<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Gymnázium Juraja Szondyho s VJM Mládežnícka 22, Šahy	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-juraja-szondyho-s-vjm-mladeznicka-22-sahy/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-juraja-szondyho-s-vjm-mladeznicka-22-sahy/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Tue, 21 Oct 2025 10:59:00 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Viktorka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-juraja-szondyho-s-vjm-mladeznicka-22-sahy/#comment-8108</link>

		<dc:creator><![CDATA[Viktorka]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 21 Oct 2025 10:59:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-juraja-szondyho-s-vjm-mladeznicka-22-sahy/#comment-8108</guid>

					<description><![CDATA[Tak rozmýšľam, ako to tu bolo, keď som sem chodila... Gymnázium na Mládežníckej v Šahách, to je proste kapitola sama o sebe, a mám na to dosť jasný názor. Keď sa ma niekto spýta na túto školu, prvé, čo mi napadne, sú jazyky. Naozaj mám pocit, že toto tu vedia. Maďarčina aj slovenčina sa tu vyučovali na super úrovni, cítila som, že som fakt vybavená a rozumiem obom svetom, čo je podľa mňa na nezaplatenie, hlavne keď človek žije v takomto regióne. Nebolo to len také otrocké bifľovanie slovíčok, ale fakt sme sa učili aj gramatiku, aj to, ako sa s tými jazykmi hrať. A rovnako to platilo aj pri cudzích jazykoch, tam som mala tiež šťastie na učiteľov, ktorí nás vedeli fakt posúvať. Človek má potom pocit, že aj tie dni, keď sa mu nechce, dávajú zmysel, keď vidí, že sa v niečom zlepšuje. Na druhej strane, nie všetko bolo ružové. Mala som pocit, že niektoré predmety boli proste peklo. Niekedy sa mi zdalo, že niektorí učitelia to brali len ako povinnú jazdu, a bolo to cítiť. Polovica triedy sa vtedy nudila, len sme tak sedeli a čakali na zvonenie, lebo hodina prebiehala systémom, že si prečítame z knihy a hotovo. To potom dosť demotivuje a človek stratí záujem o predmet, ktorý by ho možno inak aj bavil. Tiež mi občas chýbalo nejaké moderné vybavenie, hlavne čo sa týka informatiky alebo fyziky. Počítače občas nestíhali, alebo v labákoch by sa zišla nejaká obnova. Nie je to nič hrozné, ale človek si všimne, že iné školy sú na tom lepšie, a to potom môže človeka trochu mrzieť. Ale zase, čo sa týka atmosféry, to bolo celkom fajn. Jasné, že boli aj dni pod psa, ale celkovo mi prišlo, že sa tu snažia vytvárať taký otvorený a priateľský prístup. Pamätám si na rôzne akcie a krúžky, tam si každý našiel svoje. Nebolo to len o učení, ale aj o tom, aby sme sa stretávali, robili niečo navyše a prejavili sa aj inak. Dosť často sme chodili aj na rôzne súťaže, alebo sa zapájali do projektov, a to bolo super. Že škola nebola len budova, kde sa musíme učiť, ale aj miesto, kde sa dalo stretnúť s kamarátmi a zažiť kopec srandy. Z tohto pohľadu si myslím, že mi to dalo dosť. Celkovo si myslím, že mi toto gymnázium dalo celkom fajn základy, myslím, že ma celkom dobre pripravilo na ďalšie štúdium. Aj keď to nebolo vždy jednoduché a človek si musel občas sám hľadať cestu, v konečnom dôsledku to neľutujem, že som tam bola.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak rozmýšľam, ako to tu bolo, keď som sem chodila&#8230; Gymnázium na Mládežníckej v Šahách, to je proste kapitola sama o sebe, a mám na to dosť jasný názor. Keď sa ma niekto spýta na túto školu, prvé, čo mi napadne, sú jazyky. Naozaj mám pocit, že toto tu vedia. Maďarčina aj slovenčina sa tu vyučovali na super úrovni, cítila som, že som fakt vybavená a rozumiem obom svetom, čo je podľa mňa na nezaplatenie, hlavne keď človek žije v takomto regióne. Nebolo to len také otrocké bifľovanie slovíčok, ale fakt sme sa učili aj gramatiku, aj to, ako sa s tými jazykmi hrať. A rovnako to platilo aj pri cudzích jazykoch, tam som mala tiež šťastie na učiteľov, ktorí nás vedeli fakt posúvať. Človek má potom pocit, že aj tie dni, keď sa mu nechce, dávajú zmysel, keď vidí, že sa v niečom zlepšuje. Na druhej strane, nie všetko bolo ružové. Mala som pocit, že niektoré predmety boli proste peklo. Niekedy sa mi zdalo, že niektorí učitelia to brali len ako povinnú jazdu, a bolo to cítiť. Polovica triedy sa vtedy nudila, len sme tak sedeli a čakali na zvonenie, lebo hodina prebiehala systémom, že si prečítame z knihy a hotovo. To potom dosť demotivuje a človek stratí záujem o predmet, ktorý by ho možno inak aj bavil. Tiež mi občas chýbalo nejaké moderné vybavenie, hlavne čo sa týka informatiky alebo fyziky. Počítače občas nestíhali, alebo v labákoch by sa zišla nejaká obnova. Nie je to nič hrozné, ale človek si všimne, že iné školy sú na tom lepšie, a to potom môže človeka trochu mrzieť. Ale zase, čo sa týka atmosféry, to bolo celkom fajn. Jasné, že boli aj dni pod psa, ale celkovo mi prišlo, že sa tu snažia vytvárať taký otvorený a priateľský prístup. Pamätám si na rôzne akcie a krúžky, tam si každý našiel svoje. Nebolo to len o učení, ale aj o tom, aby sme sa stretávali, robili niečo navyše a prejavili sa aj inak. Dosť často sme chodili aj na rôzne súťaže, alebo sa zapájali do projektov, a to bolo super. Že škola nebola len budova, kde sa musíme učiť, ale aj miesto, kde sa dalo stretnúť s kamarátmi a zažiť kopec srandy. Z tohto pohľadu si myslím, že mi to dalo dosť. Celkovo si myslím, že mi toto gymnázium dalo celkom fajn základy, myslím, že ma celkom dobre pripravilo na ďalšie štúdium. Aj keď to nebolo vždy jednoduché a človek si musel občas sám hľadať cestu, v konečnom dôsledku to neľutujem, že som tam bola.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
