📖 Úvod
Ide o krajinu ležiacu na území starovekej Mezopotámie, často nazývanú kolískou civilizácie, kde vzniklo písmo aj prvé štáty. Napriek svojmu nesmiernemu historickému bohatstvu a veľkým zásobám ropy je súčasnosť krajiny poznačená politickou nestabilitou a konfliktmi. Nižšie nájdete kompletný profil štátu vhodný pre stredoškolákov, maturantov alebo všetkých, ktorých zaujíma zemepis.
🗺️ Poloha a reliéf
Táto republika sa nachádza v juhozápadnej Ázii na Blízkom východe. Na severe hraničí s Tureckom, na východe s Iránom, na juhu s Kuvajtom a Saudskou Arábiou a na západe s Jordánskom a Sýriou. Má veľmi krátky, ale strategicky významný prístup k moru cez Perzský záliv na juhu krajiny. Štát leží v časovom pásme UTC+3.
Povrchu dominuje rozľahlá Mezopotámska nížina v povodí veľkých riek, ktorá na severovýchode prechádza do pohoria Zagros, kde sa nachádza aj najvyšší bod, hora Cheekha Dar, s výškou 3 611 metrov nad morom. Geologicky je nížina tvorená mohutnými nánosmi sedimentov, ktoré sem po tisícročia prinášali rieky a vytvárali tak mimoriadne úrodnú pôdu.
🌊 Vodstvo a podnebie
Celým územím pretekajú dve životodarné rieky, Eufrat a Tigris, ktoré sa na juhu zlievajú do toku Šatt al-Arab a ústia do Perzského zálivu. Tieto rieky sú kľúčové pre poľnohospodárstvo a osídlenie. Významnými vodnými plochami sú tiež veľké jazerá, často umelo regulované, ako napríklad Tharthár alebo Razzáza, ktoré slúžia ako rezervoáre vody.
Väčšina územia leží v subtropickom pásme so suchým a extrémne horúcim letom, keď teploty bežne presahujú 40 °C, a miernou, vlhšou zimou. Tomu zodpovedá aj vegetácia, ktorú tvoria prevažne púšte a polopúštne stepi. Iba v horských oblastiach na severe sa nachádzajú riedke lesy a pozdĺž riek sa darí datľovým palmám, zatiaľ čo na juhu existujú unikátne trstinové močiare.
👥 Obyvateľstvo a demografia
Počet obyvateľov presahuje 45 miliónov, čo pri rozlohe krajiny predstavuje hustotu zaľudnenia približne 103 obyvateľov na kilometer štvorcový. Úradnými jazykmi sú arabčina a kurdčina. Z náboženského hľadiska je spoločnosť takmer výhradne moslimská, pričom väčšinu tvoria šíitskí moslimovia (cca 60 – 65 %) a významnú menšinu sunnitskí moslimovia (cca 32 – 37 %). Etnicky prevažujú Arabi (75 – 80 %), nasledovaní Kurdmi (15 – 20 %) a ďalšími menšími skupinami, ako sú Turkmeni. Miera urbanizácie je vysoká; v mestách žije vyše 70 % populácie.
Priemerná dĺžka života sa pohybuje okolo 70 rokov a miera gramotnosti dospelej populácie dosahuje približne 86 %. Krajina sa vyznačuje vysokou pôrodnosťou, a preto zaznamenáva výrazný prirodzený prírastok obyvateľstva.
🏛️ Štátne zriadenie
Ide o federatívnu parlamentnú republiku. Administratívne sa člení na 19 guvernorátov, z ktorých jeden tvorí autonómnu oblasť Kurdistanu. Systém vlády je parlamentný, kde výkonnú moc drží predovšetkým predseda vlády, zatiaľ čo úloha prezidenta je skôr ceremoniálna. Krajina je členom kľúčových medzinárodných organizácií, ako sú Organizácia Spojených národov (OSN), Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a Liga arabských štátov. Anglický názov štátu je Iraq, český názov je Irák.
💰 Ekonomika a priemysel
Ekonomika je silne závislá od exportu ropy. Hrubý domáci produkt na obyvateľa sa pohybuje okolo 5 500 amerických dolárov. Problémom zostáva vysoká miera nezamestnanosti, ktorá sa pohybuje okolo 16 %. Hlavným sektorom hospodárstva je ťažba a spracovanie ropy, nasledovaný sektorom služieb a poľnohospodárstvom. Oficiálnou menou je iracký dinár (IQD).
V poľnohospodárstve sa pestuje predovšetkým pšenica, jačmeň, ryža, datle, zelenina a ovocie a chovajú sa ovce a kozy. Ťaženou nerastnou surovinou je s absolútnou prevahou ropa, ktorá krajinu radí medzi najväčších svetových producentov, a ďalej zemný plyn, fosfáty a síra. Hlavnými priemyselnými odvetviami sú petrochemický priemysel a rafinácia ropy, výroba cementu, potravinárstvo a produkcia hnojív.
