Od: Táli

Táli — Mon, 24 Mar 2025 16:45:00 +0000

Vieš čo, mám pocit, že Gymnázium Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave je taká škola, ktorá ťa buď fakt chytí, alebo sa tam budeš trápiť. Ja som si tam svoje odsedela a poviem ti, bola to jazda. Na jednej strane musím uznať, že ma to tam celkom dobre pripravilo na výšku. Jasné, niektorí profesori boli fakt na úrovni, vedeli látku podať tak, že človek pochopil aj to, čo ho vôbec nebavilo. Hlavne z takých prírodovedných predmetov sme mali dosť silných ľudí, ktorí nás fakt tlačili a videli, že im na nás záleží, čo je super. Cítila som, že tam bol priestor sa spýtať, keď som niečo nevedela, a nikto ma neodsúdil. Na druhej strane, občas to bolo peklo. Naozaj som mala pocit, že niektoré hodiny boli len o tom, ako prežiť do zvonenia. Polovica triedy sa tam nudila a čakala, kedy to už konečne skončí, lebo tempo bolo príliš rýchle, alebo naopak strašne pomalé a monotónne. A to učenie sa naspamäť, to bol kapitola sama o sebe. Niekedy sa mi zdalo, že viac memorujeme než reálne chápeme súvislosti, čo ma dosť frustrovalo. Tlak na dobré známky je tam citeľný, takže ak nie si taká tá šprtka, vieš, čo myslím, tak sa musíš fakt obracať, aby si zapadla a stíhala. Ale zase, čo sa týka takých tých mimoškolských vecí, tam to bolo celkom fajn. Zapájali sme sa do rôznych súťaží, chodili na akcie, pamätám si, že sme mali aj celkom dobrý študentský parlament, ktorý sa snažil oživiť život v škole. A naši telocvikári, tak tí boli väčšinou topka, s nimi bola vždy sranda a vedeli, ako nás namotivovať. Kamarátstva, ktoré som tam za tie roky získala, sú na nezaplatenie, vytvorila sa tam taká celkom silná komunita. Čo sa týka priestorov, tam je to také všelijaké. Niektoré triedy boli celkom moderné, mali interaktívne tabule a tak, ale potom zas inde sa ti zdalo, že si sa vrátila v čase o dvadsať rokov. Ale zase to nebolo tak, že by to nejako extrémne prekážalo vo výučbe. Skôr to bolo také, že hej, mohlo by to byť aj lepšie, ale funguje to. S tým prístupom k riešeniu nejakých problémov, čo sa vyskytli medzi žiakmi alebo s profesormi, mám pocit, že sa to riešilo, ale nie vždy tak, aby boli spokojní všetci. Skôr sa to zametalo pod koberec, aby bol pokoj. Ale to je asi všade, čo som počula. Pre mňa to bolo miesto, ktoré mi dalo veľa, ale aj ma dosť vyšťavilo.

Komentáre k Gymnázium Pavla Jozefa Šafárika – Akademika Hronca 1, Rožňava

Od: Táli