Kto sa bojí Virginie Wolfovej? – čitateľský denník (rozbor)

 

 Kniha: Kto sa bojí Virginie Wolfovej?

 Autor: Edward Albee

 Zaslal(a): HappyFeet

 

Obdobie:

Zachytáva povojnové obdobie. Vo svete nastupujú totalitné režimy as tým súvisí pocit bezmocnosti a nepochopiteľnosť sveta. Vznikajú nové hnutia, ktoré podporujú tento pohľad na svet ako bol existencializmus, neorealizmus. Vo Francúzsku vzniká novy trend: Nový román, čiže anti-román. Ten popisuje, ale nikdy sa nedostane hlbšie pod povrch. Ľudia nemôžu pochopiť, čo je vnútri.

V súvislosti s tým vznikol podobne ako v próze, tak v dráme tzv. Absurdná dráma, čiže anti-dráma. Absurdná dráma má korene v existencializmu. V existencializmu bola zdrojom absurdity konečnosť ľudského bytia. V absurdným dráme to je absurdita ľudského bytia vo vzťahu medzi človekom a svetom. predstavuje človeka v nezmyselných, bezvýchodiskových a absurdných situáciách. Aktéri sa nie sú schopní dorozumieť medzi sebou a často robia nezmyselné a zbytočné veci, ktoré nič neznamenajú. Sú bezmocné a pasívne a nechávajú sebou unášať. Jazyk dráme neslúži na dorozumievanie, ale len k hlasitosti. Postavy si nenačúvajú, nezaujímajú sa a nereagujú na seba.

Hlavnými predstaviteľmi boli Artur Miller, Tennessee Williams a Samuel Beckett

 

Eduard Albee

  • americký dramatik, nasledovník Artura Millera a Tennesseho Williamsa
  • narodený 1928, miesto nie je isté, pretože bol ako mimino adoptovaný
  • adoptívni rodičia boli newyorkští divadelníci, otec vlastnil niekoľko divadiel, a tak Albee odmala vyrastal v divadelnom prostredí
  • študent bol podpriemerný, bol vyhodený z niekoľkých škôl, ale aj napriek svoje zlyhalo štúdiá sa venoval písaniu
  • hoci sa ho rodič snažili vychovať v lepšej spoločnosti, nikdy si k nim nenašiel cestu a necítil sa s nimi spokojný, jeho priťahoval skôr bohémsky život a ako mladý odišiel z domu a usadil sa v Greenwich Village, kde našiel sám seba
  • vystriedal mnoho zamestnaní, ale všetky v okruhu médií (textár, moderátor, novinár)
  • Albee je spájaný s absurdným drámou. To vznikalo práve v tejto dobe.
  • podľa neho bolo absurdné všetko, čo nemalo zmysel.V našom modernom svete sa človek cíti stratený, pretože sa odtrhol od náboženských a morálnych koreňov, a všetky jeho činnosti sa preto stávajú neplodnými, bezvýznamnými a vo svojich dôsledkoch teda absurdnými.Oproti európskychtvorcom ako Sartre alebo Camus, ktorí ukazujú realitu v nelogické absurdnosti, ako Albee sa skôr zaoberá ilúziami, ktoré bránia aby realita vyšla na povrch. A snaží sa, aby čitatelia dospeli k skutočnosti ktorá sa za tými ilúziami skrýva.
  • Albee písal skôr kratšie hry, niekedy len jednoaktové

 

Kto sa bojí Virginie Woolf

  • prvá tříaktová hra, tz.trochu dlhšia
  • je považovaná za absurdná dráma, ale sám autor ju nazýva ako hru “Realistickú”
  • titul hry je ťažko překladatelný, uvádza meno slávnej anglickej spisovateľky Virginie Woolfovej.Tá je zakladateľkou prúdu vedomia a poukazuje k samotnému ponoru Albeeho do vnútra postáv.Zaujímalo ju hlavne, čo bolo pod povrchom – Preto by sa dalo dielo preložiť laicky aj ako “Kto sa bojí dostať pod povrch”. V tom čase bolo v Čechách celkom neznáme meno spisovateľky nahradené populárnejším Franzom Kafkom. Pôvodný názov bol ešte k tomu parafrázou na pesničku z Disneyove rozprávky o troch prasiatkach – kde sa spieva Who is afraid of big bad Woolf → Virginia Woolf, a tak aj slovenský názov sa inšpiroval a pretože v slovenskej verzii piesne je Kdopak by sa vlka bál → preto znie názov Kto by sa Kafku bál.
  • Sám výklad púheho názvu naznačuje, ako komplikovaná a prepracovaná je samotná výstavba textu.

 