Energetický mix je takmer úplne závislý na fosílnych palivách. Drvivá väčšina elektrickej energie sa vyrába v tepelných elektrárňach spaľujúcich zemný plyn a ropné produkty. Menší podiel pripadá na vodné elektrárne vybudované na riekach Eufrat a Tigris. Potenciál solárnej energie je zatiaľ využívaný len minimálne.
Zahraničný obchod je definovaný exportom surovín a importom hotových výrobkov. Hlavnou a takmer jedinou exportnou komoditou je ropa. Medzi kľúčových odberateľov ropy patrí Čína, India, Južná Kórea a Spojené štáty. Naopak sa dovážajú predovšetkým strojárské výrobky, potraviny, lieky a spotrebný tovar, a to hlavne z Turecka, Číny, Spojených arabských emirátov a Iránu.
📜 História
Územie dnešného štátu, známe ako Mezopotámia, je kolískou civilizácie, kde prekvitali sumerské, babylonské a asýrske ríše. Kľúčovým momentom bolo založenie Bagdadu v 8. storočí, ktorý sa stal centrom vzdelanosti Abbásovského kalifátu. Po storočiach osmanskej nadvlády vznikol v roku 1932 moderný štát pod britským vplyvom. Nasledovali vojenské prevraty, ktoré v roku 1979 vyniesli k moci Saddáma Husajna. Jeho vláda bola poznamenaná vojnou s Iránom (1980 – 1988), vojnou v Zálive (1991) a skončila inváziou koaličných síl v roku 2003, po ktorej nasledovalo obdobie nestability, sektárskeho násilia a boja proti teroristickej organizácii Islamský štát.
🏁 Štátne symboly
Štátna vlajka je tvorená tromi vodorovnými pruhmi v panarabských farbách: červená symbolizuje statočnosť, biela veľkorysosť a čierna víťazstvo. Uprostred bieleho pruhu je zelený nápis „Alláhu Akbar“ (Boh je veľký) v kúfickom písme. Ďalším významným symbolom je Saladinov orol, ktorý je súčasťou štátneho znaku a odkazuje na historickú jednotu arabského sveta.
🎭 Kultúra a vzdelanie
Kultúra nadväzuje na bohaté dedičstvo Mezopotámie, čo sa odráža v archeologických náleziskách. V umení má silnú tradíciu kaligrafia, poézia a tradičný hudobný štýl maqam. Krajina dala svetu niekoľko významných umelcov, z ktorých najznámejšia je bezpochyby svetoznáma architektka Zaha Hadid, ktorá sa preslávila svojimi futuristickými stavbami.
Vzdelávací systém, ktorý bol kedysi považovaný za jeden z najlepších v regióne, utrpel obrovské škody v dôsledku vojen a sankcií. Hoci v krajine fungujú univerzity, potýkajú sa s nedostatkom financií, zastaraným vybavením a odlivom mozgov. Veda a výskum sú v súčasnosti obmedzené a zameriavajú sa predovšetkým na obnovu základných kapacít.
🍽️ Gastronómia
Národná kuchyňa je bohatá a rozmanitá, typické je používanie jahňacieho mäsa, ryže, datlí a aromatického korenia. Základom mnohých jedál sú grilované mäsá a rôzne druhy placiek. Za národné jedlo je považovaný masgúf, čo je pomaly grilovaný kapor na otvorenom ohni, ochutený soľou, tamarindom a kurkumou.
🧳 Turizmus a dopravná infraštruktúra
Krajina má obrovský turistický potenciál, ktorý je však obmedzený nestabilnou bezpečnostnou situáciou. Hlavným lákadlom je kultúrna a historická turistika, zameraná na staroveké mezopotámske pamiatky, ako sú pozostatky miest Babylon a Ur, ktoré sú zapísané na zozname UNESCO. Významnými cieľmi sú aj posvätné šiitske mestá Nadžaf a Karbalá, ktoré priťahujú milióny náboženských pútnikov ročne, a unikátny ekosystém Mezopotámskych močiarov na juhu krajiny.
Dopravná infraštruktúra bola poznamenaná konfliktmi a vyžaduje modernizáciu. Chrbticu tvorí cestná sieť, zatiaľ čo železničná doprava má menší význam. Kľúčovými dopravnými uzlami sú hlavné mesto Bagdad, ďalej Basra na juhu a Erbil na severe. Pre medzinárodný obchod je životne dôležitý prístav Umm Qasr v Perzskom zálive. Najvýznamnejšími letiskami sú medzinárodné letiská v Bagdade, Basre a Erbile.
⚠️ Problémy a výzvy
Medzi hlavné dlhodobé výzvy patrí hlboké politické a sektárske rozdelenie spoločnosti, všadeprítomná korupcia a závislosť ekonomiky na exporte ropy. Krajina sa tiež potýka s obnovou infraštruktúry zničenej dekádami vojen a s vážnymi environmentálnymi problémami, ako je nedostatok vody v riekach Eufrat a Tigris a postupujúca dezertifikácia.
