Kniha: Sluha dvou pánov

Autor: Carlo Goldoni

Přidal(a): Xantron

Carlo Goldoni (1707 – 1793)

• Carlo Goldoni bol obrovský talent už od mladosti. Narodil sa roku 1707 v Benátkach do rodiny lekára.
• Zaujímavosťou je, že sa gramotným stal už vo štyroch rokoch, svoju prvú hru napísal vo veku deviatich.
• Študoval filozofiu a právo, štúdium práv ukončil až v roku 1731. Počas štúdia stíhal písať ďalšie diela, kočoval s hereckou spoločnosťou a bral práce v advokátskych kanceláriách.
• Goldoni sa začal túlať po Taliansku, určitú dobu pôsobil aj ako tajomník benátskeho veľvyslanca v Miláne, ale potom sa vrátil do Benátok, kde sa venoval výhradne divadlu.
• V roku 1763 odišiel do Paríža, kde vychovával kráľovské dcéry, zatiaľ čo ďalej písal.
• Napriek tomu zomrel roku 1793 v Paríži v chudobe.

Ďalšie diela autora:

• Poprask na lagúne
• Mirandolina
• Benátska vdovička
• Hrubiáni

Spoločensko–literárno-historické pozadie

Sedemnáste storočie prebiehalo v znamení pokroku a vedy, vzrastajúceho záujmu o tajomstvá vesmírnych zákonov a prírodných dejov. Na európskom území nedochádzalo k rozsiahlym vojnám, ale skôr len k miestnym stretom. Na sile naberala hlas mysliteľov, ktorí vystupovali proti vplyvu šľachty a cirkvi na kráľovskú moc, obdivovali parlamentný systém v Anglicku. Vláda podľa nich mala usilovať o blaho ľudu, ctiť slobodu jednotlivca čo najviac a ctiť slobodu vyznania. Cirkev sa stávala terčom kritiky, Voltaire ju označoval za prekážku pokroku. Američania vyhlásili nezávislosť (1776) a vo Francúzsku prebiehala revolúcia (1789). Umeleckými smermi, ktoré pôsobili v tomto období: Klasicizmus a Racionalizmus. Dochádzalo k veľkému rozvoju drámy. Na začiatku 18. storočia sa objavila nová politická a spoločenská ideológia – Osvietenstvo, spojená s Encyklopedistami – Diderotom, Voltairem a Rousseauom.

Klasicizmus

• Vznikol vo Francúzsku v 17. storočí v dobe rozmachu absolutistickej monarchie
• Snaha odvrátiť sa od Baroka → jednoduchosť, striedmosť
• Navracal sa k Antike, zdôrazňoval rozum človeka
• Vyznačoval sa filozofickými úvahami a abstraktným poňatím obecne rozšírených ideálov o pravde, láske a kráse a tiež snahou o verné vyobrazenie rôznych charakterných rysov človeka, akými boli
• Klasicistické dráma muselo dodržiavať tzv. trojjednotu (času, miesta a dejú)
• Literatúra sa delila na vysokú (epos, hymnus, tragédie) a nízku (komédia, bájka, satira)

Ďalší autori tejto doby

• Moliére – Tartuffe, Lakomec
• Jean Racine – “psychologická tragédia” – Faidra
• Jean de la Fontaine – básnik, bájky

Rozbor: Sluha dvou pánov

• Sluha dvou pánov bol napísaný v roku 1745. V tejto dobe sa v Európe prejavovala Klasicizmus.
• Preložil – Jaroslav Pokorný, vydal – ARTUR v roku 2009
• Literárny druh: dráma
• Literárny žáner: Komédia dell’arte (situačná komédia)

Goldoni premenil typickú Komédiu dell’arte (herci nemajú k dispozícii písaný text, ale len stručný scenár s dejovou kostrou a zoznamom ustálených typov postáv – Harlekýn, slúžka Colombina, starý obchodník Pantalone, právnik Dottore, Kapitán, kupliarka Ruffiana a zamilovaní s rôznymi menami, najväčší rozmach dosahovala v rokoch 1570 až 1650). Vo svojich hrách zaviedol záväzný dramatický text. Namiesto púhej dejovej osnovy a typických masek vytváral psychologicky a sociálne prepracované charaktery. Tvorba odráža život meštianskych a ľudových vrstiev jeho doby.

Tematická výstavba

• Truffaldino je sluhou dvoma pánom
• Hlavným tématom je fakt, že Truffaldino sa stal sluhou dvoma pánom naraz a rieši svoju situáciu. Slúži jednému aj druhému a postupne sa zamotáva do vlastných lží.

Hlavná myšlienka

• Hlavnou myšlienkou komédie je iste klamanie. Keď niekto klamie dlho a často, nakoniec sa do vlastných lží zamotá a nevie už, čo je a čo nie je pravda.

Okolnosti vzniku diela, námet

• Goldoni v rokoch 1744-1748 pôsobil ako advokát v toskánskom meste Pisa. V roku 1745 tu obdržal od významného benátskeho herca Antonia Sacchia dopis s žiadosťou o nové veseloherné námety. Na jeho žiadosť primo pre neho vytvoril harlekýnsku postavu Truffaldina v diele Sluha dvou pánov.
• Hru napísal počas krátkej doby, čo dokazuje jej premiéra ešte v podzimnej sezóne roku 1745 v benátskom divadle San Samuele.

Kompozícia

• Text je členený na promluvy jednotlivých postáv, obsahuje scénické a réžijné poznámky, ide teda o drámu. Primárne je určené na scénické spracovanie.
• Komédia má tri dejstvá a prelínajú sa v nej dve roviny. Komická, predstavovaná Truffaldinovou službou dvoma pánom a milostná v podobe troch dvojíc, ktoré zároveň zastupujú rôzne spoločenské vrstvy: Beatrice s Florindom (stav šľachtický), Silvio s Klárinkou (stav meštiansky) a Truffaldino so Smeraldinou (služobníctvo).
• Hra je ukončená komickým šťastným koncom.

