<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Gymnázium Ľ. Štúra 35, Turzovka	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-l-stura-35-turzovka/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-l-stura-35-turzovka/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:49:02 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Sima		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-l-stura-35-turzovka/#comment-8126</link>

		<dc:creator><![CDATA[Sima]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 17 Apr 2025 16:10:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-l-stura-35-turzovka/#comment-8126</guid>

					<description><![CDATA[Keď sa ma niekto spýta na Gymnázium Ľ. Štúra v Turzovke, tak mi hneď nabehne taká spomienka na tie štyri roky, čo som tam prežila. Mám pocit, že to nebolo len o učení, ale aj o takom celkovom dospievaní a hľadaní sa. Zdá sa mi, že v rámci školy sme mali dosť šťastia na niektorých učiteľov. Boli tam fakt skvelí ľudia, ktorí vedeli predmety podať tak, že nás to bavilo a nebolo to len také suché memorovanie z učebnice. Naozaj sa snažili, aby sme veci chápali a vedeli ich použiť, nie len si ich vliať do hlavy na písomku a potom zabudnúť. Vďaka nim som si na výšku potom verila oveľa viac, lebo základy boli fakt pevné. Pamätám si aj na to, že sa tam dalo nájsť kopec kamarátov a vznikali tam také silné putá. V triede sme si celkom sadli, a aj keď boli občas nejaké hádky, tak celkovo to bolo fajn prostredie. Mám pocit, že škola sa snažila ponúkať aj rôzne aktivity mimo vyučovania, nebolo to tak, že by sme po škole hneď utekali preč. Boli tam aj nejaké krúžky, prípadne sa dalo zapojiť do nejakých súťaží alebo projektov, čo bolo super, lebo človek si tak rozšíril obzory a spoznal aj iných ľudí. Ale samozrejme, nebolo to vždy len ružové. Niekedy mi prišlo, že sa tam stále držíme takých tých starých metód, kde sa len púšťali prezentácie alebo diktovali poznámky. V takých chvíľach som mala pocit, že polovica triedy sa už len nudila a čakala na zvonenie. Tiež to s tou motiváciou nebolo u každého pedagóga rovnaké, a to je asi normálne. Niektorí to mali fakt v krvi, iní to brali skôr ako prácu, čo sa niekedy prejavilo aj na atmosfére hodiny. S týmto nemám osobnú skúsenosť, ale počula som od iných, že občas s komunikáciou medzi školou a rodičmi to nebolo úplne ideálne, čo je vždy taká nepríjemná vec, keď sa riešia dôležité veci. Niekedy mi aj prišlo, že sa príliš tlačí na výkon, čo vedelo byť dosť stresujúce, hlavne pred maturitou. Celkovo je to však škola, ktorá človeku niečo dá, ale netreba čakať, že všetko bude dokonalé.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sa ma niekto spýta na Gymnázium Ľ. Štúra v Turzovke, tak mi hneď nabehne taká spomienka na tie štyri roky, čo som tam prežila. Mám pocit, že to nebolo len o učení, ale aj o takom celkovom dospievaní a hľadaní sa. Zdá sa mi, že v rámci školy sme mali dosť šťastia na niektorých učiteľov. Boli tam fakt skvelí ľudia, ktorí vedeli predmety podať tak, že nás to bavilo a nebolo to len také suché memorovanie z učebnice. Naozaj sa snažili, aby sme veci chápali a vedeli ich použiť, nie len si ich vliať do hlavy na písomku a potom zabudnúť. Vďaka nim som si na výšku potom verila oveľa viac, lebo základy boli fakt pevné. Pamätám si aj na to, že sa tam dalo nájsť kopec kamarátov a vznikali tam také silné putá. V triede sme si celkom sadli, a aj keď boli občas nejaké hádky, tak celkovo to bolo fajn prostredie. Mám pocit, že škola sa snažila ponúkať aj rôzne aktivity mimo vyučovania, nebolo to tak, že by sme po škole hneď utekali preč. Boli tam aj nejaké krúžky, prípadne sa dalo zapojiť do nejakých súťaží alebo projektov, čo bolo super, lebo človek si tak rozšíril obzory a spoznal aj iných ľudí. Ale samozrejme, nebolo to vždy len ružové. Niekedy mi prišlo, že sa tam stále držíme takých tých starých metód, kde sa len púšťali prezentácie alebo diktovali poznámky. V takých chvíľach som mala pocit, že polovica triedy sa už len nudila a čakala na zvonenie. Tiež to s tou motiváciou nebolo u každého pedagóga rovnaké, a to je asi normálne. Niektorí to mali fakt v krvi, iní to brali skôr ako prácu, čo sa niekedy prejavilo aj na atmosfére hodiny. S týmto nemám osobnú skúsenosť, ale počula som od iných, že občas s komunikáciou medzi školou a rodičmi to nebolo úplne ideálne, čo je vždy taká nepríjemná vec, keď sa riešia dôležité veci. Niekedy mi aj prišlo, že sa príliš tlačí na výkon, čo vedelo byť dosť stresujúce, hlavne pred maturitou. Celkovo je to však škola, ktorá človeku niečo dá, ale netreba čakať, že všetko bude dokonalé.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
