Úvod
Platina (Pt) je vzácny a ušľachtilý kov, ktorý je mimoriadne hustý, odolný voči korózii a chemicky stály. Jej protónové číslo je 78 a patrí medzi d-prvky, konkrétne do skupiny platinových kovov. Za normálnych podmienok je to striebristo-biely, lesklý, kujný a ťažný kov. V prírode sa vyskytuje najmä v rýdzej forme, často v náplavoch riek spolu s inými drahými kovmi. Hlavné ložiská sa nachádzajú v Juhoafrickej republike a Rusku. Získava sa zo svojich rúd a vďaka svojim vlastnostiam sa využíva v šperkárstve a ako katalyzátor.
Vlastnosti
Platina (Pt) je mimoriadne vzácny a chemicky odolný drahý kov s protónovým číslom 78. Má charakteristický strieborno-biely lesk a patrí medzi najhustejšie prvky s hustotou 21,45 g/cm³. Je veľmi kujná a ťažná, čo umožňuje jej spracovanie na tenké drôty alebo fólie. Jej teplota topenia je extrémne vysoká, až 1768 °C. Z chemického hľadiska je ušľachtilým kovom, ktorý je vysoko odolný voči korózii a oxidácii na vzduchu, aj pri vysokých teplotách. Nereaguje s väčšinou kyselín, rozpúšťa sa len v zmesi kyseliny dusičnej a chlorovodíkovej, známej ako lúčavka kráľovská.
Pôvod názvu
Názov platina pochádza zo španielčiny a je zdrobneninou slova „plata“, čo znamená striebro. Španielski dobyvatelia v Južnej Amerike ju nazvali „platina del Pinto“, teda „malé striebro z rieky Pinto“. Považovali ju za menejcennú a nedozretú formu striebra, ktorá znečisťovala jeho ťažbu.
Objav
Hoci platinu poznali a využívali už predkolumbovské civilizácie v Južnej Amerike na výrobu artefaktov, do Európy sa dostala až v 16. storočí. Španielski dobyvatelia ju objavili v dnešnej Kolumbii ako nežiaducu prímes v strieborných baniach. Považovali ju za „nezrelé striebro“ a dali jej hanlivý názov „platina“, čo v preklade znamená „strieborko“. Jej jedinečné vlastnosti dlho bránili jej roztaveniu a spracovaniu. Systematický vedecký výskum tohto kovu sa začal až v polovici 18. storočia, keď Antonio de Ulloa publikoval podrobnú správu o tomto novom, tajomnom bielom kove.
Výskyt v prírode
Platina sa v prírode vyskytuje predovšetkým v rýdzej forme, často v zliatinách s ďalšími platinovými kovmi ako paládium, irídium či osmium. Nachádza sa v ultrabázických vyvretých horninách alebo v sekundárnych, riečnych nánosoch. Najvýznamnejšie svetové ložiská sú sústredené len na niekoľkých miestach, predovšetkým v Juhoafrickej republike (komplex Bushveld), Rusku (oblasť Noriľska) a Severnej Amerike. Jej získavanie je extrémne náročný a nákladný proces. Ruda sa najprv drví a melie, nasleduje flotácia na zakoncentrovanie. Následne prebieha zložitý viacstupňový metalurgický proces tavenia a chemickej rafinácie na oddelenie jednotlivých drahých kovov.
Využitie
Platina je mimoriadne cenená pre svoju všestrannosť a odolnosť. V priemysle je nenahraditeľnou súčasťou automobilových katalyzátorov, kde pomáha premieňať škodlivé emisie na menej nebezpečné plyny. Vďaka chemickej stálosti a vysokej teplote topenia sa z nej vyrábajú laboratórne tégliky a elektródy. Elektronický priemysel ju využíva v pevných diskoch a elektrických kontaktoch. Jej biokompatibilita umožňuje použitie v medicíne, napríklad v kardiostimulátoroch a zubných implantátoch. V prírode sa nachádza predovšetkým v rýdzej forme, často v zliatinách s inými platinovými kovmi, v horninách magmatického pôvodu alebo v riečnych nánosoch.
Zlúčeniny
Ľuďmi syntetizované zlúčeniny platiny majú obrovský význam najmä v medicíne a chémii. Látky ako cisplatina a karboplatina patria medzi kľúčové cytostatiká používané pri chemoterapii na liečbu viacerých druhov rakoviny. V chemickom priemysle je dôležitým prekurzorom kyselina hexachlóroplatiničitá, z ktorej sa pripravujú ďalšie zlúčeniny a katalyzátory. Oxid platiničitý, známy ako Adamov katalyzátor, sa využíva pri hydrogenácii. V prírode sú zlúčeniny platiny zriedkavé pre jej nízku reaktivitu, no vyskytuje sa v mineráloch ako sperrylit (arzenid platiny) či cooperit (sulfid platiny), ktoré sú jej dôležitými rudami.
Zaujímavosti
Platina patrí medzi najhustejšie známe prvky. Kocka s hranou iba pätnásť centimetrov váži približne toľko ako priemerný dospelý človek, teda okolo 75 kilogramov. Tento kov je tiež mimoriadne vzácny, približne tridsaťkrát vzácnejší ako zlato. Všetka platina, ktorá bola kedy vyťažená, by sa údajne zmestila do jednej priemerne veľkej obývačky. Pre svoju extrémnu odolnosť voči korózii a stálosť bola zliatina platiny a irídia použitá na výrobu pôvodného medzinárodného prototypu kilogramu. Je taká nereaktívna, že sa nerozpúšťa v žiadnej samostatnej kyseline, iba v lúčavke kráľovskej.
