<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Hudobné a dramatické konzervatórium Požiarnická 1, Košice	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/hudobne-a-dramaticke-konzervatorium-poziarnicka-1-kosice/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/hudobne-a-dramaticke-konzervatorium-poziarnicka-1-kosice/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:49:49 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Danuška		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/hudobne-a-dramaticke-konzervatorium-poziarnicka-1-kosice/#comment-8269</link>

		<dc:creator><![CDATA[Danuška]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 30 Jul 2025 12:56:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/hudobne-a-dramaticke-konzervatorium-poziarnicka-1-kosice/#comment-8269</guid>

					<description><![CDATA[Takže konzervatórium na Požiarnickej v Košiciach, no... Keď som sa tam hlásila, mala som v hlave len samé ružové okuliare, vieš? Vždycky som chcela robiť hudbu a toto bola pre mňa taká splnená túžba, že konečne budem medzi ľuďmi, čo to cítia rovnako. A musím povedať, že v niektorých veciach ma to fakt nesklamalo. Tie hudobné predmety, to je proste iná liga. Naozaj tam sú pedagógovia, ktorí tomu žijú, nielenže to učia, ale fakt to cítiš, že chcú, aby si rástla. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, naozaj sa snažili nás niečo naučiť, posúvať nás dopredu. A tie príležitosti vystupovať, to je fakt super. Často sme sa dostali na pódiá, čo by som inak asi nikdy nezažila, a to je teda poriadna skúsenosť do života. Ale potom sú aj veci, ktoré ťa proste vytáčajú do nepríčetnosti. Mám pocit, že niektoré tie priestory, hlavne tie cvičebne, by už potrebovali poriadnu rekonštrukciu. Niekedy sa mi zdá, že je to tam také zanedbané, akoby sa do toho nikto nechcel púšťať. A potom ten tlak, to je niekedy naozaj peklo. Veľa som sa tam naučila, to hej, ale niekedy som mala pocit, že to až príliš tlačia na psychiku. Všetko musí byť na sto percent a chvíľami je to fakt vyčerpávajúce. A tie vzťahy medzi študentmi, to je kapitola sama o sebe. Počula som už všeličo, aj som zažila, že to tam vie byť dosť toxické, s tou rivalitou a ohováraním, to ťa vie pekne vycicať. Niekedy na tých všeobecných predmetoch, to je tiež taká nuda. Sedela som tam a sledovala, ako si polovica triedy kreslí do zošitov a vôbec nepočúva, len sa čaká na zvonenie. To je škoda, lebo aj tie by sa dali robiť zaujímavejšie, keby sa chcelo. A niekedy sa mi zdá, že aj z pohľadu vedenia školy, no... zdá sa mi, že nie vždy počúvajú, čo potrebujeme my študenti. Proste, ako keby mali svoju predstavu a hotovo, a nejaké naše návrhy idú bokom. S týmto nemám osobnú skúsenosť s každým, ale taký celkový dojem mám. Je to proste taký kolotoč, kde máš chvíle absolútnej radosti z hudby alebo divadla a potom zas dni, kedy si povieš, že na čo mi toto celé bolo a prečo som si vôbec vybrala umeleckú školu. Ale tak celkovo, pre niekoho, kto fakt miluje umenie a je ochotný obetovať tomu všetko, tak to možno stojí za to. Musíš byť ale pripravená na to, že to nebude len prechádzka ružovou záhradou.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže konzervatórium na Požiarnickej v Košiciach, no&#8230; Keď som sa tam hlásila, mala som v hlave len samé ružové okuliare, vieš? Vždycky som chcela robiť hudbu a toto bola pre mňa taká splnená túžba, že konečne budem medzi ľuďmi, čo to cítia rovnako. A musím povedať, že v niektorých veciach ma to fakt nesklamalo. Tie hudobné predmety, to je proste iná liga. Naozaj tam sú pedagógovia, ktorí tomu žijú, nielenže to učia, ale fakt to cítiš, že chcú, aby si rástla. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, naozaj sa snažili nás niečo naučiť, posúvať nás dopredu. A tie príležitosti vystupovať, to je fakt super. Často sme sa dostali na pódiá, čo by som inak asi nikdy nezažila, a to je teda poriadna skúsenosť do života. Ale potom sú aj veci, ktoré ťa proste vytáčajú do nepríčetnosti. Mám pocit, že niektoré tie priestory, hlavne tie cvičebne, by už potrebovali poriadnu rekonštrukciu. Niekedy sa mi zdá, že je to tam také zanedbané, akoby sa do toho nikto nechcel púšťať. A potom ten tlak, to je niekedy naozaj peklo. Veľa som sa tam naučila, to hej, ale niekedy som mala pocit, že to až príliš tlačia na psychiku. Všetko musí byť na sto percent a chvíľami je to fakt vyčerpávajúce. A tie vzťahy medzi študentmi, to je kapitola sama o sebe. Počula som už všeličo, aj som zažila, že to tam vie byť dosť toxické, s tou rivalitou a ohováraním, to ťa vie pekne vycicať. Niekedy na tých všeobecných predmetoch, to je tiež taká nuda. Sedela som tam a sledovala, ako si polovica triedy kreslí do zošitov a vôbec nepočúva, len sa čaká na zvonenie. To je škoda, lebo aj tie by sa dali robiť zaujímavejšie, keby sa chcelo. A niekedy sa mi zdá, že aj z pohľadu vedenia školy, no&#8230; zdá sa mi, že nie vždy počúvajú, čo potrebujeme my študenti. Proste, ako keby mali svoju predstavu a hotovo, a nejaké naše návrhy idú bokom. S týmto nemám osobnú skúsenosť s každým, ale taký celkový dojem mám. Je to proste taký kolotoč, kde máš chvíle absolútnej radosti z hudby alebo divadla a potom zas dni, kedy si povieš, že na čo mi toto celé bolo a prečo som si vôbec vybrala umeleckú školu. Ale tak celkovo, pre niekoho, kto fakt miluje umenie a je ochotný obetovať tomu všetko, tak to možno stojí za to. Musíš byť ale pripravená na to, že to nebude len prechádzka ružovou záhradou.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