Jazyk – Stylistická charakteristika textu

• Jednoduché dialógy, vtipnosť, nadsádka
• Hra je vytvorená jednoduchými dialógmi, ktoré umožňujú hercom improvizovať. Komédia vyniká prekvapujúcou vtipnosťou s použitím nadsádky a nenútenosťou vo výrazoch. Oproti klasickej komédii dell’arte autor očistil reč postáv od vulgarizmov. K zvýrazneniu komického účinku vytvára mnohé zápletky pomocou jazykových nedorozumení, zámierne tají podstatné informácie, ktoré čitateľ odhalí skôr ako samotné postavy príbehu.

Jazyk – Slovná zásoba

• Spisovný, nespisovný, citovo zabarvené slová
• Jazyk textu je väčšinou spisovný, objavujú sa však aj nespisovné výrazy (familie, polívka), ďalej potom slová citovo zabarvené, konkrétne zdrobneliny (Silvínek, Klárinka, drahoušek).

Postavy

• Truffaldino – chytrý a mazaný, aj keď pôsobí dojmom, ako by nevedel do piatich počítať
• Beatrice – kurážna, v převleku za svojho brata Federiga ospravedlňovala svojho milenca Florinda
• Florindo Aretusi – statočný, odhodlaný bojovať za svoju lásku Beatrici
• Pantalone de Bisognosi – benátsky obchodník, nerozhodný, kam vítr tam plášť
• Klárka – poslušná dcéra, verná, priateľská
• Silvio – žiarlivý, vo svojom konaní veľmi ukvapený
• doktor Palmiro Palmare – otec Silvia, chytrý, vzdelaný
• Brighella – hostinský, dobrý kuchár, dokázal udržať tajomstvo
• Smeraldina – komorná Clarice, má dobre prořízlú pusu, rada by sa vydala

Priestor, čas

• Dráma sa odohráva v Benátkach v 18. storočí.

Dej (obsah) diela

Na začiatku príbehu je zasnúbenie Klárky a Silvia. Klárka si mala pôvodne vziať Frederiga Rasponiho, ale k jejmu otcovi sa dostala správa, že bol Frederigo Rasponi zabitý. Prisľúbil tak ruku Klárky Silviovi, čo im prišlo vhod, pretože sa už dávno chceli vziať z lásky, kdežto s Frederigom by to bol sobáš z rozumu. Na scénu však prichádza sluha, ktorý tvrdí, že Frederigo Rasponi je nažive, čo viac, čaká pred domom. Spoločnosť je touto správou otriasená. Nikto ani netuší, že to nie je skutočný Frederigo Rasponi, ale jeho sestra Beatrice, ktorá je za neho prezlečená a prišla kvôli tomu, aby vyjednala obchod s Pantalonom a našla svojho milenca Florinda. Musí však predstierať aj to, že trvá na zasnúbení s Klárkou, čo spôsobí rozpory. Pantalon chce dodržať slovo, ktoré dal prv, takže ruší zasnúbenie Klárky a Silvia. Klárka s tým nesúhlasí, rovnako ako Silvio a jeho otec doktor Palmiro Palmare. Truffaldino pôvodne prišiel s Beatrice, ale pretože sa mu zdalo, že sa o neho nestará veľmi dobre, chytil sa pri prvej príležitosti iného pána, náhodou Florinda. Pretože sa mu zdalo výhodné slúžiť dvoma pánom, nechal to tak a dúfal, že mu tento klam bude prechádzať čo najdlhšie. Ale keď ho obaja páni poslali na poštu, zmiešal dopisy a nevedel, ktorý je pre koho. Pri tom sa Florindo dozvedel, že je Beatrice v tom istom meste, ale pretože je Beatrice prezlečená za Frederiga, všetko sa to skomplikovalo, a tak si Florindo myslel, že je Frederigo nažive. Medzitým sa chystala svadba medzi Frederigom (prezlečená Beatrice) a Klárkou. Beatrice svierila Klárke svoje tajomstvo, pretože sa nemohla dívať na to, ako sa Klárka trápi, ale len pod podmienkou, že Klárka nesmie nikomu nič prezradiť. Neskôr dochádza k šarvátke medzi prezlečenou Beatrice a Silviem. Silvio si myslí, že mu bola Klárka neverná a takmer ju nechá spáchať samovraždu. Truffaldino medzitým urobí ďalšie niekoľko malérů, pri ktorých bol takmer pričiňačom, ako napríklad predanie peňazí alebo obsluhovanie oboch hostí pri večeri. Potom sa stane, že Truffaldino rozkramaří kufre oboch svojich pánov a zamieňa veci. Tým získajú obaja páni podozrenie. Truffaldino, aby sa vymlúval, povie, že to sú pozostatky po jeho bývalom pánovi. Ani netuší, že ako Beatrice, tak aj Florindo poznajú veci svojich milovaných, a tak v žiali, že ich lásky zomreli, chcú spáchať samovraždu. Beatrice odhalí svoju pravú identitu. Tesne pred tým, než sa obaja zabijú, si pohledia do tvárí a poznajú sa. Nedorozumenie svedie Truffaldino na neexistujúceho sluhu Azzora (Florindovi povie, že to je sluha Beatrice, Beatrici povie, že to je sluha Florinda). Klárka sa zmierí so Silviom a vezmú sa, rovnako tak Beatrice a Florindo. Zostáva len vyriešiť vzťah medzi Smeraldinou a Truffaldinom, ktorí sa chcú vziať. Truffaldino požiada Florinda, aby požiadal Pantalona o Smeraldininu ruku, Smeraldina zase požiada Beatrici, aby sa prihovorila, a tak sa zdá, že o Beatrici žiadajú dvaja sluhovia. V tej chvíli sa Truffaldino priznáva, že bol sluhom oboch pánov, aby si mohol Smeraldinu vziať, a všetko sa vysvetlí.

Dobové vnímanie diela

• Hra bola prvýkrát uvedená proslulým predstaviteľom Truffaldina Antoniom Sacchim z benátskeho divadla San Samuele.
• V tlači vyšla prvýkrát roku 1753. Hneď po Sacchiho premiére prevzali “Sluhu dvou pánov” do svojho repertoáru ďalšie súbory talianskych komediantov.
• Komédia rýchlo prekročila hranice, mala úspech a bola priaznivo hodnotená teoretikmi.

