📖 Úvod
Táto palma pochádza z východného Stredomoria, najmä z Kréty a niektorých egejských ostrovov. Vytvára robustné, často viackmenné trsy s tuhými modrozelenými listami a pichľavými listovými stopkami. Plody sú menšie jedlé datle. Rastie prevažne v pobrežných skalnatých oblastiach, často v blízkosti vody. Je pozoruhodne mrazuvzdorná a znáša aj slabé mrazy. Je dôležitým endemickým druhom, často ohrozeným stratou prirodzeného prostredia.
🌱 Botanická charakteristika
Rastová forma: Strom, trvalka, výška dosahuje až 15 metrov, často tvorí viackmenné zhluky, koruna je hustá, pologuľovitá, tvorená tuhými listami, celkový vzhľad je robustná palma so štíhlym kmeňom či kmeňmi a pichľavo vyzerajúcou sivozelenou korunou.
Koreň: Zväzkovitá koreňová sústava, ktorú tvorí hustá sieť adventívnych koreňov vyrastajúcich z bázy kmeňa a prenikajúcich hlboko do pôdy.
Stonka: Kmeň je vzpriamený, relatívne štíhly, pokrytý trvácimi kosoštvorcovými, tmavohnedými a vláknitými bázami starých listov (pätkami), ktoré tvoria charakteristický vzor, na báze listových stopiek sú prítomné veľmi ostré a pevné tŕne, ktoré sú premenenými bazálnymi lístkami.
Listy: Listy sú usporiadané vo vrcholovej špirále (ružici), sú zreteľne stopkaté, pričom listová stopka je tŕnitá, tvar listovej čepele je veľký, nepárno perovito zložený (až 3 m dlhý), zložený z mnohých úzkych, čiarkovito kopijovitých lístkov, ktoré sú tuhé a ostro končisté, okraj lístkov je celistvookrajový, farba je nápadne sivozelená až striebristo zelená vďaka hrubej vrstve vosku, typ venácie (žilnatiny) je rovnobežný, typický pre jednoklíčnolistové rastliny, na povrchu listov môžu byť prítomné drobné mnohobunkové šupinkovité krycie trichómy.
Kvety: Kvety sú malé, belavé až žltkasté, voňavé, jednopohlavné (rastlina je dvojdomá, t. j. má samčie a samičie jedince), sú usporiadané v hustých, mohutných a silno rozkonárených súkvetiach typu metlina (špecificky šúľok alebo spadix), ktoré vyrastajú z veľkého drevnatého tulca (spatha), doba kvitnutia je od marca do mája.
Plody: Plodom je jednosemenná kôstkovica známa ako datľa, farba je v plnej zrelosti žltá až hnedastá či červenkastá, tvar je oválny až podlhovastý, menší (cca 1,5 cm) ako pri datľovníku pravom, s tenkou vláknitou a málo sladkou dužinou, doba zrenia je na jeseň a v zime.
🌍 Výskyt a stanovište
Prirodzené rozšírenie: Pôvodný areál sa nachádza vo východnom Stredomorí, kde rastie ako endemit na ostrove Kréta (Grécko) a na niekoľkých ďalších Egejských ostrovoch, a tiež v juhozápadnom Turecku (polostrovy Datça a Bodrum), ide o jeden z iba dvoch druhov pálm pôvodných v Európe. Na Slovensku nie je pôvodná a pestuje sa tu iba ako zbierková okrasná rastlina v botanických záhradách, skleníkoch alebo v prenosných nádobách, vo voľnej prírode sa u nás nevyskytuje ani ako neofyt. Vo svete sa pestuje v parkoch a záhradách v oblastiach so stredomorským či podobne teplým a suchým podnebím.
Nároky na stanovište: Preferuje slnečné a otvorené stanovištia, typicky rastie v pobrežných oblastiach, v ústiach riek, v piesčitých či kamenistých údoliach a na skalnatých svahoch, často v miestach s prístupom k podzemnej vode. Ide o výrazne svetlomilnú (heliofilnú) rastlinu, ktorá neznáša zatienenie. Z hľadiska pôdy je veľmi tolerantná, darí sa jej v dobre priepustných piesčitých alebo štrkovitých substrátoch, ktoré môžu byť aj mierne zasolené; znáša pôdy vápnité aj mierne kyslé. Je dobre adaptovaná na sucho, ale pre optimálny rast vyžaduje aspoň občasnú dostupnosť vlahy, najmä v hlbších vrstvách pôdy.
