<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Gymnázium Pankúchova 6, Bratislava-Petržalka	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-pankuchova-6-bratislava-petrzalka/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-pankuchova-6-bratislava-petrzalka/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:48:35 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Janča		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-pankuchova-6-bratislava-petrzalka/#comment-8056</link>

		<dc:creator><![CDATA[Janča]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 05 Mar 2025 21:47:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-pankuchova-6-bratislava-petrzalka/#comment-8056</guid>

					<description><![CDATA[Keď sa ma niekto opýta na Gymnázium Pankúchova, vždy sa mi vybaví taká zvláštna zmes pocitov. Pamätám si, ako som tam šla prvýkrát, celá taká nesmelá, a hneď ma prekvapilo, aká je tam v podstate fajn atmosféra. Necítila som sa ako v nejakej veľkej, anonymnej mašinérii, ale skôr ako v škole, kde sa ľudia poznajú a vedia sa aj zasmiať. Učitelia? No, to je kapitola sama osebe. Niektorí boli úplne skvelí, vážne. Keď si spomeniem na hodiny s tými nadšenými, tak to nebolo len o suchom výklade. Mali sme pocit, že im na nás záleží, že nás chcú naozaj niečo naučiť a pripraviť nás na budúcnosť. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr nás nabádali premýšľať a diskutovať, čo ma fakt bavilo a posúvalo ďalej. Potom sú tu ale aj tie iné skúsenosti. Niekedy sa mi stávalo, že som sa na hodine doslova nudila. Polovica triedy len sedela, pozerala von oknom a čakala na zvonenie, lebo výklad bol taký jednotvárny a neosobný. Akoby sa učilo len preto, aby sa splnila nejaká povinnosť, a nie preto, aby sa v nás vzbudil záujem. Vtedy som mala pocit, že to je len strata času a že by som sa doma naučila viac sama. Čo sa týka samotných priestorov, mám pocit, že škola sa snaží, ale niektoré časti by si už fakt zaslúžili nejakú väčšiu rekonštrukciu. Vidieť, že je to už staršia budova a sem-tam by to chcelo nejakú injekciu čerstvého vzduchu a modernizácie, hoci viem, že v niektorých triedach sa už na tom pracovalo. Ale zas, na druhej strane, škola ponúka celkom dosť možností, ak si ich vieš nájsť a chytiť sa ich. Rôzne krúžky, projekty, občas nejaké výmenné pobyty, ak máš šťastie a šikovnosť. To sú veci, ktoré mi prišli ako super príležitosť spoznať nových ľudí, naučiť sa niečo navyše a hlavne sa nejak rozvíjať mimo bežného vyučovania. Príprava na vysokú školu bola taká, že ak si chcela, tak ti vedeli pomôcť, ale musela si ísť trošku za tým sama. Bolo to tak, že ti ukázali smer, ale už bolo na tebe, či sa tou cestou vydáš naplno. Takže celkovo mám pocit, že Gymnázium Pankúchova je škola, kde záleží na tom, koho stretneš a ako si k veciam sama pristúpiš. Nie je to dokonalé, ale dalo mi to veľa skúseností, či už tých dobrých alebo tých, ktoré ma naučili, ako sa popasovať s nudou.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sa ma niekto opýta na Gymnázium Pankúchova, vždy sa mi vybaví taká zvláštna zmes pocitov. Pamätám si, ako som tam šla prvýkrát, celá taká nesmelá, a hneď ma prekvapilo, aká je tam v podstate fajn atmosféra. Necítila som sa ako v nejakej veľkej, anonymnej mašinérii, ale skôr ako v škole, kde sa ľudia poznajú a vedia sa aj zasmiať. Učitelia? No, to je kapitola sama osebe. Niektorí boli úplne skvelí, vážne. Keď si spomeniem na hodiny s tými nadšenými, tak to nebolo len o suchom výklade. Mali sme pocit, že im na nás záleží, že nás chcú naozaj niečo naučiť a pripraviť nás na budúcnosť. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr nás nabádali premýšľať a diskutovať, čo ma fakt bavilo a posúvalo ďalej. Potom sú tu ale aj tie iné skúsenosti. Niekedy sa mi stávalo, že som sa na hodine doslova nudila. Polovica triedy len sedela, pozerala von oknom a čakala na zvonenie, lebo výklad bol taký jednotvárny a neosobný. Akoby sa učilo len preto, aby sa splnila nejaká povinnosť, a nie preto, aby sa v nás vzbudil záujem. Vtedy som mala pocit, že to je len strata času a že by som sa doma naučila viac sama. Čo sa týka samotných priestorov, mám pocit, že škola sa snaží, ale niektoré časti by si už fakt zaslúžili nejakú väčšiu rekonštrukciu. Vidieť, že je to už staršia budova a sem-tam by to chcelo nejakú injekciu čerstvého vzduchu a modernizácie, hoci viem, že v niektorých triedach sa už na tom pracovalo. Ale zas, na druhej strane, škola ponúka celkom dosť možností, ak si ich vieš nájsť a chytiť sa ich. Rôzne krúžky, projekty, občas nejaké výmenné pobyty, ak máš šťastie a šikovnosť. To sú veci, ktoré mi prišli ako super príležitosť spoznať nových ľudí, naučiť sa niečo navyše a hlavne sa nejak rozvíjať mimo bežného vyučovania. Príprava na vysokú školu bola taká, že ak si chcela, tak ti vedeli pomôcť, ale musela si ísť trošku za tým sama. Bolo to tak, že ti ukázali smer, ale už bolo na tebe, či sa tou cestou vydáš naplno. Takže celkovo mám pocit, že Gymnázium Pankúchova je škola, kde záleží na tom, koho stretneš a ako si k veciam sama pristúpiš. Nie je to dokonalé, ale dalo mi to veľa skúseností, či už tých dobrých alebo tých, ktoré ma naučili, ako sa popasovať s nudou.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