Vplyv diela na ďalší vývoj literatúry (drámy)

• Goldoni dovršuje staletú tradíciu v poňatí komického sluhu, vystupujúceho už v Plautových hrách a pokračujúceho v Beaumarchaisovu Figarovi. Postava Truffaldina v roli múdreho blázna môže v mnohých rysoch pripomínať novodobé postavy z českej literatúry, ako napríklad Švejka od Haška alebo strýca Pepina od Hrabala.
• Sluha dvou pánov sa veľmi skoro dostal za hranice Talianska a udržal sa ako jedna z najhranejších Goldoniho hier po mnohé roky až do súčasnosti.

Dielo na českom divadelnom javisku

• V českom prostredí sa Sluha dvou pánov objavil v roku 1840, vďaka dramatikovi J.N. Štěpánkovi pod názvom Truffaldýn, slúžiaci dvom pánom.
• V súčasnosti sa už reprízuje v ND v hlavnej roli s M. Donutilom.

Ukážka

Truffaldino: „Toliko ľudí si môže nohy uběhnúť, aby si sehnali aspoň jedného pána, a ja mám rovno dvoch. Setsakra ako to všetko stačím? Prečo by ľuďom nemohol slúžiť obom dvom a brať plat dvakrát a jesť za dvoch? A ešte lepšie by bolo, keby to hodne dlho neprasklo. A keď to praskne – tak čo? Nič! Keď ma jeden vynadá, budem sa držať druhého. Akože som na tohle borec. Ja to skúsím. Na svoje si prijdem – a kdyby na soľ nebolo! Len sebou hodiť. Na poštu za oboch dvoch – a za jednu cenu dvoje peniaze!”

The post Sluha dvou pánov – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Zbabělci

Autor: Josef Škvorecký

Přidal(a): KAN

Josef Škvorecký (1924 – 2012)

• Narodil sa 27. septembra 1924 v Náchode (Československo).
• Bol spisovateľom, esejistom, prekladateľom a nakladateľom.
• Študoval angličtinu a filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej.
• Jeho manželkou bola Zdena Salivarová, spisovateľka a herečka.
• Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 emigroval do Kanady.
• Spolu s manželkou založil exilové nakladateľstvo ’68 Publishers v Toronte.
• Jeho tvorba sa často zaoberala totalitarizmom, represiami, exilom a jazzom.
• Bol ocenený Neustadt International Prize for Literature (1980) a Radom bieleho leva (1990).
• Zomrel 3. januára 2012 v Toronte (Kanada).

Medzi jeho najznámejšie diela patria:

• „Zbabělci“ (1958), „Tankový prapor“ (1971), „Prima sezóna“ (1975), „Príbeh inžiniera ľudských duší“ (1977) a „Mirákl“ (1972).

Literárny kontext

Česká obdoba beat generation – mladí ľudia, ktorí pohŕdali politikou. Neboli komunistami ani antikomunistami, neboli zkrátka ničím. Z cynikov sa sice stávajú nakrátko hrdinovia, a keď ide do tuhého, pomôžu Rusom v boji s Nemcami. Keď si ich však zapisujú na vyznamenanie, uvedú falošné mená. Nestojia o oficiality, chcú len preplávať životom plným jazzu a dievčat.

X

 „Generácia, ktoré odzvonilo“ – vlasteneckí malomeštiaci, ktorí si v kritických dobách groteskne hrali na vojáčikov. Mladí si nedokážu predstaviť, že ich otcovia či známi by sa mali stať hrdinami opravdového povstania.

„Recesia to bude. Až náš fotr zavrie kšeft a potáhne s flintou na Němcov.“

Nedokážem si predstaviť nikoho zo známych strieľať. Pana lekárnika alebo pana továrnika Krocana. Blbosť.

Generačný konflikt – na rozdiel od konfliktu medzi Čechmi a Nemcami – nenachádza v románe svoje riešenie. Je podporovaný motívom jazzu, ktorý tvorí určitú hranicu medzi oboma generáciami.

U dverí stál nejaký starý chlap s půllitrem piva a zíral na nás. Čet jsem mu myšlienky. Určite to, čo sme vyluzovali, nepovažoval za hudbu. Jemu z očí zrovna kukali baskrídlovky a hubu mal, ako keby s ním troubil do heligónu. Bol už nadosmrti zkažený.

Rozbor diela: Zbabělci

Základná charakteristika:

• Literárny druh: epika
• Literárny žáner: generačný román, čiastočne autobiografický
  • Generačný román – román, v ktorom sa stretávajú dve generácie, generácia „otcov a synov“, generácie, ktoré sa navzájom nemôžu pochopiť
• Doba vzniku: dielo napísané v rokov 1948 – 1949, ale vydané až v roku 1958

Názov diela:

Za zbabélce nemožno považovať ani Dannyho, ani ďalších muzikantov zo swingovej kapely – tí totiž nie sú ani zbabélci, ani hrdinovia, ale jednoducho „normálni chlapci“, ktorí chcú hrať svoju hudbu, imponovať dievčatám a vytiahnuť sa pred chlapmi z party. Zbabélce je treba hľadať v bývalých kolaborantoch, ktorí sa na konci vojny opäť stávajú vlasteneckými Čechmi a zo všetkých síl sa snažia zapojiť do boja proti nemeckým okupantom. Najväčší zbabélci páchajú v samom konci knihy aj najväčšie zverstvá – pozri mučenie a brutálne popravy zajatých Nemcov.

Kompozícia:

• Chronologická, vyprávač v ich forme (akýsi denník Dannyho Smiřického, za ktorým môžeme vidieť Josefa Škvoreckého)
• Román sa odohráva počas kvietnovej revolúcie, v rozmedzí ôsmich dní, 4. – 11. 5. 1945
  • každý deň tvorí jednu kapitolu (tzn. celkom 8 kapitol, posledné dni vojny)
  • Popisné pasáže sa prelínajú s úsekmi úvahového charakteru a s dramatickými situáciami, ktorých sa Danny osobne zúčastňuje
• Kniha je uvedená dvoma citátmi a prehlásením – vzájomne si odporujú, a nechávajú tak čitateľa na pochybnostiach, či je dielo smyšlené alebo sa zakladá na pravde:
  • „Každé dielo, ktoré trvá, je vytvorené zo samej podstaty svojej doby; umelca si sám nevybudoval; je v ňom vypsané, čo vytrpeli, milovali, o čom snívali jeho druhovia.  „  // Romain Rolland
  • „Spisovateľovým remeslom je hovoriť pravdu.“ // Ernest Hemingway 
  • Osoby a udalosti líčené v tejto knihe sú naprosto smyšlené, a pripomína-li niekomu osoby a udalosti, ktoré znal, ide o podobnosť čisto náhodnú.

