Od: Helena

Helena — Fri, 25 Apr 2025 13:52:00 +0000

Ach, Gymnázium duklianskych hrdinov na Komenského ulici vo Svidníku… Keď sa na to pozriem s odstupom času, mám v sebe rôzne pocity, ale snažím sa spomenúť si na to, čo mi utkvelo v pamäti najviac. Predsa len, tých pár rokov tam mi dalo zabrať, ale aj ma dosť naučilo. Mám pocit, že po akademickej stránke nám dali celkom dobrý základ. Keď som potom išla na výšku, nebolo to pre mňa až také peklo, ako pre niektorých z iných škôl. Vďaka Bohu za niektorých profesorov, ktorí fakt žili svojím predmetom. Bolo vidieť, že ich to baví a tá ich energia sa občas preniesla aj na mňa. V takých triedach sa človek ani nenudil a doslova som hltala každé slovo. Dokonca sme mali občas nejaké super krúžky alebo možnosti ísť na prax, čo som si vždy vážila, lebo to nebolo len o suchom učení z kníh. Bola tam taká rodinná atmosféra, predsa len Svidník nie je obrovské mesto, takže sa väčšinou všetci poznali a to bolo fajn. Ale zase, nebolo všetko ružové. Zdá sa mi, že v niektorých predmetoch to bolo dosť katastrofálne. Polovica triedy sa nudila a len čakala na zvonenie, lebo niektorí profesori akoby ustrnuli v čase a stále sme len prepisovali z tabule alebo čítali z učebníc. Žiadna interakcia, žiadna diskusia, proste len dril. Niekedy som mala pocit, že tam len prežívam a učím sa veci, ktoré mi v živote nikdy nebudú na nič. A to ma fakt nebavilo. Občas bolo aj celkom ťažké nájsť si cestu k niektorým ľuďom, a to nemyslím len medzi študentmi, ale aj medzi tými, čo nás mali učiť. Niekedy som sa bála aj pýtať, aby som nevyzerala blbo. Celkovo to bola pre mňa taká skúsenosť, ktorá ma formovala. Niektoré chvíle boli úžasné a cítila som sa tam super, iné boli doslova trápenie a zdalo sa mi, že nikdy neskončia. Ale na konci dňa, niečo si z toho človek odnesie.

Komentáre k Gymnázium duklianskych hrdinov Komenského 16, Svidník

Od: Helena