<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Gymnázium bl. biskupa Gojdiča Bernolákova 21, Prešov	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-bl-biskupa-gojdica-bernolakova-21-presov/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-bl-biskupa-gojdica-bernolakova-21-presov/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:49:23 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Zuzi		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-bl-biskupa-gojdica-bernolakova-21-presov/#comment-8197</link>

		<dc:creator><![CDATA[Zuzi]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 19 Jan 2025 15:55:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/gymnazium-bl-biskupa-gojdica-bernolakova-21-presov/#comment-8197</guid>

					<description><![CDATA[Keď som si vyberala strednú školu, Gymnázium na Bernolákovej v Prešove bolo pre mňa jasná voľba, hlavne kvôli jeho povesti. Pamätám si, keď som prvýkrát prekročila prah tej budovy, cítila som takú vážnosť a aj istý rešpekt. Mám pocit, že sa tam naozaj snažia dať študentom pevné základy, čo sa týka učenia. Keď som potom pokračovala na vysokú školu, veľakrát som si v duchu hovorila, že to, čo sme preberali na gymnáziu, mi teraz fakt pomáha a nebolo to len zbytočné bifľovanie. Niektorí pedagógovia tam sú úplne skvelí, dokázali nás vtiahnuť do problematiky tak, že človek ani nevnímal, ako rýchlo ubieha čas. Vysvetľovali veci trpezlivo a snažili sa nám otvoriť oči aj pre širšie súvislosti, čo pri tom duchovnom zameraní školy človek obzvlášť vníma, že tam nejde len o suché fakty, ale aj o hodnoty. Páčilo sa mi, že sme mali aj celkom dosť krúžkov a rôznych akcií, takže to nebolo len o sedení v lavici, ale aj o tom, že sme mohli robiť niečo navyše a spoznávať sa aj inak. Ale, samozrejme, nebolo to vždy len o ružových okuliaroch. Niekedy som mala pocit, že ten tlak na výborné známky a celkovo na výkon bol obrovský. Stávalo sa mi, že som sedela nad knihami do neskorej noci a naozaj som bola vyčerpaná. Niekedy sa mi zase zdalo, že niektorí vyučujúci už idú podľa takých starých schém a prednášky boli dosť nudné – pamätám si, ako polovica triedy proste len čakala na zvonenie, lebo nebolo to, čo by ich nejako chytilo. Občas som vnímala, že sa od nás očakáva až príliš, akoby sme všetci mali byť nejakí géniovia alebo olympionici. Taktiež mi občas chýbal taký ten individuálnejší prístup, keď človek rieši nejaký problém alebo niečomu nerozumie, skôr sa očakávalo, že si to vyriešime sami. Pre mňa osobne to bolo niekedy také pretekanie, kto bude lepší a kto má viac vedomostí.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som si vyberala strednú školu, Gymnázium na Bernolákovej v Prešove bolo pre mňa jasná voľba, hlavne kvôli jeho povesti. Pamätám si, keď som prvýkrát prekročila prah tej budovy, cítila som takú vážnosť a aj istý rešpekt. Mám pocit, že sa tam naozaj snažia dať študentom pevné základy, čo sa týka učenia. Keď som potom pokračovala na vysokú školu, veľakrát som si v duchu hovorila, že to, čo sme preberali na gymnáziu, mi teraz fakt pomáha a nebolo to len zbytočné bifľovanie. Niektorí pedagógovia tam sú úplne skvelí, dokázali nás vtiahnuť do problematiky tak, že človek ani nevnímal, ako rýchlo ubieha čas. Vysvetľovali veci trpezlivo a snažili sa nám otvoriť oči aj pre širšie súvislosti, čo pri tom duchovnom zameraní školy človek obzvlášť vníma, že tam nejde len o suché fakty, ale aj o hodnoty. Páčilo sa mi, že sme mali aj celkom dosť krúžkov a rôznych akcií, takže to nebolo len o sedení v lavici, ale aj o tom, že sme mohli robiť niečo navyše a spoznávať sa aj inak. Ale, samozrejme, nebolo to vždy len o ružových okuliaroch. Niekedy som mala pocit, že ten tlak na výborné známky a celkovo na výkon bol obrovský. Stávalo sa mi, že som sedela nad knihami do neskorej noci a naozaj som bola vyčerpaná. Niekedy sa mi zase zdalo, že niektorí vyučujúci už idú podľa takých starých schém a prednášky boli dosť nudné – pamätám si, ako polovica triedy proste len čakala na zvonenie, lebo nebolo to, čo by ich nejako chytilo. Občas som vnímala, že sa od nás očakáva až príliš, akoby sme všetci mali byť nejakí géniovia alebo olympionici. Taktiež mi občas chýbal taký ten individuálnejší prístup, keď človek rieši nejaký problém alebo niečomu nerozumie, skôr sa očakávalo, že si to vyriešime sami. Pre mňa osobne to bolo niekedy také pretekanie, kto bude lepší a kto má viac vedomostí.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
