<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Gymnázium Trebišovská 12, Košice-Západ	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-trebisovska-12-kosice-zapad/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-trebisovska-12-kosice-zapad/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:49:36 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Martina		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-trebisovska-12-kosice-zapad/#comment-8230</link>

		<dc:creator><![CDATA[Martina]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 11 Apr 2025 18:55:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-trebisovska-12-kosice-zapad/#comment-8230</guid>

					<description><![CDATA[Takže, ak mám byť úprimná, keď som si vyberala Gymnázium Trebišovská v Košiciach-Západe, mala som dosť veľké očakávania. Počúvala som, že je to celkom fajn škola, že sa odtiaľ ľahko dostaneš na výšku a podobne. A úprimne? Niekde je to pravda, inokedy som mala pocit, že som si vybrala tak trochu inú školu, než mi sľubovali. Prvá vec, čo mi udrela do očí, bola komunita. V triede sme si celkom sadli, aj keď samozrejme, vždy sa nájdu nejaké skupinky. Ale celkovo mám pocit, že vzťahy medzi študentmi sú tam dobré, teda aspoň väčšinou. Pamätám si na kopec mimoškolských aktivít, čo sme mali – rôzne súťaže, exkurzie, aj nejaké školské akcie, ktoré boli fakt super a vďaka nim som spoznala kopec ľudí aj z iných tried. Niektoré boli fakt zážitok, napríklad keď sme boli na exkurzii vo veľkej firme, kde nám ukázali, ako to tam funguje. To bolo oveľa lepšie než sedieť na hodine a len si o tom čítať. Čo sa týka učenia, tak tam je to už taká lotéria. Niekedy sa mi zdalo, že mám fakt šťastie na učiteľov, ktorí vedeli nadchnúť. Mali hodiny, kde sme diskutovali, robili projekty v skupinách, alebo nám pustili nejaký zaujímavý dokument, ale nie taký, aby len zabili čas. Vedeli vysvetliť veci tak, že som konečne pochopila aj to, čo mi predtým nedávalo zmysel. Mala som pocit, že im na nás naozaj záleží a chcú, aby sme sa niečo naučili. Vďaka týmto ľuďom som naozaj cítila, že sa posúvam a že tá príprava na vysokú, o ktorej som počúvala, má reálny základ. Potom sú ale aj hodiny, ktoré sú pre mňa osobne čistá nuda. Sedíš tam, pozeráš do blba a modlíš sa, aby už zazvonilo. Polovica triedy sa vtedy očividne nudila a čakala na zvonenie, ako som to vnímala ja. Sú proste niektorí pedagógovia, ktorí si idú stále to svoje, presne podľa starej osnovy, a je jedno, či to niekoho zaujíma, alebo nie. Tie hodiny sú potom dosť náročné na prežitie a ja som si po nich vždy pripadala taká vycucaná, bez energie. Niekedy mi to prišlo aj dosť stresujúce, lebo som sa bála spýtať, aby som nedostala zdrba, alebo aby som nevyzerala hlúpo. A ten pocit, že mám mať z niečoho obavu, lebo neviem, aká bude reakcia, nie je práve najlepší. Čo mi tiež trochu prekážalo, je niekedy taká tá prísnosť a pravidlá, ktoré mi prišli až prehnané, ale možno to je len môj pocit. Niekedy som si hovorila, že prečo to musí byť až takto? Celkovo je to však škola, ktorá ťa asi dobre pripraví na to, čo príde po nej. Ale teda niekedy je to s menšou, inokedy s väčšou bolesťou. Je to proste taký mix, kde si nájdeš veci, ktoré budeš milovať, aj tie, ktoré ti budú liezť na nervy.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, ak mám byť úprimná, keď som si vyberala Gymnázium Trebišovská v Košiciach-Západe, mala som dosť veľké očakávania. Počúvala som, že je to celkom fajn škola, že sa odtiaľ ľahko dostaneš na výšku a podobne. A úprimne? Niekde je to pravda, inokedy som mala pocit, že som si vybrala tak trochu inú školu, než mi sľubovali. Prvá vec, čo mi udrela do očí, bola komunita. V triede sme si celkom sadli, aj keď samozrejme, vždy sa nájdu nejaké skupinky. Ale celkovo mám pocit, že vzťahy medzi študentmi sú tam dobré, teda aspoň väčšinou. Pamätám si na kopec mimoškolských aktivít, čo sme mali – rôzne súťaže, exkurzie, aj nejaké školské akcie, ktoré boli fakt super a vďaka nim som spoznala kopec ľudí aj z iných tried. Niektoré boli fakt zážitok, napríklad keď sme boli na exkurzii vo veľkej firme, kde nám ukázali, ako to tam funguje. To bolo oveľa lepšie než sedieť na hodine a len si o tom čítať. Čo sa týka učenia, tak tam je to už taká lotéria. Niekedy sa mi zdalo, že mám fakt šťastie na učiteľov, ktorí vedeli nadchnúť. Mali hodiny, kde sme diskutovali, robili projekty v skupinách, alebo nám pustili nejaký zaujímavý dokument, ale nie taký, aby len zabili čas. Vedeli vysvetliť veci tak, že som konečne pochopila aj to, čo mi predtým nedávalo zmysel. Mala som pocit, že im na nás naozaj záleží a chcú, aby sme sa niečo naučili. Vďaka týmto ľuďom som naozaj cítila, že sa posúvam a že tá príprava na vysokú, o ktorej som počúvala, má reálny základ. Potom sú ale aj hodiny, ktoré sú pre mňa osobne čistá nuda. Sedíš tam, pozeráš do blba a modlíš sa, aby už zazvonilo. Polovica triedy sa vtedy očividne nudila a čakala na zvonenie, ako som to vnímala ja. Sú proste niektorí pedagógovia, ktorí si idú stále to svoje, presne podľa starej osnovy, a je jedno, či to niekoho zaujíma, alebo nie. Tie hodiny sú potom dosť náročné na prežitie a ja som si po nich vždy pripadala taká vycucaná, bez energie. Niekedy mi to prišlo aj dosť stresujúce, lebo som sa bála spýtať, aby som nedostala zdrba, alebo aby som nevyzerala hlúpo. A ten pocit, že mám mať z niečoho obavu, lebo neviem, aká bude reakcia, nie je práve najlepší. Čo mi tiež trochu prekážalo, je niekedy taká tá prísnosť a pravidlá, ktoré mi prišli až prehnané, ale možno to je len môj pocit. Niekedy som si hovorila, že prečo to musí byť až takto? Celkovo je to však škola, ktorá ťa asi dobre pripraví na to, čo príde po nej. Ale teda niekedy je to s menšou, inokedy s väčšou bolesťou. Je to proste taký mix, kde si nájdeš veci, ktoré budeš milovať, aj tie, ktoré ti budú liezť na nervy.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
