Úvod
Oganesón (Og) je superťažký, synteticky pripravený chemický prvok, ktorý sa v prírode nenachádza. Je extrémne rádioaktívny s veľmi krátkym polčasom rozpadu, preto jeho vlastnosti sú zväčša teoretické. Jeho protónové číslo je 118, čo ho robí prvkom s najvyšším protónovým číslom, aký bol kedy vytvorený. Patrí do 18. skupiny periodickej tabuľky, teda medzi vzácne plyny. Na rozdiel od nich sa však predpokladá, že pri štandardných podmienkach by nebol plyn, ale pevná látka. Získava sa výlučne v časticových urýchľovačoch zrážkami iónov ľahších prvkov.
Vlastnosti
Oganesón je superťažký, syntetický chemický prvok s protónovým číslom 118 a značkou Og. Hoci je formálne zaradený do 18. skupiny periodickej tabuľky, teda medzi vzácne plyny, jeho predpokladané vlastnosti sú značne atypické. Na rozdiel od ostatných prvkov v skupine sa očakáva, že pri štandardných podmienkach bude pevnou látkou, nie plynom, čo je dôsledkom silných relativistických efektov ovplyvňujúcich jeho elektróny. Predpovedá sa tiež, že bude prvým chemicky reaktívnym členom svojej skupiny, schopným tvoriť stabilné zlúčeniny. Je extrémne rádioaktívny, všetky jeho známe izotopy majú extrémne krátke polčasy rozpadu v ráde milisekúnd. Jeho atómová hmotnosť najstabilnejšieho známeho izotopu je 294.
Pôvod názvu
Názov prvku je poctou ruskému jadrovému fyzikovi Jurijovi Oganesjanovi za jeho priekopnícky prínos k výskumu superťažkých prvkov. Jeho tím v Spojenom ústave jadrových výskumov v Dubne zohral kľúčovú úlohu pri objave najťažších prvkov. Oganesjan je druhým vedcom, po ktorom bol prvok pomenovaný ešte za jeho života.
Objav
Objav oganesónu je výsledkom dlhoročnej medzinárodnej spolupráce medzi Spojeným ústavom jadrových výskumov v Dubne, Rusko, a Lawrence Livermore National Laboratory v USA. Tím vedcov pod vedením Jurija Oganesjana úspešne syntetizoval prvé atómy tohto prvku v rokoch 2002 až 2005. Dosiahli to bombardovaním terča z kalifornia-249 iónmi vápnika-48 v časticovom urýchľovači. Vzniknuté jadrá sa následne rozpadli, pričom detekcia produktov rozpadu potvrdila existenciu nového prvku. Medzinárodná únia čistej a aplikovanej chémie (IUPAC) jeho objav oficiálne potvrdila v decembri 2015 a v roku 2016 bol pomenovaný na počesť Jurija Oganesjana.
Výskyt v prírode
Oganesón sa v prírode vôbec nevyskytuje. Je to výlučne umelo vytvorený prvok, ktorý neexistuje mimo laboratórnych podmienok. Jeho produkcia je extrémne náročný a nákladný proces, ktorý sa uskutočňuje len v niekoľkých špecializovaných laboratóriách na svete s časticovými urýchľovačmi. Získava sa metódou jadrovej fúzie, pri ktorej sa ľahšie jadrá (projektily) urýchlia na vysoké energie a narazia do ťažších jadier (terča). Pravdepodobnosť úspešnej fúzie je mizivá, a preto sa za mesiace nepretržitých experimentov podarí vytvoriť a detegovať len niekoľko jednotlivých atómov. Tieto atómy okamžite zanikajú rádioaktívnym rozpadom.
Využitie
Oganesón v súčasnosti nemá absolútne žiadne praktické využitie ľuďmi, a to ani v priemysle, ani v medicíne. V prírode sa vôbec nevyskytuje. Dôvodom je jeho extrémna nestabilita a rádioaktivita. Tento superťažký prvok existuje len zlomky sekundy predtým, ako sa rozpadne na ľahšie prvky. Doteraz bolo syntetizovaných len niekoľko jednotlivých atómov v špičkových jadrových laboratóriách. Jeho jediným „využitím“ je teda základný vedecký výskum, ktorý posúva hranice nášho poznania o hmote a potvrdzuje teoretické modely atómového jadra. Pre bežný život je úplne irelevantný.
Zlúčeniny
Vzhľadom na extrémne krátku životnosť atómov oganesónu neboli ľuďmi nikdy pripravené ani pozorované žiadne jeho zlúčeniny. V prírode sa takisto žiadne nenachádzajú. Celé naše chápanie jeho potenciálnej chémie je založené výlučne na teoretických modeloch a kvantových výpočtoch. Tieto predpovedajú, že oganesón by na rozdiel od ostatných prvkov v 18. skupine nebol vzácnym plynom v pravom zmysle slova. Očakáva sa, že by bol reaktívny a mohol by tvoriť oxidy, ako napríklad oganesón-tetroxid (OgO₄), a iné stabilné zlúčeniny, čo je pre vzácny plyn veľmi neobvyklé.
Zaujímavosti
Oganesón je prvok s najvyšším protónovým číslom, aký bol kedy syntetizovaný. Hoci sa nachádza v skupine vzácnych plynov, predpokladá sa, že by za štandardných podmienok nebol plyn, ale pevná látka. Dôvodom sú silné relativistické efekty, ktoré ovplyvňujú jeho elektróny pohybujúce sa rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla. Tieto efekty spôsobujú, že oganesón má neobvykle vysokú polarizovateľnosť a mohol by byť chemicky reaktívny. Jeho atómové jadro je extrémne veľké a nestabilné, no leží v blízkosti hypotetického „ostrova stability“, kde by superťažké jadrá mohli mať dlhší polčas rozpadu.
