<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Gymnázium  sv. Jána Pavla II. Dlhé hony 3522/2, Poprad	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-sv-jana-pavla-ii-dlhe-hony-3522-2-poprad/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-sv-jana-pavla-ii-dlhe-hony-3522-2-poprad/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:49:23 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Anička		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-sv-jana-pavla-ii-dlhe-hony-3522-2-poprad/#comment-8192</link>

		<dc:creator><![CDATA[Anička]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 22 May 2025 17:06:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-sv-jana-pavla-ii-dlhe-hony-3522-2-poprad/#comment-8192</guid>

					<description><![CDATA[Keď sa ma niekto opýta na Gymnázium sv. Jána Pavla II. v Poprade, mám v hlave plno myšlienok a pocitov. Pamätám si, ako som tam prvýkrát vstúpila, bolo to také... iné. Už len ten názov a celková atmosféra, človek hneď cíti, že to nebude len taká obyčajná škola. A v podstate ani nebola. Na jednej strane som si tam naozaj našla svoje miesto. Je tam taký zvláštny pocit komunity, že sa naozaj všetci poznáme, aj keď nie úplne blízko. Starší žiaci sa k nám mladším správali fajn, žiadne šikanovanie ani také tie nepríjemné veci, čo človek počuje z iných škôl. A to je super, lebo viem, že nie všade je to tak. Páčilo sa mi, že sa tu riešili aj veci mimo učiva, také tie duchovné témy a hodnoty, a občas som mala pocit, že nám to naozaj pomáhalo vidieť svet trošku inak. Učitelia, teda väčšina z nich, boli naozaj ľudskí a dalo sa s nimi porozprávať aj o osobných veciach, čo som ocenila, keď som si potrebovala s niečím poradiť. Príprava na vysokú školu mi prišla celkom poctivá, hlavne v niektorých predmetoch sme naozaj drilovali a cítila som, že ma to posúva. Ale zase na druhej strane, nie vždy to bolo ružové. Občas som mala pocit, že niektorí učitelia učili presne tak, ako sa učilo pred dvadsiatimi rokmi, a pri tabuli som si pripadala, ako keby som cestovala v čase. Niekedy bola polovica triedy nudou bez slova a len čakala na zvonenie, lebo výklad bol fakt monotónny a nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr to bolo skrátka bez života. A tie pravidlá! Niekedy mi prišlo, že je ich až príliš veľa, a dosť striktné. Rozumiem, že je to cirkevná škola, ale občas som mala pocit, že je to až prehnané a zbytočne nás to škatuľkuje. V niektorých veciach som cítila, že sa tu držíme starých koľají a chýbal mi tam taký otvorený prístup k novým veciam, diskusie o moderných témach alebo nejaké inovatívne projekty. Ak si človek chcel napríklad vyskúšať nejakú prax vo väčšej firme, tak to nebolo vždy úplne jednoduché nájsť si cestu alebo podporu zo strany školy. Takže áno, má to svoje svetlé stránky, ale aj tienisté, ako asi každá škola, len tu to bolo možno viac o tých kontrastoch.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sa ma niekto opýta na Gymnázium sv. Jána Pavla II. v Poprade, mám v hlave plno myšlienok a pocitov. Pamätám si, ako som tam prvýkrát vstúpila, bolo to také&#8230; iné. Už len ten názov a celková atmosféra, človek hneď cíti, že to nebude len taká obyčajná škola. A v podstate ani nebola. Na jednej strane som si tam naozaj našla svoje miesto. Je tam taký zvláštny pocit komunity, že sa naozaj všetci poznáme, aj keď nie úplne blízko. Starší žiaci sa k nám mladším správali fajn, žiadne šikanovanie ani také tie nepríjemné veci, čo človek počuje z iných škôl. A to je super, lebo viem, že nie všade je to tak. Páčilo sa mi, že sa tu riešili aj veci mimo učiva, také tie duchovné témy a hodnoty, a občas som mala pocit, že nám to naozaj pomáhalo vidieť svet trošku inak. Učitelia, teda väčšina z nich, boli naozaj ľudskí a dalo sa s nimi porozprávať aj o osobných veciach, čo som ocenila, keď som si potrebovala s niečím poradiť. Príprava na vysokú školu mi prišla celkom poctivá, hlavne v niektorých predmetoch sme naozaj drilovali a cítila som, že ma to posúva. Ale zase na druhej strane, nie vždy to bolo ružové. Občas som mala pocit, že niektorí učitelia učili presne tak, ako sa učilo pred dvadsiatimi rokmi, a pri tabuli som si pripadala, ako keby som cestovala v čase. Niekedy bola polovica triedy nudou bez slova a len čakala na zvonenie, lebo výklad bol fakt monotónny a nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr to bolo skrátka bez života. A tie pravidlá! Niekedy mi prišlo, že je ich až príliš veľa, a dosť striktné. Rozumiem, že je to cirkevná škola, ale občas som mala pocit, že je to až prehnané a zbytočne nás to škatuľkuje. V niektorých veciach som cítila, že sa tu držíme starých koľají a chýbal mi tam taký otvorený prístup k novým veciam, diskusie o moderných témach alebo nejaké inovatívne projekty. Ak si človek chcel napríklad vyskúšať nejakú prax vo väčšej firme, tak to nebolo vždy úplne jednoduché nájsť si cestu alebo podporu zo strany školy. Takže áno, má to svoje svetlé stránky, ale aj tienisté, ako asi každá škola, len tu to bolo možno viac o tých kontrastoch.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
