📖 Úvod
Sladkovka hladkoplodá, známa ako sladké drievko, je trváca bylina cenená pre svoj rozsiahly koreňový systém. Koreň obsahuje glycyrizín, látku mnohonásobne sladšiu ako cukor, a je hlavnou surovinou na výrobu cukroviniek. V tradičnom liečiteľstve sa využíva pre svoje účinky na dýchacie cesty a trávenie. Táto rastlina s fialovými kvetmi a perovito zloženými listami pochádza pôvodne z oblasti Stredomoria a juhozápadnej Ázie. Jej pestovanie si vyžaduje teplé a slnečné stanovište.
🌱 Botanická charakteristika
Rastová forma: Trváca bylina dorastajúca do výšky 1 až 1,5 metra so vzpriameným, bohato rozkonáreným kerovitým habitusom, tvoriaca husté porasty.
Koreň: Masívny a hlboko siahajúci koreňový systém tvorený silným drevnatým hlavným kolovým koreňom a dlhými plazivými podzemnými poplazmi (podzemkami), ktoré sú na povrchu hnedožlté a vnútri sýtožlté.
Stonka: Priama, v hornej časti rozkonárená, pozdĺžne ryhovaná a na báze mierne drevnatejúca byľ, ktorá je lepkavo žľaznatá a je úplne bez tŕňov.
Listy: Striedavé stopkaté nepárno perovito zložené listy, zložené z 9 až 17 vajcovitých až eliptických lístkov, ktoré sú celistvookrajové, na líci tmavozelené a na rube svetlejšie a lepkavé vďaka prítomnosti početných mnohobunkových žľaznatých krycích trichómov; žilnatina je perovitá.
Kvety: Drobné motýľovité kvety svetlofialovej až modrofialovej, zriedkavo belavej farby, usporiadané v hustých vzpriamených pazušných strapcoch; kvitne od júna do augusta.
Plody: Plochý podlhovastý hnedý až červenohnedý struk, dlhý 2 – 3 cm, ktorý môže byť hladký alebo žľaznato ostnatý a obsahuje 2 – 5 malých obličkovitých semien; plody dozrievajú od augusta do októbra.
🌍 Výskyt a stanovište
Prirodzené rozšírenie: Pôvodným areálom je oblasť od juhovýchodnej Európy (Stredomorie) cez Blízky východ až po Strednú Áziu, Čínu a Pakistan. Na Slovensku nie je pôvodná, považuje sa za archeofyt, teda rastlinu zavlečenú pred rokom 1500, pričom ťažisko jej výskytu bolo historicky na južnom Slovensku (najmä v Podunajskej a Východoslovenskej nížine), kde sa pestovala a miestami splanela. Dnes je u nás extrémne zriedkavá a vyskytuje sa len na niekoľkých lokalitách ako pozostatok dávnejšieho pestovania. Celosvetovo sa pestuje v mnohých krajinách s teplým a suchým podnebím, napríklad v Španielsku, Taliansku, Turecku, Iráne a Rusku.
Nároky na stanovište: Ide o teplomilnú a svetlomilnú (heliofilnú) rastlinu, ktorá vyhľadáva plne oslnené stanovištia. Rastie na suchých až mierne vlhkých miestach, ako sú stepné trávniky, pasienky, úhory, okraje ciest, brehy riek a rumoviská. Preferuje hlboké, ľahké, piesčité až hlinitopiesčité pôdy, ktoré sú dobre priepustné a bohaté na živiny, najmä na vápnik (pôdy bázické až neutrálne). Vďaka svojmu hlbokému a rozvetvenému koreňovému systému dokáže dobre znášať sucho, ale neznáša zamokrené a ťažké ílovité pôdy.
