Voďanka žabia (Hydrocharis morsus-ranae )

🌿
Voďanka žabia
Hydrocharis morsus-ranae 
Leknovcovité
Hydrocharitaceae

📖 Úvod

Leknovec žabí je pôvabná voľne plávajúca vodná rastlina, ktorá na hladine tvorí ružice okrúhlych až srdcovitých listov, pripomínajúcich miniatúrne lekná. Od júna do augusta ho zdobia krehké biele kvety s tromi okvetnými lístkami a žltým stredom. Prirodzene sa vyskytuje v stojatých či mierne tečúcich vodách, ako sú tône a rybníky. Na zimu vytvára prezimovacie púčiky, tzv. turióny, ktoré klesajú na dno a na jar z nich vyrastajú nové rastliny.

🌱 Botanická charakteristika

Rastová forma: Trváca bylina, voľne plávajúca vodná rastlina (hydrofyt), výška nad hladinou len niekoľko cm, priemer listovej ružice 5 – 15 cm, netvorí korunu, vytvára na hladine kobercovité porasty plávajúcich listových ružíc spojených tenkými výbežkami, celkový vzhľad pripomína drobné miniatúrne lekno.

Koreň: Zväzkovitá koreňová sústava tvorená adventívnymi jednoduchými nerozkonárenými belavými a často chlpatými koreňmi, ktoré voľne visia vo vodnom stĺpci, slúžia na príjem živín a ako stabilizátor, nie na ukotvenie v substráte.

Stonka: Byľ je veľmi krátka, redukovaná na skrátený podzemok tvoriaci základ listovej ružice, z ktorého pazúch vyrastajú dlhé tenké niťovité plávajúce plazivé výbežky (poplazy) dosahujúce dĺžku až 30 cm, ktoré prepájajú jednotlivé rastliny a na ktorých koncoch sa tvoria dcérske ružice alebo zimné púčiky (turióny); byľ je úplne bez tŕňov.

Listy: Listy sú usporiadané v prízemnej na hladine plávajúcej ružici, sú dlhostopkaté s hubovitými nafúknutými listovými stopkami obsahujúcimi aerenchým na nadnášanie, čepeľ je jednoduchá, celistvá, okrúhlo srdcovitá až obličkovitá, s priemerom 2 – 6 cm, okraj je celistvookrajový, hladký a mierne podvinutý, farba je na vrchnej strane lesklo tmavozelená, na spodnej strane často purpurovo sfarbená, typ žilnatiny je dlaňovito oblúkovitá, listy sú na oboch stranách úplne lysé, bez akýchkoľvek trichómov.

Kvety: Kvety sú jednopohlavné (rastlina je dvojdomá), pravidelné, trojpočetné, s tromi kališnými a tromi výrazne väčšími bielymi na báze žlto škvrnitými korunnými lupienkami, vyrastajú z blanitého tulca na dlhých stopkách nad vodnú hladinu; samčie kvety tvoria málokveté súkvetie (vidlica po 2 – 4 kvetoch), samičie kvety sú vždy jednotlivé; doba kvitnutia je od mája do augusta.

Plody: Plodom je dužinatá nepukavá bobuľovitá tobolka, farba je zelenkastá až hnedastá, tvar je guľovitý až vajcovitý so šiestimi nevýraznými pozdĺžnymi hranami, s veľkosťou 5 – 10 mm; dozrieva na jeseň, keď plod po oplodnení klesá aj so stopkou na dno a dozrieva pod vodou; semená sa uvoľňujú až po rozklade oplodia.

🌍 Výskyt a stanovište

Prirodzené rozšírenie: Pôvodný areál zahŕňa väčšinu miernej Európy a západnej i severnej Ázie. Na Slovensku je pôvodným druhom, ktorého výskyt je sústredený predovšetkým do teplejších nížinných oblastí, ako sú Podunajská, Záhorská a Východoslovenská nížina, kde rastie roztrúsene až zriedkavo. Bola zavlečená do Severnej Ameriky (najmä Kanada a severovýchod USA), kde sa stala inváznym druhom, ktorý v niektorých oblastiach, napríklad v oblasti Veľkých jazier, vytvára husté porasty a narúša pôvodné ekosystémy.

