a proste nebola tam žiadna iskra. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie, ale niekedy to proste bolo len o prepisovaní z tabule alebo čítaní z učebnice a človek sa z toho nevedel akosi chytiť. Občas mi prišlo, že sa učíme veci, ktoré už sú možno trochu mimo alebo že by sa to dalo učiť omnoho zaujímavejšie. S vybavením som nemala osobne nejaký veľký problém, na to, čo sme potrebovali, to tam bolo, aj keď jasné, že vždy by sa našlo niečo, čo by sa dalo vylepšiť. Ale celkovo tá atmosféra bola taká všelijaká, raz lepšie, inokedy horšie. Proste, taký priemer. Človek si z toho zoberie to, čo chce, a to ostatné pretrpí, tak to už asi býva na každej škole.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