🌺 Využitie
Hlavné využitie je ako okrasná rastlina v záhradách a parkoch subtropických a stredomorských oblastí, kde je cenená pre svoj atraktívny vzhľad s viacerými kmeňmi vyrastajúcimi v trse (charakteristický kríkovitý rast) a striebristosivé listy; neexistujú žiadne významné špecifické kultivary. V gastronómii sú jej plody, malé ďatle, síce jedlé, ale v porovnaní s ďatlovníkom pravým sú menšie, majú tenkú dužinu, veľkú kôstku a sú považované za menej chutné, často s trpkou až sťahujúcou príchuťou, a preto sa komerčne nezberajú na konzumáciu. V minulosti sa listy technicky využívali na výrobu košov, rohoží či na pokrytie striech. Špecifické liečebné využitie nie je v súčasnosti ani v histórii významnejšie dokumentované. Ekologický význam spočíva v tom, že v oblastiach svojho prirodzeného výskytu tvorí unikátne palmové háje (napr. slávny les Vai na Kréte), ktoré poskytujú úkryt a potravu pre mnoho druhov vtákov a ďalších živočíchov; kvety sú zdrojom nektáru a peľu pre hmyz.
🔬 Obsahové látky
Plody obsahujú cukry (predovšetkým glukózu a fruktózu), vlákninu, minerálne látky a v porovnaní s komerčnými ďatľami vyššiu koncentráciu trieslovín (tanínov), ktoré spôsobujú ich sťahujúcu chuť. V listoch a kmeni sú obsiahnuté bežné štrukturálne polysacharidy ako celulóza a lignín a tiež vosky chrániace povrch listov. V rastline možno predpokladať prítomnosť flavonoidov a fenolových zlúčenín s antioxidačnými vlastnosťami, typických pre rod Phoenix, aj keď špecifické látky pre tento druh nie sú podrobne preskúmané.
☠️ Toxicita a status
Toxicita: Rastlina nie je pre ľudí ani pre zvieratá považovaná za jedovatú a jej plody sú jedlé. Nebezpečenstvo spočíva len vo fyzickom poranení, keďže spodné časti listových stopiek sú premenené na ostré a tuhé tŕne, ktoré môžu spôsobiť hlboké a bolestivé rany. Môže byť zamenená s inými druhmi ďatlovníkov, najmä s ďatlovníkom pravým („Phoenix dactylifera“) a ďatlovníkom kanárskym („Phoenix canariensis“). Od ďatlovníka pravého sa odlišuje predovšetkým svojím výrazne trsnatým rastom (vytvára mnoho kmeňov z jedného miesta), zatiaľ čo ďatlovník pravý rastie väčšinou ako solitér s jedným kmeňom. Od ďatlovníka kanárskeho, ktorý má tiež len jeden, ale omnoho masívnejší kmeň, sa líši štíhlejšími kmeňmi, menším vzrastom a zvyčajne sivozelenou farbou listov oproti sýtozeleným listom kanárskeho druhu.
Zákonný status/ochrana: V Slovenskej republike nemá žiadny ochranný štatút, pretože tu nie je pôvodným druhom. Na medzinárodnej úrovni je však zaradený na Červený zoznam IUCN v kategórii „Takmer ohrozený“ (Near Threatened – NT) z dôvodu svojho veľmi obmedzeného a fragmentovaného areálu rozšírenia a ohrozenia jeho prirodzených stanovíšť rozvojom turizmu, poľnohospodárstvom a nadmernou pastvou. Je chránený v rámci sústavy Natura 2000 v Grécku a Turecku a je uvedený v Prílohe I Bernského dohovoru ako prísne chránený druh flóry.
✨ Zaujímavosti
Druhové meno „theophrasti“ bolo udelené na počesť antického gréckeho filozofa a prírodovedca Teofrasta z Eresu (asi 371–287 pred n. l.), ktorý je považovaný za „otca botaniky“ a ktorý sa o palme rastúcej na Kréte zmienil vo svojom diele „Historia Plantarum“, čo je považované za prvý historický opis tohto druhu. K najznámejšiemu palmovému háju Vai na severovýchode Kréty sa viaže legenda, že vznikol z datľových kôstok, ktoré tu vypľuli fénickí obchodníci alebo arabskí piráti. Zaujímavosťou je jeho výnimočné postavenie jednej z dvoch pálm pôvodných v Európe, čo dokladá reliktný charakter stredomorskej flóry. Jeho schopnosť rásť v trsoch je adaptáciou, ktorá mu umožňuje lepšie regenerovať po poškodení, napríklad požiarom alebo ohryzom. Český názov je Datlovník Theofrastův.