<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Gymnázium Konštantínova 1751/64, Stropkov	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-konstantinova-1751-64-stropkov/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-konstantinova-1751-64-stropkov/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:49:29 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Evča		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-konstantinova-1751-64-stropkov/#comment-8213</link>

		<dc:creator><![CDATA[Evča]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 27 Aug 2025 20:10:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-konstantinova-1751-64-stropkov/#comment-8213</guid>

					<description><![CDATA[Takže, Gymnázium Konštantínova v Stropkove, čo k tomu poviem... No, mám pocit, že to bolo také... ako na hojdačke, vieš? Na jednej strane mi to dalo celkom dobré základy a dostala som sa aj tam, kam som chcela, čo je super. Naozaj sa mi zdalo, že niektorí učitelia, a tých bolo našťastie dosť, mali neuveriteľnú snahu a bavilo ich to, čo robia. Nešlo len o to, aby nám odrecitovali látku, ale snažili sa nám veci aj nejako zaujímavo podať. Pamätám si pár hodín, kde sa človek naozaj nenudil a cítil, že sa tam aj niečo naučí, čo potom aj využije. Atmosféra tam bola taká... rodinná by som povedala. Stropkov je malé mesto, takže sa tam všetci tak nejako poznáme a aj v škole to bolo cítiť. Spoznala som tam fakt super ľudí a tie kamarátstva, čo tam vznikli, tie ostali. Mali sme aj nejaké výlety a aktivity, čo bolo fajn, vždy to tak trochu oživilo ten školský stereotyp a človek sa nemusel cítiť len ako taký robot, čo sa bifľuje. Ale zas, na druhej strane, nie vždy to bolo také ružové. Mala som pocit, že občas sa tam čas akoby zastavil, vieš? Niektorí učitelia boli takí, že si len odprednášali svoje a bolo im úplne jedno, či ich polovica triedy nudila a čakala na zvonenie. To bolo strašné, keď si musela sedieť celú hodinu a vedela si, že ti to nič nedá. A to nebolo tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale proste to bolo suché, bez života, žiadna snaha o to, aby nás to aspoň trochu chytilo. Niekedy som si naozaj želala, aby to bolo trochu viac prepojené s realitou a s tým, čo sa deje vonku. Cítila som aj celkom veľký tlak na výkon, čo je asi normálne na gymnáziu, ale niekedy to bolo až príliš. Mala som pocit, že sa tam skôr hodnotilo množstvo informácií, ktoré si vedela nasypať do hlavy, než to, či im naozaj rozumieš alebo ich vieš použiť. Občas som bola z toho všetkého úplne vyšťavená a nemala som chuť robiť už vôbec nič. A s tými priestormi, no, dalo by sa na tom popracovať, niektoré triedy by si zaslúžili nejakú modernizáciu, aby to bolo naozaj príjemné prostredie na učenie. Celkovo je to taká škola, kde sa dá veľa naučiť, ale človek si musí vedieť vybrať, čo si z toho vezme a s čím sa proste len tak pretrápi.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, Gymnázium Konštantínova v Stropkove, čo k tomu poviem&#8230; No, mám pocit, že to bolo také&#8230; ako na hojdačke, vieš? Na jednej strane mi to dalo celkom dobré základy a dostala som sa aj tam, kam som chcela, čo je super. Naozaj sa mi zdalo, že niektorí učitelia, a tých bolo našťastie dosť, mali neuveriteľnú snahu a bavilo ich to, čo robia. Nešlo len o to, aby nám odrecitovali látku, ale snažili sa nám veci aj nejako zaujímavo podať. Pamätám si pár hodín, kde sa človek naozaj nenudil a cítil, že sa tam aj niečo naučí, čo potom aj využije. Atmosféra tam bola taká&#8230; rodinná by som povedala. Stropkov je malé mesto, takže sa tam všetci tak nejako poznáme a aj v škole to bolo cítiť. Spoznala som tam fakt super ľudí a tie kamarátstva, čo tam vznikli, tie ostali. Mali sme aj nejaké výlety a aktivity, čo bolo fajn, vždy to tak trochu oživilo ten školský stereotyp a človek sa nemusel cítiť len ako taký robot, čo sa bifľuje. Ale zas, na druhej strane, nie vždy to bolo také ružové. Mala som pocit, že občas sa tam čas akoby zastavil, vieš? Niektorí učitelia boli takí, že si len odprednášali svoje a bolo im úplne jedno, či ich polovica triedy nudila a čakala na zvonenie. To bolo strašné, keď si musela sedieť celú hodinu a vedela si, že ti to nič nedá. A to nebolo tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale proste to bolo suché, bez života, žiadna snaha o to, aby nás to aspoň trochu chytilo. Niekedy som si naozaj želala, aby to bolo trochu viac prepojené s realitou a s tým, čo sa deje vonku. Cítila som aj celkom veľký tlak na výkon, čo je asi normálne na gymnáziu, ale niekedy to bolo až príliš. Mala som pocit, že sa tam skôr hodnotilo množstvo informácií, ktoré si vedela nasypať do hlavy, než to, či im naozaj rozumieš alebo ich vieš použiť. Občas som bola z toho všetkého úplne vyšťavená a nemala som chuť robiť už vôbec nič. A s tými priestormi, no, dalo by sa na tom popracovať, niektoré triedy by si zaslúžili nejakú modernizáciu, aby to bolo naozaj príjemné prostredie na učenie. Celkovo je to taká škola, kde sa dá veľa naučiť, ale človek si musí vedieť vybrať, čo si z toho vezme a s čím sa proste len tak pretrápi.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