Vyprávač a jeho forma:

• Dialógy s krátkymi replikami – charakteristické pre Škvoreckého texty; dej oživujú a prispievajú k väčšej autenticite (verohodnosti)
• Škvorecký prvýkrát prichádza s tzv. banalitou dialógov – tlapanie o ničom, rovnako ako v reálnom živote
• Autor nekladie dôraz na historické udalosti, ale na vnútorný život vyprávača. Danny opisuje udalosti, do ktorých je čiastočne dobrovoľne a čiastočne náhodne vtiahnutý.
• Vyprávanie prechádza miestami až v grotesku – napr. Keď nemecká stíhačka preletí nízko nad mestom, samozvaný veliteľ mesta, bývalý plukovník predvojnovej československej armády, dostane zo zdesenia srdcový záchvat.
• Dobrovoľníci vrátane Dannyho nie sú cvičení vo zbrani (s ktorou nevedia zaobchádzať), ale sú podrobení nesmyselným procedúram a počiatočným cvičeniam. Absurdne pôsobia aj pravidelné pochody po meste, v čele so „komickým“ doktorom Bohadlom

Hlavné motívy diela:

• Druhá svetová vojna, protifašistický odboj, kvietnové povstanie, oslobodenie Červenou armádou – po vojne vznikala dokumentárna literatúra alebo literatúra pateticky opievajúca hrdinov odboja; Škvorecký šokoval svojím popisom zlomového obdobia dejín z pohľadu absolútne nehrdinského vyprávača.
• Láska, na svoju dobu aj výrazná erotickosť
• Jazz – symbolizuje slobodný a ničím neobmedzený život
• Páskovstvo – frajerčina mladých chlapcov, ich postoj k revolúcii

Jazyk:

• Hovorová aj nespisovná čeština
• Čas od času vulgarizmy – prejavujú sa predovšetkým v dialógoch

„Kluci, já myslím, že bude lepšie, dyž tam pudeme,“ povedal Benda.

„Ponivač máš strach, viď?“ povedal Perlík.

„Nemam. Ale čo môžeme sami robiť?“

„Tyhle bouchačky sme taky zahnali sami.“

„Nojo, ale až prídu Esmani, tak sme vedľa. Dyť koľko nás je.“

„Sme nás dosť, a keď máš strach, tak zostaň doma. Nebo di do pivovaru.“

„Neser, čeče.“

• Nespisovná čeština sa so češtinou spisovnou strieda podľa situácie –  Danny v hovore so svojimi rodičmi, na rozdiel od komunikácie so svojimi priateľmi, hovorí spisovne;  len málo nespisovných prvkov sa objavuje aj v jeho komunikácii s cudzími ľuďmi.
• Anglicizmy – mládež vzhlížala k angloamerickej kultúre – „letela“ americká hudba (jazz, swing), Angličania a Američania boli spojenci, osloboditelia…; hovor mladých bol „prošpikovaný“ anglickými výrazmi, časté sú aj odkazy na americké filmy;

napr. „Oukej,“ povedal som, „tak jedem, ne?“

„Redy?“ spýtal sa Fonda.

 Zbylí štyria Tommyovia stáli na cestičke a pozerať na mňa.

• Hudobná terminológia – napr.: (…) a ako som dozpieval tenhľa verš, zaječeli kluci nádhernou disonanciou vo fortissimu. Fonda urobil na pyskuch mohutné glissando (…)
• Postavy sú charakterizované jazykom, ktorým hovoria – anglickí vojaci používajú angličtinu, francúzski francúzštinu… -> vety v cudzom jazyku sú písané kurzívou
• V texte je odlíšená spisovná nemčina nemeckých vojakov a počeštelá nemčina Čechov. „Nemecká nemčina“ zachováva správny pravopis, „česká nemčina“ je písaná foneticky:

Urobil som na nej vášnivý pohľad a pristúpil som hodne blízko, až k nej, a poviedal som sem znova: „Ságn zý mýr, ist es wirklich dý rase? Nur dý rase? Nur dý nacijón?“ a ona nesklopila očí a teraz už nereagovala tak nacisticky divoko ako včera a povedala klidne: „Ja, opravdu je to len to,“ a ja som poviedal: „Ist es zó vychtyk?“

Podrobná charakteristika hlavných postáv:

• Väčšina postáv sa objavuje a zasa mizne, nie sú príliš psychologicky prekreslené
• Výraznejšie je rozvinutá len jedna postava, miestna krása Irena, objekt Dannyho nenaplnených túžob ® aj Irenu však poznávame viac zo Dannyho predstáv, než zo skutočného dejú románu
• O ostatných dievčatách sa dozvieme len to, že sú pekné a pitomé
• Meno väčšiny postáv je prispôsobené módnej angličtine – Danny (Daniel). Hary, Benno…
• Danny
  • Dvadsaťročný chlapík, pásek a frajer, syn rodičov z vyššej strednej vrstvy; hráč na saxofón v jazzovej kapele; nemá žiadne ciele a jeho plány do budúcnosti sú skôr fantazírovanie o jazze a o milostných dobrodružstvách. Je zamilovaný do Ireny (alebo si to aspoň namlúva), aj keď vie, že nemá šancu ju získať, pretože ona je verná svojmu priateľovi Zdeňkovi. Občas ju prenasleduje s takmer komickou posadnutosťou, a napriek tomu sa klidne miluje s inými dievčatami, keď sa naskytne príležitosť. Všetky avantúry sú pre neho len dočasnými náhradami pravej lásky, ktorú hodlá nájsť v Prahe.  Jeho hlavnou starosťou je, ako vypadá a aký dojem vzbudzuje u ľudí v jeho okolí.
  • Pôsobí, ako by mu bola revolúcia „šumák“, alebo v nej vidí len dobrú príležitosť, ako sa vytiahnuť pred chlapmi a Irenou. Jedinečná príležitosť vyskúšať si streľbu z automatu a stať sa v očiach vytúženej dievčiny hrdinom. Napriek tomu (alebo práve preto) je jedným z prvých Čechov v Kostelci, ktorí otevorene čelia nemeckým vojakom, a v najdôležitejších chvíľach revolúcie sa zapletie do jednej z najnebezpečnejších akcií.