Dej a kompozície a postavy

  • hra rešpektuje klasickú jednotu miesta, času a deje.Odohráva sa počas jednej noci v byte manželov Jiřího a Marty.V hre vystupujú len štyri postavy:
  • Marta je veľká hlučná žena, ktorá povie, čo má na jazyku. Je rázna, stále umlčuje svojho muža a komanduje, možno je to kvôli tomu, že je staršia, než on. Potom asi v snahe, aby Jiří žiarlil, začne sa snažiť dostať do bližšieho kontaktu s Nickom.
  • Jiří je jej manžel, je profesorom na malé americkej univerzite vo fiktívnom mestečku Nové Kartágo. Je človekom, ktorý sa už vzdal všetkých ambícií. Martu si kedysi vzal ako dcéru rektora univerzity s vidinou, že ho raz vo funkcii vystrieda, ale postupne sa ukáže neschopný akejkoľvek podobnej práce.
  • druhým párom postáv sú mladý a pohľadný biológ Nick(na rozdiel od Jiřího plný ctižiadosti), ktorý práve nastúpil na univerzitu, a jeho málinko nedôvtipné manželka Drahunka,ktorá sa zdá nemať žiadny názor. Stavia sa do priameho kontrastu s Martou.
  • oba páry sú na prvý pohľad protikladné, u oboch však postupne vystupujú na povrch choroby ich vzťahov.
  • Po tom, čo sa Marta s Jiřím vráti neskoro v noci domov, prichádza na návštevu Nick s Drahunkou.Čitateľ nevie prečo, už tu sa vyskytuje absurdná situácia. Prečo Marta pozvala hostí, keď je neskoro v noci a navyše manžel je priamo proti tomu. Pary sa navzájom spoznávajú a predstavujú, pričom dochádza k mnohým nedorozumeniam.
  • Marta s Jiřím rozprávajú hosťom epizódy zo svojho života, u ktorých si ani hosti ani čitateľ nie je istý, či sú vôbec pravdivé.Každý z nich má inú verziu a snaží sa v nej zhodiť verzii toho druhého.Jiří sa mal údajne podieľať na nešťastnej smrti svojich rodičov, rozoberajú sa finančné motivácie ich sobáša.
  • Pary sa zapájajú do svojráznych hier právd a lží, ktorú medzi sebou hrajú zrejme už niekoľko rokov.Pri podivných hrách ako “Hurá na hostí” alebo “Hupka, Hupka na hostiteľku” vychádza na povrch samotná vnútra postáv.Veľkým motívom hry sú tiež neustále narážky Jiřího a Marty na zajtrajšie narodeniny ich syna. Na konci vyplýva, že to bola tiež jedna z hier, tentoraz však smrteľne vážna hra, a že žiadneho syna nemajú. Jiří potom bez Martiny prítomnosti oznámi, že ich fiktívne syn zomrel. Tým zabíja doterajší spôsob možno aj zmysel spolužitie Marty a Jiřího. Možno to slúžilo ako katarzia, ako vyslobodenie z ich nezmyselného a bezvýchodiskového vzťahu, ktorý zrejme vznikol po tom, čo Marta nemohla mať deti.
  • Hra má tri dejstva tieto názvy: Rodovánky a hry, Valpružinej noc a zažehnaná zlých duchov.Pravidelne sa v nej obmieňa počet postáv na javisku, takže v priebehu hry sa takmer všetky postavy vystriedajú v dialogických scénach – Jiří s Nickom debatuje o situácii na fakulte, Marta sa pokúša Nicka zviesť, Jiří odhaľuje Drahunčiny tajné potraty a jej strach z bolesti pri pôrode .A hoci v začiatku to vyzerá, že sa páry navzájom nepoznajú, oznamujú si veľmi intímne a osobné veci.
  • Vedľa príbehu oboch starších partnerov sa tak na javisku odvíja paralelný príbeh manželstva Nicka a Drahunky, ktorých vzťah má, zdá sa, potenciál dopadnú raz podobne ako vzťah Jiřího a Marty.

 

Myšlienka

  • V diele nejde o prostredí, o poetiku a nejde ani o príbeh.Ide čisto o psychológiu postáv a ich vzťahy, manipuláciu, moc a pestrosť dialógov.Kde je hranica medzi fikciou a realitou a kam až môže človek zájsť?
  • Dráma ukazuje človeka vo sterilite, ktorá pramení z modernej spoločnosti a zhadzuje americký sen.Každý zo štyroch aktérov má svoje utajované problémy, hlboko zakorenená tajomstvo, úzkosť, nenávisť i komplexy.Počas jednej noci všetky tieto tajomstvá vyjdú na povrch a postavy zostávajú úplne obnažené. Hlavnou témou je prázdnota manželstvo oboch postáv, ktorá je založená na neplodnosti. Marta s Jiřím to rieši formou neexistujúceho syna. Táto téma pravdepodobne pramení z Albeeho skúsenosti opusteného adoptívneho dieťaťa.

 

Jazyk

  • Jazyk dráme vychádza z presne odpuslouchaných fráz a hovorových obratov.Tie sú pospájané a prevrátené naruby, že sú väčšinou použité v úplne nezmyselné kombinácii.Pri čítaní dialógov postáv si človek hovorí, že to nie je jazyk, ktorým spolu hovoria manželia, možno ani priatelia, ale že sú to slová najhoršie, čo by mohla byť povedaná. Dialógy sú pichľavé, vtipné, s ironickým a cynickým nadhľadom. Reč postáv je plná vulgarizmov, nespisovných a hovorových výrazov a občas aj latinským výrazov.

 

Okolnosti

  • Premiéra hry prebehla na Brodwayi v roku 1962. Popularitu získala okamžite.Pravdepodobne preto, že Brodway bol v tej dobe a aj dnes scénou, kde vládol jediný záujem, totiž predať inscenácii za čo najviac peňazí.Umelecké diela bola považovaná za tovar. A preto sa uvádzali hry úplne komerčný, modelové a neoriginálne. Scéna potrebovala zmenu ao tú sa zaslúžilo práve dráma Kto sa bojí Virginie Woolf.
  • Kvôli svojej provokatívnosti mal väčší úspech v zahraničí, než v upäté Amerike.Pre svoju kontroverznosť nebola hra dokonca prijatá do nominácie na Pulitzerovucenu, čo je prestížna americkej žurnalistickej a umelecké ocenenie. Avšak autor získal tri tieto ceny za iné diela – Krehká rovnováha, Pobrežie a Tri veľké ženy.
  • U nás bola prvá premiéra len rok po svetovej v Divadle SKNeumanna.
  • Zatiaľ jeho posledná hra je z roku 2007 a volá sa Me myself and I.






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: