<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Gymnázium &#8211; Gimnázium Adyho 7, Štúrovo	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-gimnazium-adyho-7-sturovo/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-gimnazium-adyho-7-sturovo/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:48:55 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Lenka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-gimnazium-adyho-7-sturovo/#comment-8120</link>

		<dc:creator><![CDATA[Lenka]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 19 Mar 2025 10:32:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-gimnazium-adyho-7-sturovo/#comment-8120</guid>

					<description><![CDATA[No vieš čo, Gymnázium na Adyho ulici v Štúrove, to je taká kapitola sama o sebe. Keď som tam chodila, alebo teda keď tam chodí moja dcéra, tak mám pocit, že je to také... ako to len povedať, ani super, ani strašné, proste taký priemer, ale s pár veľkými plusmi a pár takými, čo by sa dali zlepšiť. Pre mňa je asi najväčšie plus tam tá dvojjazyčnosť. To je fakt super vec, že sa decká naučia plynulo po maďarsky aj po slovensky. To ti dneska otvorí toľko dverí, to je na nezaplatenie, lebo sa fakt naučia v oboch jazykoch aj rozmýšľať, nielen len tak prekladať. A teda, mám pocit, že aj na vysoké školy ich to celkom dobre pripraví, takým tým klasickým gymnaziálnym spôsobom. A tá komunita tam je taká, že keďže je to menšia škola v menšom meste, tak sa tam ľudia viac poznajú, vedia si pomôcť. Občas to bolo také príjemné, rodinné, povedala by som. A boli tam aj fakt úžasní učitelia, takí, čo ťa vedeli vtiahnuť do témy, rozprúdiť diskusiu a naučiť ťa aj niečo viac, než len to, čo je v knihe. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie. Ale zas, občas som mala pocit, že niektorí učitelia už tak nejak &#039;odrobili&#039; svoju robotu. Vieš, taká tá suchá teória bez štipky nadšenia, taká tá monotónna nuda, keď polovica triedy len čakala na zvonenie, lebo to bolo len o tom, že sme si prepisovali poznámky z tabule a ani nám poriadne nevysvetlili, prečo by nás to malo zaujímať. To bolo niekedy fakt frustrujúce. Chápem, že nie každý deň je nedeľa, ale občas to bola fakt strašná nuda a taký ten pocit, že tam len sedíme a čakáme. A tá budova, jasné, plní si účel, ale zas, žiadna moderná vymoženosť to nie je. Také klasické gymnázium, ako poznáme z filmov spred dvadsiatich rokov. Niekedy mi chýbalo, že by sme mali viac príležitostí ísť niekam von, na nejakú prax do nejakej firmy, alebo vidieť veci z praxe. Všetko bolo také teoretické a zdalo sa mi, že by sme potrebovali viac takých zážitkov, aby sme vedeli, na čo sa to vlastne učíme. Inak sa mi to vnímalo ako taká škola, ktorá si ide po svojom, svojím tempom a svojimi metódami.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>No vieš čo, Gymnázium na Adyho ulici v Štúrove, to je taká kapitola sama o sebe. Keď som tam chodila, alebo teda keď tam chodí moja dcéra, tak mám pocit, že je to také&#8230; ako to len povedať, ani super, ani strašné, proste taký priemer, ale s pár veľkými plusmi a pár takými, čo by sa dali zlepšiť. Pre mňa je asi najväčšie plus tam tá dvojjazyčnosť. To je fakt super vec, že sa decká naučia plynulo po maďarsky aj po slovensky. To ti dneska otvorí toľko dverí, to je na nezaplatenie, lebo sa fakt naučia v oboch jazykoch aj rozmýšľať, nielen len tak prekladať. A teda, mám pocit, že aj na vysoké školy ich to celkom dobre pripraví, takým tým klasickým gymnaziálnym spôsobom. A tá komunita tam je taká, že keďže je to menšia škola v menšom meste, tak sa tam ľudia viac poznajú, vedia si pomôcť. Občas to bolo také príjemné, rodinné, povedala by som. A boli tam aj fakt úžasní učitelia, takí, čo ťa vedeli vtiahnuť do témy, rozprúdiť diskusiu a naučiť ťa aj niečo viac, než len to, čo je v knihe. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie. Ale zas, občas som mala pocit, že niektorí učitelia už tak nejak &#8218;odrobili&#8216; svoju robotu. Vieš, taká tá suchá teória bez štipky nadšenia, taká tá monotónna nuda, keď polovica triedy len čakala na zvonenie, lebo to bolo len o tom, že sme si prepisovali poznámky z tabule a ani nám poriadne nevysvetlili, prečo by nás to malo zaujímať. To bolo niekedy fakt frustrujúce. Chápem, že nie každý deň je nedeľa, ale občas to bola fakt strašná nuda a taký ten pocit, že tam len sedíme a čakáme. A tá budova, jasné, plní si účel, ale zas, žiadna moderná vymoženosť to nie je. Také klasické gymnázium, ako poznáme z filmov spred dvadsiatich rokov. Niekedy mi chýbalo, že by sme mali viac príležitostí ísť niekam von, na nejakú prax do nejakej firmy, alebo vidieť veci z praxe. Všetko bolo také teoretické a zdalo sa mi, že by sme potrebovali viac takých zážitkov, aby sme vedeli, na čo sa to vlastne učíme. Inak sa mi to vnímalo ako taká škola, ktorá si ide po svojom, svojím tempom a svojimi metódami.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