Miesto dejú:

• Kostelec (fiktívne meno pre Náchod – rodisko Josefa Škvoreckého)

Podrobný obsah diela:

Do života dvadsaťročného tenorsaxofonistu Dannyho vstupujeme v chvíli, keď zkúša s amatérskou jazzovou kapelou v hostinci Port Arthur. Tu má svojich priateľov – trumpetistu Benna Mánesa, ktorý sa vrátil z koncentračného tábora, gitaristu Harýka a pianistu Fondu, syna neskoršieho miestneho veliteľa československej armády v Kostelci, plukovníka Čemelíka.

Nasledujúci deň vyrazí s priateľmi do ulíc, kde sa ľudia predčasne radujú, že majú späť slobodu. Danny sa im vysmieva, ale aj tak sa zapojí do udalostí – spolu s Bennom a Harýkom idú začerňovať germánske nápisy. Nemci sa však ešte nevzdali a napätie vo meste trvá. To sa prejaví v chvíli, keď nemeckí vojaci pochodujú mestom, ľudia pred nimi zděšene utekajú a preventívne stahujú československé prápory. Danny v tej chvíli prežíva svoj „horúci“ okamih pred poštou, kde hovorí s Irenou. Nemci ho po rádoby vtipnom kúsku, ktorým sa chce zalíbiť vytúženej Ireně, odvedú do kosteleckého gymnázia, kde sídli nemecká posádka. Zo zosadenia je prepustený až po prihovore doktora Šabatu.

V nedeľu sa Danny dostáva s kamarátom Přemkom a jeho ozbrojenou partou do kosteleckého pivovaru, ktorý je centrom „revolúcie“ a kde musia všichni prichádzajúci podľa rozkazu plukovníka Čemelíka odevzdať zbrane. Revolúciu organizujú vo meste predstavitelia mestskej smetánky, ktorí sa potrebujú očistiť od vojnových hriechov (kolaborácie). Najprv sa všemožne snažia, aby sa prakticky nič nedejalo, a keď už sa konečne mobilizujú, tak jedine proto, aby viedli dobrovoľníkov k zbytočnému hlídkovaniu.

Všichni sú rozdelení do šestičlenných hliadok, ktoré majú zaručiť pokoj vo meste. Jednotvárnosť pochodov naruší až potyčka Dannyho skupiny, ktorú viedol doktor Bohadlo, s komunistami. Vypukne rvačka, ale komunisti utekajú. Mestský štáb sa nakoniec dohodne s Nemcami na ich nerušenom odchode k Američanom.

V utorok 8. mája mesto zaplavia uprchlíci rôznych národností. Danny sa ujíma skupiny Angličanov a postupne ich so škodoradosťou ubytovává v najlepších rodinách v Kostelci. K opravdovému stretu dochádza až v stredu 9. mája. Mestom sa rozšíria správa, že sa blížia Rusi, ale pred nimi zcela nečakane vjedú do mesta nemecké tanky. Esesáci začnú brutálne útočiť na obyvateľstvo a srážka si vyžiada aj řadu životov. Danny sa najprv zúčastní divokej prestrelky u nemeckého tanku, počas ktorej zahynie jeho spolužiak zo základnej školy Hrob (možno jediný opravdový hrdina románu). Ďalšiu akciu podnikne s vodcom partyzánov Přemou. Spoločne zlikvidujú ťažkým guľometom jeden z nemeckých tankov.

Kniha potom končí prevzatím revolúcie komunistami, oslobodením Červenou armádou. Danny si sice vyslúžil obdiv a políbenie od Ireny, avšak zisťuje, že ona stejne napriek tomu miluje Zdeňka a nie jeho. V závere, 11. mája, potom kapela koncertuje na kosteleckom námestí.

K Červenej armáde Danny najprv cíti respekt: „Vzduch sa naplnil ich zápachom, zápachom nejakej tundry alebo tajgy a ja som ho začal do seba sťahovať a kúkať som sa po tých ošúchaných tváriach a zdalo sa mi neuveriteľné, že opravdu existujú títo ľudia, ktorí nevedeli nič o jazze a asi ani o dievčatách, len sa valili s revolvermi na zamaštených zadkoch, zarastení, s fľašami vodky v nohaviciach, rozjarení, opití, víťazní, nemysliaci na veci, na ktoré som myslel ja, úplne iní než ja a strašne cudzí, a predsa príťažliví. Pohľad sa však rýchlo zmení, keď sa vyprávanie zamierí na popis sovietskej vojenskej vyššej vrstvy. Dannymu vadí oslavy víťazstva, pri ktorých predstavitelia miestnych revolucionárov a vysokí dôstojníci Červenej armády vedú pred zhromaždenými občanmi Kostelca honosné reči.

Kritika, reakcie na dielo:

Najprv pozitívne kritiky, veľmi skoro však bolo autorovi vyčítané, že „plije do tváre“ hrdinom odboja -> Zbabélci boli stiahnutí z predaja, J. Škvorecký musel odísť z redakcie Světové literatury, kde zastával funkciu zástupcu šéfredaktora.

The post Zbabělci – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Na vlnách TSF

Autor: Jaroslav Seifert

Přidal(a): terus

Jaroslav Seifert (1901-1986)

• Jaroslav Seifert bol český básnik, spisovateľ a prekladateľ.
• Je držiteľom Nobelovej ceny za literatúru.
• Bol členom skupiny Devětsil (združenie českých avantgardných umelcov).
• Stál na začiatku vzniku poetizmu (umelecký smer, ktorý vznikol v Československu, zameriava sa na optimizmus a hravosť).
• Básnická zbierka Na vlnách TSF bola prvýkrát vydaná v roku 1925. Radí sa do obdobia poetizmu.

