<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Gymnázium Štúrova 849, Detva	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-sturova-849-detva/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-sturova-849-detva/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:49:16 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Patrícia		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-sturova-849-detva/#comment-8165</link>

		<dc:creator><![CDATA[Patrícia]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 13 Jul 2025 18:34:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-sturova-849-detva/#comment-8165</guid>

					<description><![CDATA[Takto, keď sa ma niekto opýta na Gymnázium v Detve na Štúrovej, vždy si spomeniem na tie štyri roky, čo som tam strávila. Vieš, mám pocit, že to bola taká zvláštna skúsenosť, plná rôznych pocitov. Na jednej strane som rada, že som tam bola, lebo mi to dalo dobrý základ do života, hlavne čo sa týka takého všeobecného rozhľadu a prípravy na vysokú školu. Fakt to nebolo tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, skôr sa snažili nás niečo naučiť. Niektoré predmety boli super, tam som sa fakt tešila na každú hodinu, lebo učitelia mali taký zápal a vedeli to vysvetliť tak, že to chytilo aj tých, ktorých to normálne nebaví. Často sme sa aj smiali, diskutovali, a vtedy sa mi zdalo, že sme sa naozaj niekam posúvali. A myslím, že aj čo sa týka mimoškolských aktivít, tak sa snažia. Pamätám si, že tam boli nejaké projekty, kde sme sa mohli zapojiť, alebo súťaže, čo bolo fajn, lebo sa človek dostal aj niekam inam, nielen sedel v lavici. Ale potom tu bola aj tá druhá stránka veci. Niekedy mi prišlo, že sa hodiny strašne vliekli. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo len o tom, že učiteľ prečítal niečo z knihy a my sme si to prepísali. Cítila som, že tam chýbal taký ten moderný prístup, viac interakcie, alebo možno nejaké praktické ukážky. Vieš, taká tá reálna aplikácia, aby sme videli, načo nám to vlastne je. A potom, aj keď je to škola, ktorá má nejakú tradíciu, tak tie priestory sú na niektorých miestach už dosť opotrebované. Niekedy som si predstavovala, aké by to bolo, keby sme mali viac super vybavených tried, kde by sa dalo robiť niečo fakt zaujímavé. A celkovo, viem si predstaviť, že by sa viac dbalo na taký ten individuálny prístup. Niekedy som mala pocit, že ak si šikovná a ide ti to, tak je to super, ale ak sa trošku trápiš alebo ti niečo nejde, tak je na teba menší dôraz. A to je škoda, lebo každý sa učí inak a potrebuje niečo iné. Ale zase, celkovo to na mňa pôsobilo ako taká celkom rodinná škola, kde sa väčšina ľudí poznala a atmosféra bola skôr priateľská. Taký zvláštny mix, ale nakoniec ma to tam aj tak formovalo.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takto, keď sa ma niekto opýta na Gymnázium v Detve na Štúrovej, vždy si spomeniem na tie štyri roky, čo som tam strávila. Vieš, mám pocit, že to bola taká zvláštna skúsenosť, plná rôznych pocitov. Na jednej strane som rada, že som tam bola, lebo mi to dalo dobrý základ do života, hlavne čo sa týka takého všeobecného rozhľadu a prípravy na vysokú školu. Fakt to nebolo tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, skôr sa snažili nás niečo naučiť. Niektoré predmety boli super, tam som sa fakt tešila na každú hodinu, lebo učitelia mali taký zápal a vedeli to vysvetliť tak, že to chytilo aj tých, ktorých to normálne nebaví. Často sme sa aj smiali, diskutovali, a vtedy sa mi zdalo, že sme sa naozaj niekam posúvali. A myslím, že aj čo sa týka mimoškolských aktivít, tak sa snažia. Pamätám si, že tam boli nejaké projekty, kde sme sa mohli zapojiť, alebo súťaže, čo bolo fajn, lebo sa človek dostal aj niekam inam, nielen sedel v lavici. Ale potom tu bola aj tá druhá stránka veci. Niekedy mi prišlo, že sa hodiny strašne vliekli. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo len o tom, že učiteľ prečítal niečo z knihy a my sme si to prepísali. Cítila som, že tam chýbal taký ten moderný prístup, viac interakcie, alebo možno nejaké praktické ukážky. Vieš, taká tá reálna aplikácia, aby sme videli, načo nám to vlastne je. A potom, aj keď je to škola, ktorá má nejakú tradíciu, tak tie priestory sú na niektorých miestach už dosť opotrebované. Niekedy som si predstavovala, aké by to bolo, keby sme mali viac super vybavených tried, kde by sa dalo robiť niečo fakt zaujímavé. A celkovo, viem si predstaviť, že by sa viac dbalo na taký ten individuálny prístup. Niekedy som mala pocit, že ak si šikovná a ide ti to, tak je to super, ale ak sa trošku trápiš alebo ti niečo nejde, tak je na teba menší dôraz. A to je škoda, lebo každý sa učí inak a potrebuje niečo iné. Ale zase, celkovo to na mňa pôsobilo ako taká celkom rodinná škola, kde sa väčšina ľudí poznala a atmosféra bola skôr priateľská. Taký zvláštny mix, ale nakoniec ma to tam aj tak formovalo.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
