<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Jazyková škola ako súčasť ZŠ Staničná 13, Košice-Juh	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/jazykova-skola-ako-sucast-zs-stanicna-13-kosice-juh/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/jazykova-skola-ako-sucast-zs-stanicna-13-kosice-juh/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:59:10 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Miroslava		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/jazykova-skola-ako-sucast-zs-stanicna-13-kosice-juh/#comment-9525</link>

		<dc:creator><![CDATA[Miroslava]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 09 Sep 2025 16:56:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/jazykova-skola-ako-sucast-zs-stanicna-13-kosice-juh/#comment-9525</guid>

					<description><![CDATA[Keď sme vyberali školu pre dcéru, jazykovka na Staničnej bola pre nás takmer jasná voľba. Všetci o nej hovorili v superlatívoch, hlavne čo sa týka angličtiny, a presne to sme chceli. A musím povedať, že v tomto smere nás škola nesklamala. Naozaj to nebolo len o pesničkách a hrách. Od začiatku to brali vážne, s gramatikou, slovíčkami, proste dril, ktorý ale prinášal výsledky. Dcéra po pár rokoch naozaj rozprávala, nebála sa otvoriť ústa ani na dovolenke, čo bol pre mňa hlavný dôkaz, že to funguje. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Videla som, že tie hodiny mali hlavu a pätu a učitelia vedeli, čo robia. Za tú jazykovú prípravu som dodnes vďačná, dala jej neskutočný základ. Na druhej strane, mám pocit, že všetka energia školy ide práve do tých jazykov a ostatné predmety sú tak trochu v úzadí. Niekedy som mala dojem, že pri takej matematike alebo dejepise sa zasekol čas niekde v minulom storočí. Proste len sedieť, počúvať výklad a písať si poznámky z tabule. Dcéra občas prišla domov úplne otrávená, že sa celú hodinu nudila a len čakala na zvonenie. Chýbalo mi tam viac života, nejaké projekty alebo tímová práca, ktorá by ich vtiahla do deja. Všetko sa mi zdalo také veľmi tradičné a zamerané na výkon, hlavne na súťaže a olympiády. Kto bol dobrý, toho tlačili dopredu, ale na tých ostatných akoby sa trochu zabúdalo. Celkovo je tam dosť veľký tlak. Všetko sa točí okolo známok a testov. Niekedy mi to prišlo až príliš neosobné a chladné. Samozrejme, strašne to záleží od toho, na akých ľudí natrafíte, my sme mali šťastie na niektorých naozaj skvelých, ale stretli sme sa aj s prístupom, ktorý mi veľmi nesadol. Neviem presne, ako to funguje teraz, ale vtedy som mala pocit, že škola je taká veľká fabrika na vedomosti, kde sa občas stráca jednotlivec. Takže neviem, či by som sa rozhodla rovnako, keby som mala tú možnosť znova. Kvôli tej angličtine asi áno, ale pripravila by som sa na to, že to nebude vždy prechádzka ružovou záhradou a že zvyšok školy je proste... taký normálny priemer, ktorý vás občas aj sklame.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sme vyberali školu pre dcéru, jazykovka na Staničnej bola pre nás takmer jasná voľba. Všetci o nej hovorili v superlatívoch, hlavne čo sa týka angličtiny, a presne to sme chceli. A musím povedať, že v tomto smere nás škola nesklamala. Naozaj to nebolo len o pesničkách a hrách. Od začiatku to brali vážne, s gramatikou, slovíčkami, proste dril, ktorý ale prinášal výsledky. Dcéra po pár rokoch naozaj rozprávala, nebála sa otvoriť ústa ani na dovolenke, čo bol pre mňa hlavný dôkaz, že to funguje. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Videla som, že tie hodiny mali hlavu a pätu a učitelia vedeli, čo robia. Za tú jazykovú prípravu som dodnes vďačná, dala jej neskutočný základ. Na druhej strane, mám pocit, že všetka energia školy ide práve do tých jazykov a ostatné predmety sú tak trochu v úzadí. Niekedy som mala dojem, že pri takej matematike alebo dejepise sa zasekol čas niekde v minulom storočí. Proste len sedieť, počúvať výklad a písať si poznámky z tabule. Dcéra občas prišla domov úplne otrávená, že sa celú hodinu nudila a len čakala na zvonenie. Chýbalo mi tam viac života, nejaké projekty alebo tímová práca, ktorá by ich vtiahla do deja. Všetko sa mi zdalo také veľmi tradičné a zamerané na výkon, hlavne na súťaže a olympiády. Kto bol dobrý, toho tlačili dopredu, ale na tých ostatných akoby sa trochu zabúdalo. Celkovo je tam dosť veľký tlak. Všetko sa točí okolo známok a testov. Niekedy mi to prišlo až príliš neosobné a chladné. Samozrejme, strašne to záleží od toho, na akých ľudí natrafíte, my sme mali šťastie na niektorých naozaj skvelých, ale stretli sme sa aj s prístupom, ktorý mi veľmi nesadol. Neviem presne, ako to funguje teraz, ale vtedy som mala pocit, že škola je taká veľká fabrika na vedomosti, kde sa občas stráca jednotlivec. Takže neviem, či by som sa rozhodla rovnako, keby som mala tú možnosť znova. Kvôli tej angličtine asi áno, ale pripravila by som sa na to, že to nebude vždy prechádzka ružovou záhradou a že zvyšok školy je proste&#8230; taký normálny priemer, ktorý vás občas aj sklame.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