Rozbor: Na vlnách TSF

• Zbierka je rozdelená na dve časti – Svatební cesta a Zmrzlé ananasy a iné lyrické anekdoty. Zbierka je zaujímavá aj z typografickej stránky, ktorú vytvoril Karel Teige (český kritik umenia).
• Literárny druh je lyrika.
• Jedna z výrazných básní sa volá Guillaume Apollinaire. Už v názve je zrejmá alúzia na francúzskeho básnika, ktorým sa Seifert vo veľa dielach inšpiroval. V tejto básni používa voľné asociácie, pomocou ktorých reťazí rozmanité myšlienky.
• „eolovou harfou je Eifelka                          slyš vítr událostí a krásy“ V citácii je vidieť, že Seifert nepoužíva interpunkciu a v ukázke je zreteľná aplikácia nezvyčajnej typografie (veľká medzera).

Básne vo zbierke

V básni sa nachádzajú alúzie na Apollinairovo Pásmo „Pastýřko Eifelko“. Seifert v básni spomína na Apollinaira, keď sa prechádza Parížom „Paríž je zrkadlo Európy vidím v ňom Váš úsmev“. Báseň je obohatená o pestrý jazyk, ktorý je charakteristický pre poetizmus „šklebící sa tvár vraha“ „v železných vetvách ružová baletka hrá na gitaru“. Používa anaforu „Ó mŕtvy kormidelníku“, personifikáciu „dlhé zvuky mávajú krídlami“, hyperbolu „stretol som na uliciach tisíc žien“, místopis „rozlúčil sa s Parížom“, metaforu „Paríž je zrkadlo Európy“.

Ďalej som si vybrala báseň Svatebná cesta. Báseň má voľný verš a je opäť bez interpunkcie. Nachádzajú sa v nej mnohé presahy „a potom snívať – nad krehkým príborom“. V básni sa snaží autor vyjadriť pominuteľnosť a krehkosť manželstva „to šťastie manželské je ako krehké sklo“. Výrazný je motív vlaku Wagons lits „ach Wagon lits vagóny svadobné“, symbolizuje rýchlosť a v básni prenesene nestálosť manželstva. V posledných troch veršoch básnik používa anaforu „ó“. Autor v básni vyjadruje svoju neveru v manželský zväzok, svoj názor sa snaží podať žartovne „POZOR SKLO! POZOR NEKLAPAT!“. V básni sa vyskytuje zaujímavý epiteton „medový mesiac“.

Ďalšia báseň sa volá prístav. Báseň je originálne riešená z typografickej stránky – na začiatku slôk je tučne a veľkým písmom napísané slovo, ktoré je pre danú sloku ústredné „KOTVA“ „NOC“. Na jednotlivé slová nadväzujú sled autorových voľných asociácií. Kotva v básni symbolizuje nádej. Autor sa snaží opísať exotické prostredie „groteskné žirafy šli“. Výrazný je motív mora a putovania „mŕtva ústřica stúpa k lodi hore“. Používa místopis „Singapur“ alebo alúziu na Napoleona „fľaša vrhala tieň cisára Napoleona“.

Báseň Počitadlo je kaligram (obrazová báseň). V nej je zrejmý erotický náboj „Tvoje prsia sú ako jablko z Austrálie“. V básni autor prejavuje svoj kladný postoj k ženskému telu „ako rád mám toto počitadlo lásky“.

Báseň Básnik zachytáva postoj básnikov k životu, ktorý je väčšinou negatívny. Súčasne spomína fakt, že si často pripadajú starší, ako sú „mladosť, ktorá je mŕtva“. Autor situáciu odľahčuje veršom „zatiaľ mu ešte tečie po brade mliečna dráha“.

Báseň Horúčka zobrazuje chorého človeka (pravdepodobne je ním sám Seifert). Pod vplyvom horúčky opisuje čitateľovi svoje momentálne pocity „diablovia v pekle zimnicou umierajú“. Pod každou slokou sa nachádzajú „poznámky pod čiarou“, ktoré dotvárajú situáciu a pôsobia na čitateľove zmysly „krv rtut a vôňa“. Na konci básne je autor natoliko omámený horúčkou, že sa mu zjavuje blud „neznáma dievčina k nemu pristupuje“, ale nakoniec si uvedomí, že to bolo len blúznivé „Ach nie To je len prízrak“.

Zbierka Na vlnách TSF je typická pestrou slovnou zásobou autora, hravosťou, fantáziou, voľnými asociáciami, absenciou interpunkcie a kaligramami. Seifert sa v básňach venoval rozličným témam (more, žena, láska, exotika, námorníci, lode, Paríž), ktoré zobrazuje veľmi originálne. Názov zbierky TSF (Telegraphie sans fil) alebo Bezdrôtová telegrafia vyjadruje modernú dobu, rýchlosť a neotřelosť.

„Vlny a vlny sa vlní a vlní

a na brehu zhynú“

The post Na vlnách TSF – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Balady a romance

Autor: Jan Neruda

Přidal(a): Niky

Jan Neruda (1834-1891)

• český básník, prozaik, novinář, fejetonista, divadelník, literární a výtvarný kritik
• hlavní představitel generace májovců
• narodil sa v Prahe na Malej Strane v bývalých újezdských kasárňach; do Ostruhovej (dnešnej Nerudovej) ulice sa presťahoval až ako štvorročný so svojimi rodičmi zo Zásmuk; v Ostruhovej ulici bývali v dome U Dvou slncov.
• študoval na gymnáziu, potom neúspešne právo
• novinár denníka Čas, potom Hlas
• bol aj redaktor časopisov – napr. Rodinné kroniky, Květy, Lumír, písal fejetóny
• ako novinár bol uznávaný, ale ako básnik nie, pretože písal o „ošklivých“ veciach
• veľmi nerad cestoval – všetky jeho diela sa odohrávajú v Prahe
• problémy s alkoholom
• väčšinu života prežil v núdzi
• nikdy sa neoženil
• jeho životnými láskami boli Anna Holinová, Karolína Světlá, Terezka Macháčová, Anička Tichá

Znaky Nerudovej tvorby

Nerudova poézia

• tiahne k realistickému pohľadu na svet (odmietanie idyličnosti, ilúzií), nesmlúvavý a nezrkadlený obraz
• epičnosť, reflexívnosť, vtip humor, sarkazmus, sociálne cítenie, sebaironia
• skromný, časom aj drsný jazyk
• využívanie ľudovej poézie

