<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Bulharské gymnázium Christa Boteva Záporožská 8, Bratislava	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/bulharske-gymnazium-christa-boteva-zaporozska-8-bratislava/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/bulharske-gymnazium-christa-boteva-zaporozska-8-bratislava/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 18 Oct 2025 15:29:00 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Janinka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/bulharske-gymnazium-christa-boteva-zaporozska-8-bratislava/#comment-8059</link>

		<dc:creator><![CDATA[Janinka]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 18 Oct 2025 15:29:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/bulharske-gymnazium-christa-boteva-zaporozska-8-bratislava/#comment-8059</guid>

					<description><![CDATA[Keď sme s dcérou pozerávali, kam pôjde po základke, Bulharské gymnázium Christa Boteva na Záporožskej nám prišlo ako taká šanca skúsiť niečo iné. Hlavne to bulharské zameranie sa mi zdalo zaujímavé, že by sa naučila niečo, čo iné gymnáziá neponúkajú. A fakt, čo sa týka bulharčiny a kultúry, tam mám pocit, že sú naozaj silní. Dcéra si dosť obľúbila ten ich jazyk, čo je super, lebo viem, že to nie je niečo, čo by sa len tak niekde naučila. A celkovo mi príde, že v tomto smere je tam taká príjemná, rodinná atmosféra, lebo je to menšia škola, takže sa tam všetci tak trochu poznajú. Na druhej strane, viem, že to zameranie na bulharčinu nie je pre každého. Pre dcéru to bolo fajn, ale chápem, že pre niekoho, kto nechce tráviť toľko času s cudzím jazykom, to môže byť aj dosť náročné. Sú tam aj iné veci, ktoré mi niekedy udreli do očí. Napríklad, budova je už taká staršia, čo mi zas nevadí, nie sme z cukru, ale mám pocit, že niektoré veci by si už zaslúžili výmenu. Predsa len, učiť sa s vybavením, ktoré má už dávno za sebou najlepšie roky, nie je vždy bohviečo. A čo sa týka vyučovania, to je také rôznorodé. Niekedy dcéra príde domov nadšená, ako super hodina bola, že sa naozaj niečo nové naučila a učiteľ bol plný energie, čo je fakt skvelé. Potom zase inokedy mám pocit, že polovica triedy sa len nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo skôr také… odprezentovanie faktov, ako keby to museli proste odučiť. Nechcem, aby to vyznelo zle, ale nie vždy sa mi zdalo, že by sa snažili deti naozaj vtiahnuť do deja. Ale zase, nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie. Komunikácia s vedením mi príde občas taká… no, nie celkom otvorená. Niekedy som mala pocit, že sa veci dozvedám na poslednú chvíľu, alebo že sa niektoré otázky len tak zahmlievajú, čo nie je bohviečo, keď chceš vedieť, čo sa deje s tvojím dieťaťom. Predsa len, ako rodič chcem mať pocit, že viem, na čom som. Ale zase, naopak, páčilo sa mi, že mali rôzne akcie a podujatia, ktoré boli spojené s tou bulharskou kultúrou a tradíciami, to bola taká príjemná zmena a dcéra sa na to vždy tešila. Mám pocit, že keď si dieťa nájde to svoje, tak sa mu tam môže celkom dariť.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sme s dcérou pozerávali, kam pôjde po základke, Bulharské gymnázium Christa Boteva na Záporožskej nám prišlo ako taká šanca skúsiť niečo iné. Hlavne to bulharské zameranie sa mi zdalo zaujímavé, že by sa naučila niečo, čo iné gymnáziá neponúkajú. A fakt, čo sa týka bulharčiny a kultúry, tam mám pocit, že sú naozaj silní. Dcéra si dosť obľúbila ten ich jazyk, čo je super, lebo viem, že to nie je niečo, čo by sa len tak niekde naučila. A celkovo mi príde, že v tomto smere je tam taká príjemná, rodinná atmosféra, lebo je to menšia škola, takže sa tam všetci tak trochu poznajú. Na druhej strane, viem, že to zameranie na bulharčinu nie je pre každého. Pre dcéru to bolo fajn, ale chápem, že pre niekoho, kto nechce tráviť toľko času s cudzím jazykom, to môže byť aj dosť náročné. Sú tam aj iné veci, ktoré mi niekedy udreli do očí. Napríklad, budova je už taká staršia, čo mi zas nevadí, nie sme z cukru, ale mám pocit, že niektoré veci by si už zaslúžili výmenu. Predsa len, učiť sa s vybavením, ktoré má už dávno za sebou najlepšie roky, nie je vždy bohviečo. A čo sa týka vyučovania, to je také rôznorodé. Niekedy dcéra príde domov nadšená, ako super hodina bola, že sa naozaj niečo nové naučila a učiteľ bol plný energie, čo je fakt skvelé. Potom zase inokedy mám pocit, že polovica triedy sa len nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo skôr také… odprezentovanie faktov, ako keby to museli proste odučiť. Nechcem, aby to vyznelo zle, ale nie vždy sa mi zdalo, že by sa snažili deti naozaj vtiahnuť do deja. Ale zase, nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie. Komunikácia s vedením mi príde občas taká… no, nie celkom otvorená. Niekedy som mala pocit, že sa veci dozvedám na poslednú chvíľu, alebo že sa niektoré otázky len tak zahmlievajú, čo nie je bohviečo, keď chceš vedieť, čo sa deje s tvojím dieťaťom. Predsa len, ako rodič chcem mať pocit, že viem, na čom som. Ale zase, naopak, páčilo sa mi, že mali rôzne akcie a podujatia, ktoré boli spojené s tou bulharskou kultúrou a tradíciami, to bola taká príjemná zmena a dcéra sa na to vždy tešila. Mám pocit, že keď si dieťa nájde to svoje, tak sa mu tam môže celkom dariť.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