🌺 Využitie
V liečiteľstve sa využíva predovšetkým koreň a podzemok (Radix liquiritiae) a to už od staroveku (Egypt, Grécko, Rím, Čína). Pôsobí ako expektorans (uľahčuje odkašliavanie), spazmolytikum (uvoľňuje kŕče) a má silné protizápalové účinky. Užíva sa pri ochoreniach horných dýchacích ciest, pri žalúdočných a dvanástnikových vredoch a zápaloch žalúdka. V gastronómii sa extrakt z koreňa používa na výrobu cukroviniek (pendrek, cukríky zo sladkého drievka) a na ochucovanie likérov (napr. pastis, ouzo), nápojov a ďalších potravinárskych výrobkov vďaka svojej intenzívnej sladkej chuti. Priemyselne sa využíva aj na ochutenie tabakových výrobkov, liekov na zakrytie nepríjemnej chuti a ako penidlo v niektorých hasiacich prístrojoch. V záhradách sa pestuje skôr zriedkavo ako zberná alebo úžitková rastlina v bylinkových záhonoch, špecifické okrasné kultivary nie sú bežné. Z ekologického hľadiska je ako bôbovitá rastlina schopná viazať vzdušný dusík a obohacovať tak pôdu. Jej kvety sú medonosné a poskytujú pašu včelám a ďalšiemu hmyzu.
🔬 Obsahové látky
Kľúčovou účinnou látkou je triterpenoidný saponín glycyrrhizín (soľ kyseliny glycyrrhizovej), ktorý je zodpovedný za charakteristickú sladkú chuť (je 30-50x sladší ako sacharóza) a za väčšinu farmakologických účinkov vrátane protizápalového. Ďalej obsahuje viac ako 20 rôznych flavonoidov (napr. likviritín, izolikviritín), ktoré majú antioxidačné a spazmolytické vlastnosti a dávajú koreňu žltú farbu. Prítomné sú aj kumaríny, fytosteroly, polysacharidy, horčiny a esenciálne oleje.
☠️ Toxicita a status
Toxicita: Rastlina nie je pri bežnom a krátkodobom užívaní toxická, avšak pri nadmernej a dlhodobej konzumácii môže glycyrrhizín spôsobiť nežiaduce účinky, tzv. pseudohyperaldosteronizmus. Tento stav sa prejavuje zadržiavaním sodíka a vody v tele, stratou draslíka, čo vedie k zvýšeniu krvného tlaku, bolestiam hlavy, opuchom a v závažných prípadoch aj k poruchám srdcového rytmu. Z tohto dôvodu by sa jej mali vyvarovať osoby s vysokým krvným tlakom, srdcovým a obličkovým ochorením a tehotné ženy. K zámene môže teoreticky dôjsť s inými bylinami z čeľade bôbovitých s podobnými perovitými listami, napríklad s niektorými druhmi kozincov (rod „Astragalus“), z ktorých niektoré sú jedovaté. Spoľahlivým rozlišovacím znakom je však mohutný drevnatejúci podzemok a predovšetkým nezameniteľne sladká chuť koreňa, ktorá u iných podobných druhov chýba.
Zákonný status/ochrana: Na Slovensku nie je zákonom chránená (nie je uvedená v príslušných vykonávacích predpisoch k zákonu č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny). V Červenom zozname cievnatých rastlín Slovenska nie je klasifikovaná v kategóriách ohrozenia určených pre pôvodné druhy. Avšak, jej ojedinelý výskyt na Slovensku, viazaný na reliktné lokality historického pestovania, je mimoriadne vzácny. Na medzinárodnej úrovni nie je zaradená v zozname CITES. Podľa Červeného zoznamu IUCN je celosvetovo hodnotená ako málo dotknutý druh (Least Concern LC) vďaka svojmu širokému areálu rozšírenia a hojnému pestovaniu.
✨ Zaujímavosti
Rodové meno „Glycyrrhiza“ pochádza z gréckych slov „glykys“ (sladký) a „rhiza“ (koreň), čo presne vystihuje jej hlavnú vlastnosť. Druhové meno „glabra“ znamená v latinčine „holá“ alebo „hladká“, čo odkazuje na jej holé (bezchlpé) struky. Slovenské meno sladké drievko je odvodené z latinského „liquiritia“. Koreň bol nájdený v hrobke faraóna Tutanchamona, čo svedčí o jeho význame už v starovekom Egypte. Rímski legionári ho nosili so sebou na vojenské výpravy pre schopnosť zaháňať smäd a hlad. Traduje sa, že Napoleon Bonaparte mal vo zvyku žuť kúsky koreňa, čo mu údajne sfarbilo zuby načierno. Jej koreňový systém je mimoriadne rozsiahly, môže dosahovať hĺbku niekoľkých metrov, čo jej umožňuje prežiť aj vo veľmi suchých podmienkach. Český názov je Lékořice lysá (sladké dřevo).
