<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Cirkevná SOŠ sv.Terézie z Lisieux Farská 5, Bánovce nad Bebravou	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/cirkevna-sos-sv-terezie-z-lisieux-farska-5-banovce-nad-bebravou/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/cirkevna-sos-sv-terezie-z-lisieux-farska-5-banovce-nad-bebravou/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:50:17 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Danko_102		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/cirkevna-sos-sv-terezie-z-lisieux-farska-5-banovce-nad-bebravou/#comment-8361</link>

		<dc:creator><![CDATA[Danko_102]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 23 Jul 2025 11:59:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/cirkevna-sos-sv-terezie-z-lisieux-farska-5-banovce-nad-bebravou/#comment-8361</guid>

					<description><![CDATA[Keď si tak spomínam na tie roky, čo som prežila na Cirkevnej SOŠ sv. Terézie z Lisieux v Bánovciach, mám v hlave kopec rôznych spomienok. Na Farskej ulici, tam sme trávili tie naše stredoškolské dni. Na jednej strane musím povedať, že tá atmosféra tam bola často taká komornejšia, taká naša. Cítila som, že tam bol akoby taký rodinný prístup, keďže to nebola nejaká obrovská škola plná anonymných tvárí. Mnohí učitelia sa nám snažili venovať, naozaj im záležalo na tom, aby sme niečo vedeli a aby z nás boli fajn ľudia. Nie vždy to bolo len o bifľovaní, veľakrát sme sa rozprávali aj o živote a hodnotách, čo mi príde celkom dôležité, hlavne v tom veku. Ale zase, nebudem klamať, nebolo to vždy ružové. Niektoré predmety boli pre mňa doslova utrpenie. Mala som pocit, že niektorí učitelia už boli jednoducho unavení a len nám púšťali nejaké prezentácie, alebo diktovali poznámky z knihy a čakali, kedy už zazvoní. Vtedy sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, a to je teda dosť demotivujúce. Tie pravidlá, tie boli niekedy na môj vkus až príliš prísne. Človek sa bál spraviť čo i len menšiu chybu, lebo hneď sa to riešilo. Jasné, poriadok musí byť, ale niekedy to bolo až prehnané a mala som pocit, že tam bola taká zvláštna, tichá prísnosť, ktorá nás držala v neustálom napätí. Čo sa týka praktickej stránky, tak to celkom šlo. Prax, aj keď to nebolo vždy v nejakých mega moderných firmách, nám dala aspoň nejaký ten základný prehľad. Bolo to fajn, že sme sa dostali aj mimo lavíc a videli, ako to v reále chodí, aj keď si myslím, že sa dalo z toho vyťažiť aj viac. Niektoré učebne boli super vybavené, mali sme pocit, že držíme krok s dobou, ale zase na druhej strane, boli aj také kúty, kde sa človek cítil, akoby sa tam zastavil čas niekedy pred desaťročiami. Celkovo si myslím, že tie roky ma formovali, aj keď to bolo raz veselé, inokedy zase poriadne stresujúce. Ale to asi patrí k strednej škole, nie?]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď si tak spomínam na tie roky, čo som prežila na Cirkevnej SOŠ sv. Terézie z Lisieux v Bánovciach, mám v hlave kopec rôznych spomienok. Na Farskej ulici, tam sme trávili tie naše stredoškolské dni. Na jednej strane musím povedať, že tá atmosféra tam bola často taká komornejšia, taká naša. Cítila som, že tam bol akoby taký rodinný prístup, keďže to nebola nejaká obrovská škola plná anonymných tvárí. Mnohí učitelia sa nám snažili venovať, naozaj im záležalo na tom, aby sme niečo vedeli a aby z nás boli fajn ľudia. Nie vždy to bolo len o bifľovaní, veľakrát sme sa rozprávali aj o živote a hodnotách, čo mi príde celkom dôležité, hlavne v tom veku. Ale zase, nebudem klamať, nebolo to vždy ružové. Niektoré predmety boli pre mňa doslova utrpenie. Mala som pocit, že niektorí učitelia už boli jednoducho unavení a len nám púšťali nejaké prezentácie, alebo diktovali poznámky z knihy a čakali, kedy už zazvoní. Vtedy sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, a to je teda dosť demotivujúce. Tie pravidlá, tie boli niekedy na môj vkus až príliš prísne. Človek sa bál spraviť čo i len menšiu chybu, lebo hneď sa to riešilo. Jasné, poriadok musí byť, ale niekedy to bolo až prehnané a mala som pocit, že tam bola taká zvláštna, tichá prísnosť, ktorá nás držala v neustálom napätí. Čo sa týka praktickej stránky, tak to celkom šlo. Prax, aj keď to nebolo vždy v nejakých mega moderných firmách, nám dala aspoň nejaký ten základný prehľad. Bolo to fajn, že sme sa dostali aj mimo lavíc a videli, ako to v reále chodí, aj keď si myslím, že sa dalo z toho vyťažiť aj viac. Niektoré učebne boli super vybavené, mali sme pocit, že držíme krok s dobou, ale zase na druhej strane, boli aj také kúty, kde sa človek cítil, akoby sa tam zastavil čas niekedy pred desaťročiami. Celkovo si myslím, že tie roky ma formovali, aj keď to bolo raz veselé, inokedy zase poriadne stresujúce. Ale to asi patrí k strednej škole, nie?</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