Nerudova próza

• realistické ztvárnenie skutočnosti
• drobnokresba – špecifický záber na jednotlivé postavy
• umelecká stránka jazyka
• výber slov a vietnej stavby blízka spíše hovorovej reči
• všetko smeruje k stručnosti a k úsečnosti
• snaha o presné zobrazenie skutočnosti
• pozorovací talent – uvedomoval si malichernosti, detaily

Dielo

Novinár

• vtip a satirický humor, dobrý postreh, napísal viac ako 2000 fejetónov! (fejetóny signoval malým trojuholníkom pod textom)

Poezia

• Hřbitovní kvítí: odraz atmosféry vo spoločnosti, pesimistické verše
• Knihy veršů: má tri oddiely, známa je báseň Dědova mísa (sociálna balada, nadprirodzeno)
• Písně kosmické: viera v pokrok ľudstva, optimizmus v súvislosti so zmenenými dobovými pomermi, motiv kozmu
• Balady a romance
• Prosté motivy: intímna spoveď starnúceho básnika
• Zpěvy páteční: patetické, vlastenecké verše, vydané po jeho smrti, chápané v súvislosti so Veľkým pátkom (= smrť po ktorej nasleduje vzkriesenie), súčasťou je báseň Láska

Próza

• Povídky malostranské: zpodobňuje malostranský život z dôb svojho mládia, starosvetské prostredie, svet malomestských ľudí, strieda vážny a humorný tón, verná charakterizácia postáv
• Arabesky: súbor poviedok, obrázky z pražského života

Zasadenie do kontextu českej literatúry

• Neruda patrí do tzv. Generácie Májovcov (literatúra 2. polovice 19. storočia)

Generácia májovcov

• naviazala na odkaz K. H. Máchu (človek, ktorý neváhal búrať zažité predstavy o povahách a funkciách českej poézie)
• život bol spätý a limitovaný absolutistickou vládou Františka Jozefa I., ktorý r. 1848 nastúpil na rakúsky trón
• A. Bach bol ministrom vnútra, zaviedol prísnu cenzúru, bola potlačená slobodná publicistika a sloboda prejavu, obmedzenie vydávania kníh
• 1867- rakúsko-uhorské vyrovnanie, české zeme pocítili zvýšený centralizačný tlak z Viedne
• Neruda celú situáciu pomenoval ako „časy zaživa pochované“

Almanach Máj

• vystúpenie básnickej generácie, nelíbila sa im situácia nejen v literárnej oblasti
• hlavnými organizátormi boli Vítězslav Hálek a Jan Neruda
• chceli svojím dielom prelomiť „mrtvé“ obdobie
• chceli dať najavo svoju nespokojnosť s politickým a kultúrnym životom, chceli presadiť demokratické ideály
• chceli vytvoriť novú literatúru, ktorá by pravdivo zobrazovala svet (tiahnutie k realizmu)
• požiadavok svetovosti literatúry, preklady diel

Predstavitelia Almanachu Máj:

• Karel Jaromír Erben,
• Božena Němcová
• Jan Neruda
• Karolína Světlá – Vesnický román, Kříž u potoka
• Vítězslav Hálek – Večerní písně, V přírodě, Pohádky z naší vesnice
• Adolf Heyduk, Rudolf Mayer, Sofie Podlipská

Rozbor diela: Balady a romance

• Literárny druh: lyricko-epická básnická zbierka
• Výrazová forma: poézia
• Literárny žáner: romance alebo balada (Neruda tu však smaže tradičné chápanie romantiky a balady, balady majú ráz skôr rozmarných romantík alebo legend)
  • balada: lyrickoepická báseň ponurého dejú a většinou tragického konca X romance: lyrickoepická báseň rozmanitého obsahu, najčastejšie milostná alebo romantická tematika, vyznieva optimisticky
• Zbierka veľmi zapadá do českej národnej tradície

