<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Evanjelické gymnázium Skuteckého 5, Banská Bystrica	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/evanjelicke-gymnazium-skuteckeho-5-banska-bystrica/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/evanjelicke-gymnazium-skuteckeho-5-banska-bystrica/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:49:08 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Renáta		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/evanjelicke-gymnazium-skuteckeho-5-banska-bystrica/#comment-8160</link>

		<dc:creator><![CDATA[Renáta]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 27 Mar 2025 20:26:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/evanjelicke-gymnazium-skuteckeho-5-banska-bystrica/#comment-8160</guid>

					<description><![CDATA[Tak, vieš čo, keď som rozmýšľala, kam prihlásim dcéru, padla mi voľba na Evanjelické gymnázium Skuteckého v Banskej Bystrici. Snažila som sa zistiť si o ňom čo najviac a musím povedať, že zatiaľ mám z toho také... no, povedzme, že mám z toho dosť rozporuplné pocity. Na začiatok ma naozaj oslovila tá myšlienka, že to nie je len o bifľovaní, ale že sa tam kladie dôraz aj na nejaké hodnoty a celkovú výchovu. A v tomto smere ma škola nesklamala, fakt cítiť, že sa snažia budovať komunitu a vzťahy medzi deťmi, čo je super, lebo to im dá do života aj niečo viac ako len suché vedomosti. Čo sa týka samotného štúdia, tam sa teda maká, to je bez debaty. Moja dcéra mi hovorí, že niektorí učitelia sú fakt poklad. Vedia decká vtiahnuť do témy tak, že aj keď sú unavené, tak ich to baví a ani nevedia, že sa učia. Nepúšťajú im len filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažia, aby si niečo odniesli. Je cítiť, že ich to baví a prenáša sa to aj na študentov. Často sa robia rôzne projekty, dokonca mali raz takú zaujímavú prax v jednej väčšej firme, čo jej dalo fakt veľa. Mám pocit, že na vysokú školu sú tu pripravení veľmi dobre, lebo ten akademický základ je naozaj pevný. Ale zas, niekedy mám pocit, že ten tlak je už príliš. Dcéra sa občas vracia domov totálne vyčerpaná a dosť frustrovaná z toho, koľko sa musí učiť. Zdá sa mi, že niekedy sa až príliš bazíruje na presne daných veciach a chýba mi tam taká tá voľnosť a priestor pre kreativitu, alebo iný pohľad na vec. Vidím, ako sa občas polovica triedy nudí a doslova čaká na zvonenie, lebo ten štýl učenia im proste nesedí. To mi je potom ľúto, lebo myslím, že sa dajú veci vysvetliť aj pútavejšie. Občas sú aj pravidlá až moc prísne a niekedy sa fakt pýtam, či je to zbytočné a či to skôr neodrádza, ako motivuje. S komunikáciou je to tiež všelijaké. S niektorými sa dá dohodnúť na čomkoľvek a riešiť veci otvorene, ale s inými je to skôr taká bariéra. Mám pocit, že niekedy by sa dalo predísť mnohým nedorozumeniam, keby sa viac rozprávalo a počúvalo. Ale celkovo, napriek týmto veciam som rada, že dcéra tam má dobrých kamarátov a cítim, že jej to dáva nejaký základ do života, nielen ten akademický. Len by som si priala, aby sa niekedy na deti pozeralo viac ako na individuality a aby sa trošku viac odľahčil ten tlak, lebo nie každý je stavaný na to isté tempo a systém.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak, vieš čo, keď som rozmýšľala, kam prihlásim dcéru, padla mi voľba na Evanjelické gymnázium Skuteckého v Banskej Bystrici. Snažila som sa zistiť si o ňom čo najviac a musím povedať, že zatiaľ mám z toho také&#8230; no, povedzme, že mám z toho dosť rozporuplné pocity. Na začiatok ma naozaj oslovila tá myšlienka, že to nie je len o bifľovaní, ale že sa tam kladie dôraz aj na nejaké hodnoty a celkovú výchovu. A v tomto smere ma škola nesklamala, fakt cítiť, že sa snažia budovať komunitu a vzťahy medzi deťmi, čo je super, lebo to im dá do života aj niečo viac ako len suché vedomosti. Čo sa týka samotného štúdia, tam sa teda maká, to je bez debaty. Moja dcéra mi hovorí, že niektorí učitelia sú fakt poklad. Vedia decká vtiahnuť do témy tak, že aj keď sú unavené, tak ich to baví a ani nevedia, že sa učia. Nepúšťajú im len filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažia, aby si niečo odniesli. Je cítiť, že ich to baví a prenáša sa to aj na študentov. Často sa robia rôzne projekty, dokonca mali raz takú zaujímavú prax v jednej väčšej firme, čo jej dalo fakt veľa. Mám pocit, že na vysokú školu sú tu pripravení veľmi dobre, lebo ten akademický základ je naozaj pevný. Ale zas, niekedy mám pocit, že ten tlak je už príliš. Dcéra sa občas vracia domov totálne vyčerpaná a dosť frustrovaná z toho, koľko sa musí učiť. Zdá sa mi, že niekedy sa až príliš bazíruje na presne daných veciach a chýba mi tam taká tá voľnosť a priestor pre kreativitu, alebo iný pohľad na vec. Vidím, ako sa občas polovica triedy nudí a doslova čaká na zvonenie, lebo ten štýl učenia im proste nesedí. To mi je potom ľúto, lebo myslím, že sa dajú veci vysvetliť aj pútavejšie. Občas sú aj pravidlá až moc prísne a niekedy sa fakt pýtam, či je to zbytočné a či to skôr neodrádza, ako motivuje. S komunikáciou je to tiež všelijaké. S niektorými sa dá dohodnúť na čomkoľvek a riešiť veci otvorene, ale s inými je to skôr taká bariéra. Mám pocit, že niekedy by sa dalo predísť mnohým nedorozumeniam, keby sa viac rozprávalo a počúvalo. Ale celkovo, napriek týmto veciam som rada, že dcéra tam má dobrých kamarátov a cítim, že jej to dáva nejaký základ do života, nielen ten akademický. Len by som si priala, aby sa niekedy na deti pozeralo viac ako na individuality a aby sa trošku viac odľahčil ten tlak, lebo nie každý je stavaný na to isté tempo a systém.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
