<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Gymnázium Klčové 87, Nové Mesto nad Váhom	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-klcove-87-nove-mesto-nad-vahom/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-klcove-87-nove-mesto-nad-vahom/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:48:49 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Natália		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-klcove-87-nove-mesto-nad-vahom/#comment-8090</link>

		<dc:creator><![CDATA[Natália]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 08 Jun 2025 14:51:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-klcove-87-nove-mesto-nad-vahom/#comment-8090</guid>

					<description><![CDATA[Takže, idem napísať pár riadkov o mojich skúsenostiach z Gymnázia Klčové v Novom Meste nad Váhom, kam som chodila a mám z toho taký... no, dosť silný mix pocitov. Pamätám si, že keď som tam nastupovala, mala som celkom veľké očakávania, veď gymnázium, to je predsa nejaká úroveň. Na jednej strane musím povedať, že ma to celkom fajn pripravilo na výšku, hlavne z takých predmetov ako matematika alebo cudzie jazyky. Cítila som, že tam bol na to naozaj kladený dôraz a človek sa tam vedel posunúť, ak sa chcel učiť. A niektorí učitelia, tí boli úplné poklady. Mali taký ten zápal, vďaka ktorému ich hodiny neboli len o nudnom memorovaní, ale naozaj som sa tam tešila. Dokázali veci vysvetliť tak, že to dávalo zmysel a nebolo to len o tom, že by nám púšťali filmy, aby zabili čas. Aj sme mali celkom dosť príležitostí zapájať sa do rôznych súťaží a olympiád, čo bolo super, lebo som si mohla vyskúšať veci aj mimo bežného učenia a spoznať nových ľudí s podobnými záujmami. Potom ale boli aj také dni a hodiny, kedy som mala pocit, že sedím v nejakom stroji času a vrátila som sa o tridsať rokov dozadu. Vtedy sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo len o diktovaní poznámok a bifľovaní sa naspamäť, bez toho, aby sme čokoľvek naozaj pochopili alebo si to vedeli prepojiť s reálnym svetom. Občas som mala pocit, že niektorí proste nevedeli, ako nás zaujať, alebo im to bolo jedno. A niekedy bol na nás vyvíjaný celkom veľký tlak, akoby jeden zlý test znamenal koniec sveta. Chýbalo mi tam občas viac takého ľudského prístupu, aby chápali, že máme aj iné záujmy a starosti, nielen školu. S vybavením to bolo tiež také všelijaké. Jasné, niektoré učebne boli už celkom pekne zrekonštruované a moderné, ale potom boli aj také, kde sa človek cítil, akoby sa tam zastavil čas. Zdá sa mi, že komunikácia medzi školou a nami študentmi, prípadne s rodičmi, mohla byť niekedy lepšia a otvorenejšia, aby sme vedeli, na čom sme a čo sa deje. Niekedy som mala pocit, že niektoré veci sa riešili tak, že sa nikto veľmi neprispôsoboval, a my sme sa museli len nejako prispôsobiť.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, idem napísať pár riadkov o mojich skúsenostiach z Gymnázia Klčové v Novom Meste nad Váhom, kam som chodila a mám z toho taký&#8230; no, dosť silný mix pocitov. Pamätám si, že keď som tam nastupovala, mala som celkom veľké očakávania, veď gymnázium, to je predsa nejaká úroveň. Na jednej strane musím povedať, že ma to celkom fajn pripravilo na výšku, hlavne z takých predmetov ako matematika alebo cudzie jazyky. Cítila som, že tam bol na to naozaj kladený dôraz a človek sa tam vedel posunúť, ak sa chcel učiť. A niektorí učitelia, tí boli úplné poklady. Mali taký ten zápal, vďaka ktorému ich hodiny neboli len o nudnom memorovaní, ale naozaj som sa tam tešila. Dokázali veci vysvetliť tak, že to dávalo zmysel a nebolo to len o tom, že by nám púšťali filmy, aby zabili čas. Aj sme mali celkom dosť príležitostí zapájať sa do rôznych súťaží a olympiád, čo bolo super, lebo som si mohla vyskúšať veci aj mimo bežného učenia a spoznať nových ľudí s podobnými záujmami. Potom ale boli aj také dni a hodiny, kedy som mala pocit, že sedím v nejakom stroji času a vrátila som sa o tridsať rokov dozadu. Vtedy sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo len o diktovaní poznámok a bifľovaní sa naspamäť, bez toho, aby sme čokoľvek naozaj pochopili alebo si to vedeli prepojiť s reálnym svetom. Občas som mala pocit, že niektorí proste nevedeli, ako nás zaujať, alebo im to bolo jedno. A niekedy bol na nás vyvíjaný celkom veľký tlak, akoby jeden zlý test znamenal koniec sveta. Chýbalo mi tam občas viac takého ľudského prístupu, aby chápali, že máme aj iné záujmy a starosti, nielen školu. S vybavením to bolo tiež také všelijaké. Jasné, niektoré učebne boli už celkom pekne zrekonštruované a moderné, ale potom boli aj také, kde sa človek cítil, akoby sa tam zastavil čas. Zdá sa mi, že komunikácia medzi školou a nami študentmi, prípadne s rodičmi, mohla byť niekedy lepšia a otvorenejšia, aby sme vedeli, na čom sme a čo sa deje. Niekedy som mala pocit, že niektoré veci sa riešili tak, že sa nikto veľmi neprispôsoboval, a my sme sa museli len nejako prispôsobiť.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
