Úvod
Fleróvium (Fl) je extrémne rádioaktívny, umelo vytvorený chemický prvok. Jeho protónové číslo je 114, čo ho radí do 14. skupiny periodickej tabuľky, medzi kovy skupiny uhlíka. Keďže bol pripravený len v extrémne malých množstvách, jeho skutočný vzhľad nie je známy. Predpokladá sa však, že by bol pevným, ťažkým kovom, pravdepodobne striebristej farby. V prírode sa vôbec nenachádza. Získava sa výlučne v časticových urýchľovačoch ostreľovaním jadier plutónia iónmi vápnika. Jeho polčas rozpadu je veľmi krátky, rádovo v sekundách.
Vlastnosti
Fleróvium (Fl) je superťažký, umelo vytvorený rádioaktívny prvok s protónovým číslom 114. Nachádza sa v 14. skupine periodickej tabuľky, teda v skupine uhlíka. Jeho fyzikálne vlastnosti sú zatiaľ len teoreticky predpovedané, keďže bolo pripravené len vo forme niekoľkých atómov. Predpokladá sa, že by mohlo mať nezvyčajne nízku teplotu varu, blízku izbovej teplote, a mohlo by sa správať skôr ako vzácny plyn než ako typický kov. Chemicky sa očakáva, že bude vykazovať len veľmi slabé kovové vlastnosti a bude najmenej reaktívnym členom svojej skupiny. Najstabilnejší izotop, fleróvium-289, má polčas rozpadu približne 1,9 sekundy.
Pôvod názvu
Prvok bol pomenovaný na počesť Flerovovho laboratória jadrových reakcií v Dubne, v Rusku, kde bol prvok prvýkrát syntetizovaný. Toto laboratórium je zasa pomenované po svojom zakladateľovi, významnom sovietskom jadrovom fyzikovi Georgijovi Nikolajevičovi Flerovovi, ktorý bol priekopníkom vo výskume superťažkých prvkov.
Objav
Prvok bol prvýkrát syntetizovaný v decembri 1998 v Spojenom ústave jadrových výskumov v ruskej Dubne. Tím vedcov pod vedením Jurija Oganesjana, v spolupráci s americkým Lawrence Livermore National Laboratory, dosiahol tento úspech bombardovaním terča z plutónia-244 urýchlenými iónmi vápnika-48. Počas experimentu bol detegovaný jediný atóm izotopu fleróvium-289, ktorý prežil len niekoľko sekúnd pred rozpadom. Objav bol Medzinárodnou úniou pre čistú a aplikovanú chémiu (IUPAC) oficiálne uznaný až v roku 2011. Názov fleróvium bol navrhnutý na počesť fyzika Georgija Fľorova.
Výskyt v prírode
Fleróvium sa v prírode vôbec nevyskytuje. Je to výlučne syntetický prvok, ktorého všetky známe izotopy sú extrémne nestabilné a majú veľmi krátke polčasy rozpadu, čo znemožňuje jeho prežitie od vzniku Zeme. Jeho výroba je možná jedine v špecializovaných laboratóriách pomocou časticových urýchľovačov. Získava sa procesom jadrovej fúzie, konkrétne bombardovaním terčov z ťažkých prvkov, ako je plutónium, ľahšími iónmi, napríklad vápnikom. Tieto experimenty sú extrémne náročné a produkujú len niekoľko jednotlivých atómov, ktoré slúžia výhradne na základný vedecký výskum superťažkých jadier.
Využitie
Fleróvium nemá žiadne praktické využitie pre ľudí a prirodzene sa na Zemi nevyskytuje. Je to výlučne umelo vytvorený prvok, ktorý vzniká v extrémne malých množstvách v časticových urýchľovačoch. Jeho extrémna rádioaktivita a extrémne krátky polčas rozpadu, ktorý sa meria v sekundách alebo dokonca milisekundách, znemožňujú jeho akumuláciu a akékoľvek komerčné či priemyselné využitie. Jeho jediný význam spočíva v oblasti základného vedeckého výskumu, kde jeho štúdium pomáha vedcom pochopiť limity stability atómových jadier a overovať teoretické modely štruktúry hmoty superťažkých prvkov.
Zlúčeniny
Vzhľadom na extrémne krátku životnosť atómov fleróvia neboli nikdy syntetizované ani izolované žiadne jeho zlúčeniny v makroskopickom meradle a v prírode sa prirodzene nevyskytujú. Všetky poznatky o jeho chemickom správaní pochádzajú z teoretických výpočtov a experimentov s jednotlivými atómami. Predpokladá sa, že by mohlo tvoriť jednoduché zlúčeniny, ako sú oxid fleróvnatý (FlO) alebo fluorid fleróvnatý (FlF₂). Experimentálne pozorovania naznačujú, že by mohlo byť prekvapivo málo reaktívne, takmer inertné, čo je v rozpore s očakávaniami pre prvok v 14. skupine periodickej tabuľky.
Zaujímavosti
Fleróvium leží v blízkosti takzvaného „ostrova stability“, hypotetickej oblasti, kde by superťažké prvky mali mať výrazne dlhšie polčasy rozpadu. Konkrétne izotop ²⁹⁸Fl je teoreticky predpovedaný ako „dvojito magický“, čo by mu mohlo prepožičať mimoriadnu stabilitu, no doteraz nebol syntetizovaný. Jeho chemické vlastnosti sú silne ovplyvnené relativistickými efektmi, pretože elektróny v jeho obale sa pohybujú rýchlosťami blížiacimi sa rýchlosti svetla. To vedie k predpokladu, že by sa mohlo správať skôr ako vzácny plyn, napriek tomu, že sa nachádza pod olovom.
