<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Gymnázium Pavla Horova Masarykova 1, Michalovce	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-pavla-horova-masarykova-1-michalovce/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-pavla-horova-masarykova-1-michalovce/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:49:36 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Natália		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-pavla-horova-masarykova-1-michalovce/#comment-8240</link>

		<dc:creator><![CDATA[Natália]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 22 Sep 2025 20:54:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-pavla-horova-masarykova-1-michalovce/#comment-8240</guid>

					<description><![CDATA[Tak teda, idem na to s recenziou na Gymnázium Pavla Horova na Masarykovej v Michalovciach. Budem písať, akoby som tam sama chodila alebo tam mám niekoho blízkeho, proste z tej mojej ženskej perspektívy. Keď sa ma niekto opýta na GPH, mám taký, povedzme, rozporuplný pocit. Na jednej strane musím uznať, že ak chce človek ísť na vysokú, hlavne nejakú technickú, medicínu alebo právo, tak tá príprava je tam fakt silná. Cítila som, že nás naozaj tlačili, aby sme vedeli veci do hĺbky, a keď som sa potom bavila s kamoškami z iných gymnázií, mala som pocit, že my sme toho vedeli nejak viac. Teda, aspoň v niektorých predmetoch. Vážne tam nájdeš učiteľov, ktorí sú srdciari a vidíš, že ich to baví a snažia sa ti to podať tak, aby si tomu naozaj rozumel. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili, aby sme niečo pochopili a aj nás motivovali, aby sme išli na rôzne súťaže alebo projekty. To bolo super, lebo som sa dostala aj na miesta, kam by som sa inak asi nedostala. Na druhej strane, je to dosť náročné a niekedy som mala pocit, že mi praskne hlava od učenia. Niekedy sa mi zdalo, že tlak je fakt obrovský a človek sa musí neustále učiť a byť v strehu. A aj keď som spomínala tých srdciarov, sú tam, samozrejme, aj učitelia, ktorí idú pekne po starom, len si odprednášajú svoje a čakajú, kým zazvoní. Pri takých hodinách som sa niekedy prichytila, ako si len čmáram do zošita a vôbec nevnímam, čo sa deje, lebo ma to proste nebavilo a nedokázala som sa sústrediť. Niekedy som mala pocit, že polovica triedy sa len nudila a čakala na zvonenie. To je taká škoda, lebo potenciál tam bol, ale niekedy to proste nevyšlo. Tiež musím povedať, že komunita študentov bola super. Mali sme tam medzi sebou takú fajn partiu a aj keď bolo občas ťažko, navzájom sme sa podržali a povzbudzovali. To je niečo, na čo fakt rada spomínam. Škola sa snaží aj o nejaké modernizácie, videla som, že niektoré priestory sa fakt zlepšili, čo je určite plus. Ale zase, nájdu sa aj miesta, kde by to ešte chcelo poriadne investovať. Celkovo je to asi tak, že ak si pripravená na to, že sa budeš musieť fakt snažiť a makať, tak z GPH odídeš s dobrými základmi do života. Ale musíš počítať s tým, že to nebude vždy prechádzka ružovou záhradou a občas si prejdeš aj nejakým tým školským peklom, kým sa prekusáš k tomu, čo ťa naozaj baví.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak teda, idem na to s recenziou na Gymnázium Pavla Horova na Masarykovej v Michalovciach. Budem písať, akoby som tam sama chodila alebo tam mám niekoho blízkeho, proste z tej mojej ženskej perspektívy. Keď sa ma niekto opýta na GPH, mám taký, povedzme, rozporuplný pocit. Na jednej strane musím uznať, že ak chce človek ísť na vysokú, hlavne nejakú technickú, medicínu alebo právo, tak tá príprava je tam fakt silná. Cítila som, že nás naozaj tlačili, aby sme vedeli veci do hĺbky, a keď som sa potom bavila s kamoškami z iných gymnázií, mala som pocit, že my sme toho vedeli nejak viac. Teda, aspoň v niektorých predmetoch. Vážne tam nájdeš učiteľov, ktorí sú srdciari a vidíš, že ich to baví a snažia sa ti to podať tak, aby si tomu naozaj rozumel. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili, aby sme niečo pochopili a aj nás motivovali, aby sme išli na rôzne súťaže alebo projekty. To bolo super, lebo som sa dostala aj na miesta, kam by som sa inak asi nedostala. Na druhej strane, je to dosť náročné a niekedy som mala pocit, že mi praskne hlava od učenia. Niekedy sa mi zdalo, že tlak je fakt obrovský a človek sa musí neustále učiť a byť v strehu. A aj keď som spomínala tých srdciarov, sú tam, samozrejme, aj učitelia, ktorí idú pekne po starom, len si odprednášajú svoje a čakajú, kým zazvoní. Pri takých hodinách som sa niekedy prichytila, ako si len čmáram do zošita a vôbec nevnímam, čo sa deje, lebo ma to proste nebavilo a nedokázala som sa sústrediť. Niekedy som mala pocit, že polovica triedy sa len nudila a čakala na zvonenie. To je taká škoda, lebo potenciál tam bol, ale niekedy to proste nevyšlo. Tiež musím povedať, že komunita študentov bola super. Mali sme tam medzi sebou takú fajn partiu a aj keď bolo občas ťažko, navzájom sme sa podržali a povzbudzovali. To je niečo, na čo fakt rada spomínam. Škola sa snaží aj o nejaké modernizácie, videla som, že niektoré priestory sa fakt zlepšili, čo je určite plus. Ale zase, nájdu sa aj miesta, kde by to ešte chcelo poriadne investovať. Celkovo je to asi tak, že ak si pripravená na to, že sa budeš musieť fakt snažiť a makať, tak z GPH odídeš s dobrými základmi do života. Ale musíš počítať s tým, že to nebude vždy prechádzka ružovou záhradou a občas si prejdeš aj nejakým tým školským peklom, kým sa prekusáš k tomu, čo ťa naozaj baví.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
