<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Gymnázium Jána Amosa Komenského &#8211; Comenius Gimnázium Štúrova 16, Želiezovce	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-jana-amosa-komenskeho-comenius-gimnazium-sturova-16-zeliezovce/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-jana-amosa-komenskeho-comenius-gimnazium-sturova-16-zeliezovce/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:48:55 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Andi		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-jana-amosa-komenskeho-comenius-gimnazium-sturova-16-zeliezovce/#comment-8111</link>

		<dc:creator><![CDATA[Andi]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 28 Jan 2025 09:46:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-jana-amosa-komenskeho-comenius-gimnazium-sturova-16-zeliezovce/#comment-8111</guid>

					<description><![CDATA[Takže, rozhodla som sa konečne napísať pár riadkov o gymnáziu v Želiezovciach, kde som strávila celkom zaujímavé roky. Myslím, že je dôležité povedať, ako to tam človek vníma, keď tam naozaj chodí. Hneď na úvod musím povedať, že atmosféra v škole je taká... rodinná. Mám pocit, že keďže je to menšia škola, tak sa tam všetci nejako poznáme, aj starší žiaci s mladšími. Nie je to také anonymné ako vo veľkom meste, čo mi niekedy celkom vyhovovalo, lebo som sa necítila ako jedno z tisícok čísel. Učitelia si na teba pamätajú, vedia, čo ti ide, a čo ti nejde, čo je fajn, lebo sa ti dokážu viac venovať. Z tohto pohľadu to bolo super, ak som s niečím bojovala, vedela som, že sa môžem spýtať a nedostanem len strohú odpoveď. Čo sa mi naozaj páčilo, bola tá bilingválna časť. Keď som prišla, nebola som si istá, ako mi to pôjde, ale tá možnosť učiť sa po slovensky aj po maďarsky bola obrovská výhoda. Nielenže si človek precvičí dva jazyky, ale aj spozná iné kultúry a iných ľudí, čo je na nezaplatenie. Mám pocit, že ma to dosť posunulo a pomohlo mi to otvoriť si obzory. Pár učiteľov tam bolo takých, že keď učili, tak to proste nebola žiadna nuda, vedeli zaujať a človek sa na ich hodiny aj tešil. Naozaj sa snažili, aby sme rozumeli a nielen memorovali fakty. Na druhej strane, občas mi tam chýbala taká tá iskra. Vieš, ako keď prídeš do nejakej staršej budovy a cítiš, že to chce nejakú rekonštrukciu alebo aspoň poriadny refresh? Tak nejak mi to občas prišlo aj v niektorých triedach. Vybavenie bolo miestami dosť staré a aj keď sa snažili, proste sa s tým nedalo čarovať. Niektoré hodiny boli potom taká uspávanka, kde sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie. Nemyslím to v zlom, ale niekedy som mala pocit, že by to chcelo viac takých učiteľov, ktorí by dokázali strhnúť a prebudiť v človeku záujem. Skrátka, aby to nebolo len o odrapkávaní učiva. A keďže je to menšie mesto, tak tie mimoškolské aktivity neboli až také bohaté, ako som videla na iných, väčších gymnáziách. Chýbalo mi tam občas niečo navyše, nejaké krúžky alebo projekty, ktoré by človeka naozaj nadchli a dali mu možnosť rozvíjať sa aj inými smermi. Cítila som, že v tomto smere je tam priestor na zlepšenie, aby to nebolo len o tom chodiť do školy a potom domov. Ale celkovo som si z nej odniesla pocit, že som bola celkom dobre pripravená na maturitu a to, čo ma čaká ďalej.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, rozhodla som sa konečne napísať pár riadkov o gymnáziu v Želiezovciach, kde som strávila celkom zaujímavé roky. Myslím, že je dôležité povedať, ako to tam človek vníma, keď tam naozaj chodí. Hneď na úvod musím povedať, že atmosféra v škole je taká&#8230; rodinná. Mám pocit, že keďže je to menšia škola, tak sa tam všetci nejako poznáme, aj starší žiaci s mladšími. Nie je to také anonymné ako vo veľkom meste, čo mi niekedy celkom vyhovovalo, lebo som sa necítila ako jedno z tisícok čísel. Učitelia si na teba pamätajú, vedia, čo ti ide, a čo ti nejde, čo je fajn, lebo sa ti dokážu viac venovať. Z tohto pohľadu to bolo super, ak som s niečím bojovala, vedela som, že sa môžem spýtať a nedostanem len strohú odpoveď. Čo sa mi naozaj páčilo, bola tá bilingválna časť. Keď som prišla, nebola som si istá, ako mi to pôjde, ale tá možnosť učiť sa po slovensky aj po maďarsky bola obrovská výhoda. Nielenže si človek precvičí dva jazyky, ale aj spozná iné kultúry a iných ľudí, čo je na nezaplatenie. Mám pocit, že ma to dosť posunulo a pomohlo mi to otvoriť si obzory. Pár učiteľov tam bolo takých, že keď učili, tak to proste nebola žiadna nuda, vedeli zaujať a človek sa na ich hodiny aj tešil. Naozaj sa snažili, aby sme rozumeli a nielen memorovali fakty. Na druhej strane, občas mi tam chýbala taká tá iskra. Vieš, ako keď prídeš do nejakej staršej budovy a cítiš, že to chce nejakú rekonštrukciu alebo aspoň poriadny refresh? Tak nejak mi to občas prišlo aj v niektorých triedach. Vybavenie bolo miestami dosť staré a aj keď sa snažili, proste sa s tým nedalo čarovať. Niektoré hodiny boli potom taká uspávanka, kde sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie. Nemyslím to v zlom, ale niekedy som mala pocit, že by to chcelo viac takých učiteľov, ktorí by dokázali strhnúť a prebudiť v človeku záujem. Skrátka, aby to nebolo len o odrapkávaní učiva. A keďže je to menšie mesto, tak tie mimoškolské aktivity neboli až také bohaté, ako som videla na iných, väčších gymnáziách. Chýbalo mi tam občas niečo navyše, nejaké krúžky alebo projekty, ktoré by človeka naozaj nadchli a dali mu možnosť rozvíjať sa aj inými smermi. Cítila som, že v tomto smere je tam priestor na zlepšenie, aby to nebolo len o tom chodiť do školy a potom domov. Ale celkovo som si z nej odniesla pocit, že som bola celkom dobre pripravená na maturitu a to, čo ma čaká ďalej.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