Nároky na stanovište: Ide o typickú vodnú voľne plávajúcu rastlinu preferujúcu stojaté alebo len veľmi pomaly tečúce plytké a preslnené vodné plochy. Ideálnym prostredím sú tône, slepé ramená riek, rybníky, odvodňovacie kanály a chránené zátoky, kde rastie v spoločenstvách vodných makrofýt. Vyžaduje vodu bohatú na živiny (eutrofnú až mezotrofnú) a plné slnko, je teda svetlomilná. Na chemizmus vody a substrátu dna nie je príliš náročná, znáša neutrálne až mierne zásadité pH.

🌺 Využitie

V liečiteľstve ani gastronómii sa nevyužíva a je považovaná za nejedlú. Jej hlavný význam je v okrasnom pestovaní, kde je veľmi obľúbenou a nenáročnou rastlinou pre záhradné jazierka a vonkajšie akváriá, ktorým dodáva prirodzený vzhľad a pomáha okysličovať vodu. Špecifické kultivary sa nepestujú. Z ekologického hľadiska je veľmi významná, lebo jej husté koberce na hladine poskytujú úkryt a miesto pre rozmnožovanie pre vodný hmyz, drobné bezstavovce, poter rýb a žubrienky obojživelníkov. Listy a turióny slúžia ako potrava pre niektoré druhy vodných vtákov (napr. lysky, kačice) a ondatry.

🔬 Obsahové látky

Nie sú známe žiadne špecifické bioaktívne látky, ktoré by ju definovali pre farmaceutické alebo iné využitie. Obsahuje bežné rastlinné zlúčeniny ako chlorofyly a karotenoidy, nevyhnutné pre fotosyntézu, ďalej celulózu pre stavbu bunkových stien a škrob, ktorý sa ukladá ako zásobná látka predovšetkým v špecializovaných prezimovacích púčikoch (turiónoch).

☠️ Toxicita a status

Toxicita: Nie je považovaná za jedovatú pre ľudí ani pre zvieratá, nie sú známe žiadne prípady otravy. Zámena je možná s mladými listami lekna (Nymphaea) alebo stulíka (Nuphar), ktoré sú však pevne zakorenené v dne a dorastajú do oveľa väčších rozmerov. Odlišuje sa predovšetkým tým, že je voľne plávajúca, má výrazne menšie obličkovité až srdcovité listy (zvyčajne 2-6 cm široké) a vytvára dcérske rastliny na tenkých poplazoch (stolónoch). Od podobného lekienka štítového (Nymphoides peltata) sa líši menšími listami a bielymi trojpočetnými kvetmi (lekienok má žlté päťpočetné).

Zákonný status/ochrana: Na Slovensku nie je chránená zákonom. V Červenom zozname cievnatých rastlín Slovenska je však zaradená do kategórie LC (Least Concern – málo dotknutý druh), avšak jej populácie sú ohrozené najmä zánikom vhodných biotopov, ako je zasypávanie tôní a regulácia vodných tokov. Medzinárodne (IUCN CITES) chránená nie je, lebo má celosvetovo široký areál.

✨ Zaujímavosti

Vedecký názov Hydrocharis je odvodený z gréckych slov „hydro“ (voda) a „charis“ (pôvab, krása), teda „pôvab vôd“. Druhové meno morsus-ranae znamená v latinčine „žabie uhryznutie“, čo pravdepodobne odkazuje na tvar listovej čepele v mieste pripojenia stopky, ktorý môže pripomínať vyhryznutie, alebo na častý výskyt žiab v jej porastoch, čo sa odráža aj v slovenskom rodovom názve žaburinka. Kľúčovou adaptáciou je jej spôsob prezimovania pomocou špecializovaných, škrobom bohatých zimných púčikov, nazývaných turióny. Tie sa na jeseň oddelia od materskej rastliny, klesnú ku dnu, kde prečkajú zimu v bahne, a na jar po oteplení vyplávajú na hladinu a vyrastú z nich nové rastliny. Český názov je Voďanka žabí květ.