<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Hudobné a dramatické konzervatórium Školská 31, Rimavská Sobota	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/hudobne-a-dramaticke-konzervatorium-skolska-31-rimavska-sobota/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/hudobne-a-dramaticke-konzervatorium-skolska-31-rimavska-sobota/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:49:49 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Anduška		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/hudobne-a-dramaticke-konzervatorium-skolska-31-rimavska-sobota/#comment-8263</link>

		<dc:creator><![CDATA[Anduška]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 17 Mar 2025 17:01:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/hudobne-a-dramaticke-konzervatorium-skolska-31-rimavska-sobota/#comment-8263</guid>

					<description><![CDATA[Ja si tak občas spomínam na časy strávené na Hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Rimavskej Sobote, a vždy mi to vyvolá všelijaké pocity. Akože, na jednej strane, ak je človek naozaj zapálený pre hudbu, tanec alebo herectvo, tak je to asi to pravé miesto, kde sa dá rozvíjať a žiť pre tú vášeň. Priznám sa, že niektoré chvíle boli fakt kúzelné. Cítila som, že som obklopená ľuďmi, ktorí rozumejú tej mojej vášni, a to je na nezaplatenie. Tie vystúpenia, koncerty, predstavenia, to je proste niečo, čo ti dá pocit, že žiješ. Ten adrenalín, ten potlesk, to je proste droga a pre toto to človek robí. A aj niektorí naši pedagógovia, teda musím povedať, že boli fakt úžasní, vidieť na nich, že to proste milujú a chcú nám to odovzdať, čo je podľa mňa strašne dôležité. Ale potom príde aj tá druhá strana mince. Niekedy mi prišlo, že sa tam až príliš tlačí na tú umeleckú stránku a na tie &#039;normálne&#039; predmety sa tak nejako pozabúda. Akože, jasné, je to konzervatórium, ale aj tak. Občas som mala pocit, že niektoré hodiny boli len také, aby sa prežilo. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, hlavne na tých všeobecných predmetoch, a to teda nebolo tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale proste to nevedelo zaujať. A úprimne, budovy a vybavenie? No, nebudeme si klamať, na niektorých miestach to už chce fakt poriadnu investíciu. Cvičebne, nástroje, scény... niekedy som si hovorila, že by to chcelo lepšie podmienky, aby sme sa mohli naozaj rozvíjať bez obmedzení. Nemám s tým síce osobnú skúsenosť, ale z počutia viem, že to nie je vždy ružové a že by sa to dalo vylepšiť. A čo potom? Keď skončíš? Vždy sa hovorí, že sa ti otvoria dvere na vysokú školu, ale realita je taká, že konkurencia je brutálna a tie miesta sú fakt obmedzené. A ak sa na výšku nedostaneš, tak si zrazu povieš, že čo teraz? Mám pocit, že občas sa tam až moc tlačí na tú drinu a na tú umeleckú stránku, ale málo na to, ako sa vlastne uživiť potom v tom našom svete, keď už nestojíš na doskách, čo znamenajú svet, ale potrebuješ zaplatiť nájom. Je to proste taká obeta, pre ten jeden okamih na javisku.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Ja si tak občas spomínam na časy strávené na Hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Rimavskej Sobote, a vždy mi to vyvolá všelijaké pocity. Akože, na jednej strane, ak je človek naozaj zapálený pre hudbu, tanec alebo herectvo, tak je to asi to pravé miesto, kde sa dá rozvíjať a žiť pre tú vášeň. Priznám sa, že niektoré chvíle boli fakt kúzelné. Cítila som, že som obklopená ľuďmi, ktorí rozumejú tej mojej vášni, a to je na nezaplatenie. Tie vystúpenia, koncerty, predstavenia, to je proste niečo, čo ti dá pocit, že žiješ. Ten adrenalín, ten potlesk, to je proste droga a pre toto to človek robí. A aj niektorí naši pedagógovia, teda musím povedať, že boli fakt úžasní, vidieť na nich, že to proste milujú a chcú nám to odovzdať, čo je podľa mňa strašne dôležité. Ale potom príde aj tá druhá strana mince. Niekedy mi prišlo, že sa tam až príliš tlačí na tú umeleckú stránku a na tie &#8218;normálne&#8216; predmety sa tak nejako pozabúda. Akože, jasné, je to konzervatórium, ale aj tak. Občas som mala pocit, že niektoré hodiny boli len také, aby sa prežilo. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, hlavne na tých všeobecných predmetoch, a to teda nebolo tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale proste to nevedelo zaujať. A úprimne, budovy a vybavenie? No, nebudeme si klamať, na niektorých miestach to už chce fakt poriadnu investíciu. Cvičebne, nástroje, scény&#8230; niekedy som si hovorila, že by to chcelo lepšie podmienky, aby sme sa mohli naozaj rozvíjať bez obmedzení. Nemám s tým síce osobnú skúsenosť, ale z počutia viem, že to nie je vždy ružové a že by sa to dalo vylepšiť. A čo potom? Keď skončíš? Vždy sa hovorí, že sa ti otvoria dvere na vysokú školu, ale realita je taká, že konkurencia je brutálna a tie miesta sú fakt obmedzené. A ak sa na výšku nedostaneš, tak si zrazu povieš, že čo teraz? Mám pocit, že občas sa tam až moc tlačí na tú drinu a na tú umeleckú stránku, ale málo na to, ako sa vlastne uživiť potom v tom našom svete, keď už nestojíš na doskách, čo znamenajú svet, ale potrebuješ zaplatiť nájom. Je to proste taká obeta, pre ten jeden okamih na javisku.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
