<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Gymnázium sv. Františka Assiského Kláštorné nám. 1, Malacky	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-sv-frantiska-assiskeho-klastorne-nam-1-malacky/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-sv-frantiska-assiskeho-klastorne-nam-1-malacky/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:48:35 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Evka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-sv-frantiska-assiskeho-klastorne-nam-1-malacky/#comment-8061</link>

		<dc:creator><![CDATA[Evka]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 28 Jan 2025 15:09:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-sv-frantiska-assiskeho-klastorne-nam-1-malacky/#comment-8061</guid>

					<description><![CDATA[Takže, rozhodla som sa, že by som sa podelila s mojimi pocitmi z gymnázia sv. Františka Assiského v Malackách. Predsa len, strávila som tam celkom dosť rokov a mám na to dosť jasný názor, čo je tam super a čo už menej. Keď si spomeniem na tie roky, asi prvé, čo mi napadne, je, že to tam malo takú špecifickú atmosféru. Pre mňa osobne to bolo fajn, lebo som vedela, do čoho idem – tá kresťanská výchova tam bola dosť cítiť, čo pre niekoho môže byť plus, pre iného zase nie. Mne to nevadilo, občas to prinášalo taký pokoj do tých školských dní, akoby sme boli taká väčšia rodina. Triedy boli často menšie, čo sa mi páčilo, lebo nebolo to také anonymné, že by si sa stratila v dave. Učitelia mali priestor venovať sa nám viac individuálne, a to sa mi zdalo fakt super, hlavne keď som s niečím bojovala. Čo sa mi naozaj páčilo, boli jazyky. Mala som pocit, že na angličtine sme sa fakt veľa naučili, nebolo to len také bifľovanie slovíčok, ale reálne sme sa snažili aj rozprávať a nehanbiť sa. Viem, že niektoré baby z mojej triedy sa vďaka tomu dostali na výšky, kde sa angličtina vyžadovala na fakt dobrej úrovni. A aj možnosti mimo školy boli celkom fajn, či už nejaké krúžky alebo občasné výlety. Nebolo to tak, že by sme len sedeli v laviciach a čakali na zvonenie. Ale samozrejme, nebolo to len ružové. Prišlo mi, že niektorí učitelia už boli takí unavení, vieš, už mali svoj vek a akoby ich to učenie už moc nebavilo. Niekedy som mala pocit, že sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, lebo hodina bola proste len o tom, že niekto rozprával a my sme mali len počúvať. Tam mi chýbala nejaká iskra, niečo, čo by nás donútilo sa fakt zapojiť a premýšľať. A občas mi to prišlo aj dosť prísne, niekedy som mala pocit, že je tam až moc pravidiel, ktoré len zbytočne obmedzovali. Rozumiem, že je to kresťanská škola, ale predsa len, sme už skoro dospelí a občas by sa hodila aj nejaká tá voľnosť a dôvera. Takže tak, ako každá škola, aj táto mala svoje svetlé aj tie menej svetlé stránky. Na výšku ma to pripravilo celkom fajn, hlavne v niektorých predmetoch som si fakt verila, čo je asi najdôležitejšie.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, rozhodla som sa, že by som sa podelila s mojimi pocitmi z gymnázia sv. Františka Assiského v Malackách. Predsa len, strávila som tam celkom dosť rokov a mám na to dosť jasný názor, čo je tam super a čo už menej. Keď si spomeniem na tie roky, asi prvé, čo mi napadne, je, že to tam malo takú špecifickú atmosféru. Pre mňa osobne to bolo fajn, lebo som vedela, do čoho idem – tá kresťanská výchova tam bola dosť cítiť, čo pre niekoho môže byť plus, pre iného zase nie. Mne to nevadilo, občas to prinášalo taký pokoj do tých školských dní, akoby sme boli taká väčšia rodina. Triedy boli často menšie, čo sa mi páčilo, lebo nebolo to také anonymné, že by si sa stratila v dave. Učitelia mali priestor venovať sa nám viac individuálne, a to sa mi zdalo fakt super, hlavne keď som s niečím bojovala. Čo sa mi naozaj páčilo, boli jazyky. Mala som pocit, že na angličtine sme sa fakt veľa naučili, nebolo to len také bifľovanie slovíčok, ale reálne sme sa snažili aj rozprávať a nehanbiť sa. Viem, že niektoré baby z mojej triedy sa vďaka tomu dostali na výšky, kde sa angličtina vyžadovala na fakt dobrej úrovni. A aj možnosti mimo školy boli celkom fajn, či už nejaké krúžky alebo občasné výlety. Nebolo to tak, že by sme len sedeli v laviciach a čakali na zvonenie. Ale samozrejme, nebolo to len ružové. Prišlo mi, že niektorí učitelia už boli takí unavení, vieš, už mali svoj vek a akoby ich to učenie už moc nebavilo. Niekedy som mala pocit, že sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, lebo hodina bola proste len o tom, že niekto rozprával a my sme mali len počúvať. Tam mi chýbala nejaká iskra, niečo, čo by nás donútilo sa fakt zapojiť a premýšľať. A občas mi to prišlo aj dosť prísne, niekedy som mala pocit, že je tam až moc pravidiel, ktoré len zbytočne obmedzovali. Rozumiem, že je to kresťanská škola, ale predsa len, sme už skoro dospelí a občas by sa hodila aj nejaká tá voľnosť a dôvera. Takže tak, ako každá škola, aj táto mala svoje svetlé aj tie menej svetlé stránky. Na výšku ma to pripravilo celkom fajn, hlavne v niektorých predmetoch som si fakt verila, čo je asi najdôležitejšie.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
