<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Konzervatórium Jozefa Adamoviča Exnárova 8, Košice	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/konzervatorium-jozefa-adamovica-exnarova-8-kosice/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/konzervatorium-jozefa-adamovica-exnarova-8-kosice/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:49:49 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Danko		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/konzervatorium-jozefa-adamovica-exnarova-8-kosice/#comment-8268</link>

		<dc:creator><![CDATA[Danko]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 20 Mar 2025 09:40:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/konzervatorium-jozefa-adamovica-exnarova-8-kosice/#comment-8268</guid>

					<description><![CDATA[Rozmýšľala som, že napíšem niečo o konzervatóriu na Exnárovej v Košiciach, lebo je to fakt špecifické miesto a myslím, že sa oplatí podeliť sa o skúsenosti. Predtým než sa tam človek prihlási, by mal vedieť, do čoho ide. Na jednej strane, to prostredie je fakt super pre kreatívnych ľudí, hlavne ak miluješ hudbu alebo tanec, tak si tam prídeš na svoje. Naozaj som sa tam občas cítila, akoby som konečne patrila. Tá atmosféra, keď všetci okolo žijú tým istým, je niekedy na nezaplatenie a človeka to vie veľmi povzbudiť. Musím povedať, že niektorí pedagógovia sú naozaj srdciari. Vidno, že svoju prácu milujú a vedia človeka fakt posunúť dopredu, majú taký individuálny prístup, čo je pri umení hrozne dôležité. Čo sa týka nástrojov a priestorov na cvičenie, tak to tam celkom ide. Nájdeš si kútik, kde môžeš trénovať do úmoru, a to je pre nás kľúčové. A tie vystúpenia! Je super, že človek dostane šancu si to vyskúšať pred ľuďmi. Aj to celkom dobre pripravuje na to, čo bude neskôr v reálnom živote, ak sa chceš umením živiť. Ale vieš, ako to už býva, nie všetko je ružové. Niekedy mám pocit, že škola je taká trochu zaseknutá v minulosti. Niektoré postupy a myslenie sú fakt už prekonané a človek má pocit, že by sa to mohlo robiť aj modernejšie. Potom sú tam aj takí učitelia, čo proste už len čakajú na zvonenie. To je dosť demotivujúce, keď vidíš, že ich to nebaví a teba to má pritom živiť a máš mať z toho radosť. Občas som mala pocit, že komunikácia medzi študentmi a vedením, alebo aj medzi učiteľmi navzájom, proste nefunguje tak, ako by mala. Veľa vecí sa dozvieš na poslednú chvíľu, alebo vôbec, čo je dosť stresujúce. A čo sa týka tých príležitostí po škole, tak si myslím, že niekedy to je dosť zložité. Škola by možno mohla robiť viac pre to, aby nás lepšie pripravila na reálny život, nielen na ďalšie štúdium. No a financie sú asi večný problém. Občas som vnímala, že by sa dalo investovať do modernejšieho vybavenia, alebo do lepšieho zázemia pre nás študentov, ale chápem, že to asi nie je len tak. Celkovo, je to také, že musíš vedieť, čo chceš. Ak si ideš za svojím snom a si dostatočne silná, zvládneš to. Ale ak čakáš, že ťa niekto bude celý čas ťahať, tak to asi nebude pre teba.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Rozmýšľala som, že napíšem niečo o konzervatóriu na Exnárovej v Košiciach, lebo je to fakt špecifické miesto a myslím, že sa oplatí podeliť sa o skúsenosti. Predtým než sa tam človek prihlási, by mal vedieť, do čoho ide. Na jednej strane, to prostredie je fakt super pre kreatívnych ľudí, hlavne ak miluješ hudbu alebo tanec, tak si tam prídeš na svoje. Naozaj som sa tam občas cítila, akoby som konečne patrila. Tá atmosféra, keď všetci okolo žijú tým istým, je niekedy na nezaplatenie a človeka to vie veľmi povzbudiť. Musím povedať, že niektorí pedagógovia sú naozaj srdciari. Vidno, že svoju prácu milujú a vedia človeka fakt posunúť dopredu, majú taký individuálny prístup, čo je pri umení hrozne dôležité. Čo sa týka nástrojov a priestorov na cvičenie, tak to tam celkom ide. Nájdeš si kútik, kde môžeš trénovať do úmoru, a to je pre nás kľúčové. A tie vystúpenia! Je super, že človek dostane šancu si to vyskúšať pred ľuďmi. Aj to celkom dobre pripravuje na to, čo bude neskôr v reálnom živote, ak sa chceš umením živiť. Ale vieš, ako to už býva, nie všetko je ružové. Niekedy mám pocit, že škola je taká trochu zaseknutá v minulosti. Niektoré postupy a myslenie sú fakt už prekonané a človek má pocit, že by sa to mohlo robiť aj modernejšie. Potom sú tam aj takí učitelia, čo proste už len čakajú na zvonenie. To je dosť demotivujúce, keď vidíš, že ich to nebaví a teba to má pritom živiť a máš mať z toho radosť. Občas som mala pocit, že komunikácia medzi študentmi a vedením, alebo aj medzi učiteľmi navzájom, proste nefunguje tak, ako by mala. Veľa vecí sa dozvieš na poslednú chvíľu, alebo vôbec, čo je dosť stresujúce. A čo sa týka tých príležitostí po škole, tak si myslím, že niekedy to je dosť zložité. Škola by možno mohla robiť viac pre to, aby nás lepšie pripravila na reálny život, nielen na ďalšie štúdium. No a financie sú asi večný problém. Občas som vnímala, že by sa dalo investovať do modernejšieho vybavenia, alebo do lepšieho zázemia pre nás študentov, ale chápem, že to asi nie je len tak. Celkovo, je to také, že musíš vedieť, čo chceš. Ak si ideš za svojím snom a si dostatočne silná, zvládneš to. Ale ak čakáš, že ťa niekto bude celý čas ťahať, tak to asi nebude pre teba.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