Tematická výstavba

• Balada pašijová: náboženský motiv, základom všeobecne ľudské problémy, názory prostého ľudu
• • dej: Satan prináša Bohu svoju žalobu. Nestačí mu Ježíšova obeť za spasenie celého ľudstva, požaduje viac. Anjeli teda Ježíšovi pridávajú ďalšie utrpenie (nevďak, zrada). Nakoniec Satan požaduje muky najväčšie – aby Ježíš videl, ako jeho matka plače pod krížom.
• Balada horská: náboženský motiv, zobrazenie naivity dieťaťa
• • dej: Dieťa sa spýta babičky, ako vyliečiť chorého. Poradí mu, že jitrocelom a jahodníkom. Dieťa byliny natrhá a snaží sa vyliečiť ukrižovaného Ježíša (na kríži v kostole).
• Balada detská: naivné predstavy ľudí o smrti
• • dej: Pre choré dieťa, ktorého matka usnula, prišla smrťka. Dieťa najprv nechcelo odísť, avšak nakoniec matku predsa opustilo.
• Balada česká: národné motívy, nadprirodzeno
• • dej: Rytier Paleček stretol lesné ženy. Jedna z nich, Vesna, mu bola ochotná splniť jedno prianie. Paleček si prial, aby sa mohol prebudiť každý rok na jar, keď je príroda najkrajšia. Vždy len na osem dní.
• Romance o Černom jazere: prírodné a vlastenecké motívy
• • dej: Na dne tmavého jazera je pochovaná dávna sláva českého národa, na ktorú sa už zabudlo. Toto magické tajomstvo priťahuje autorovu pozornosť a nemôže od hladiny odtrhnúť oči. Autor pod jej hladinou tuší hrdinov, ktorí zomreli za vlasť.
• Romance o Karlove IV.:historické a národné motívy
• • dej: Kráľovi nechutnalo české víno. Kritizoval ho a prirovnával k českému národu. Nakoniec mu však zachutnalo a i český národ si obľúbil.
• Romance o jari 1848: politický podtext
• • dej: Jediná báseň vo zbierke s politickým podtextom. Autor popisuje zmeny v správaní spoločnosti počas uvoľnenia režimu v revolučnom roku.
• Romance talianska: náboženský motiv
• • dej: Ugo Bassi (mnich a republikán) je vydaný do Ríma počas boja o zjednotenie a má byť popravený. Mních knazi, ktorý sa mu pred smrťou vysmieva, hovorí, že ho Bôh pozná podľa červeného prápora a prijme ako svojho sluhu.
• Romance helgolandská: motív viny a trestu, je to skôr balada, než romance
• • dej: John navedie loď na breh, aby ztroskotala. Keď k nej príde a chce ju vykradnúť, z jej útrob sa ozývajú prosby o záchranu. Trosečník ponúka polovicu majetku z lode. John ho necháva zomrieť, pretože chce všetko. Ráno, keď sa k lodi vráti, zistí, že muž bol jeho budúci zať.
• Balada zimná: motív nadprirodzena, viny a trestu, zlo je potrestané
• • dej: Čarodej oslobodil troch mužov zo šibenice. Na oplátku za neho majú zohnať podušku (ukradenú chudobe vdove), víno (ukradené z kostola) a chlieb (Hostia ukradená kňazovi, keď ju niesol chorému). Druhého dňa sú všetci štyria nájdení mŕtvi.
• Balada stará – stará!: o ľudských vzťahoch, sociálna tematika
• • dej: Žena sa vrhne i s dieťaťom do rieky, aby ukázala mlynárovi, čo jej urobil.
• Balada tříkrálová: náboženský a sociálny motiv
• • dej: Traja králi sa chceli po narodení vnútiť Ježíšovi. Ten im odvetil, že až ho budú popravovať, neprijde žiaden z nich.
• Romance štedrovečerná: náboženský motiv, vyznieva humorne
• • dej: Sv. Petrovi sa zdá, že je spolu s celou dedinou u zrodenia Pána. Najkrajšia dievčina z dediny bozkáva Ježíška a Petrovi sa to veľmi nevidí, keď Panna Mária nezasiahne.
• Balada májová: náboženské motívy, humorné, skôr romance
• • dej: Mladá dievčina prosí svätú Petronilu, aby jej našla chlapca. Je jej jedno akého, len aby nebol zrzavý. Keď panna nájde práve zrzku, dievča ho rada prijíma.
• Balada rajská: náboženské motívy, humorné, skôr romance
• • dej: Svätá Alžbeta je patrónkou verných žien. Je však smutná, pretože za päťsto rokov nenašla ani jednu.
• Balada o duši Karla Borovského: národnostný námet, na konci modlitba za záchranu národa (jeho ostrý jazyk nám bude chýbať)
• • dej: Dve dobré duše sú vpuštené do raja, ale tretia – Havlíčkova najprv nie. Svätý Peter ju prijíma až potom, keď Borovský povie jedinú modlitbu, ktorú kedy napísal.
• Balada o polce:polka: predstavuje dievča, v skutočnosti ide o tanec, je to skôr romance (veselé)
• • dej: Vypráva o tom, ako do dediny prišla polka (v básni personifikovaná ako krásna a veselá dievčina) a všetci sa roztancovali.
• Balada o svadbe v Kanaáne: biblický motiv (Ježíš premenil vodu na víno)
• • dej: Na svadbe v meste Kanaán došlo víno. Prítomný bol však Ježíš s matkou. Keď Ježíšovi priniesli vodu, premenil ju na výborné víno.

Motívy:

• Náboženské, historické, biblické, o smrti, národe, prírode, politické motívy, motív viny a trestu, ľudské vzťahy…

Kompozícia:

• Chronologická, členenie textu: 12 balád a 6 romancí, častá er-forma

Formálna podoba

• Epičnosť, reflexívnosť, vtip, humor, sarkazmus, sociálne cítenie, sebaironia (znaky Nerudovej poézie všeobecne).
• Využívanie ľudovej poézie, bájí, obyčajov… (apokryfy = prepisovanie všeobecne známeho tématu).
• Skromný, časom aj drsný jazyk, hovorí veci priamo.
• Vo svojich básniach rozpráva krátke príbehy.
• Prvky dynamizácie – elipsy sloves, zvolacie vety, hromadenie interpunkcie.
• Básnické prostriedky: prirovnania, metafora, anafora, anastrofa, archaizmy, básnické prívlastky.

Jazyk:

• Písané vo veršoch (trochej – charakteristický pre češtinu), niekoľko typov rýmov, vyskytuje sa tu knižná reč aj básnické prostriedky (ale nie príliš, pretože Neruda tvrdil, že spousta obrazov myšlienku až dusí!), ale aj hovorový jazyk.

The post Balady a romance – obsah (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/biela-nemoc-rozbor-obsah-3/ Wed, 26 Mar 2025 18:31:36 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=4381   Kniha: Biela nemoc Autor: Karel Čapek Pridala(a): gabriela   Karel Čapek (1890 – 1938) Narodil sa 9. januára 1890 v Malých Svatoňoviciach u Trutnova Toho istého roku sa rodina presťahovala do Úpice Študoval na pražskej filozofickej fakulte (záujem o pragmatizmus – absolutná pravda) Tvorca stĺpčekov (kratší text v pravom stĺpci 1. strany novín, aktuálny, ... Read more

The post Biela nemoc – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

Kniha: Biela nemoc

Autor: Karel Čapek

Pridala(a): gabriela

 

Karel Čapek (1890 – 1938)

• Narodil sa 9. januára 1890 v Malých Svatoňoviciach u Trutnova
• Toho istého roku sa rodina presťahovala do Úpice
• Študoval na pražskej filozofickej fakulte (záujem o pragmatizmus – absolutná pravda)
• Tvorca stĺpčekov (kratší text v pravom stĺpci 1. strany novín, aktuálny, vtipné spracovanie)
• Novinár – Národné listy a Lidové noviny
• Rád cestoval, pracoval na záhrade (dielo – Záhradníkov rok) a mal rád zvieratá (Mal som psa a mačku)
• Osobne sa znal a stretával sa s prvým českým prezidentom Tomášom Garykom Masarykom – tak vznikli tri zväzky „Hovory s T. G. M“
• Zomrel na zápal pľúc

 

Ďalšie diela:

• Trápne poviedky, R.U.R., Vojna s mlokmi, zo života hmyzu

 

Literárne-historický kontext

Politická situácia:

• 30. roky nástup fašizmu a Hitlera k moci, dielo sa snaží varovať pred nebezpečenstvom fašizmu

 

Kontext literárneho vývoja:

• Demokratický prúd medzivojnovej českej prózy
• Atmosféra doby: -1. svetová vojna, veľká októbrová socialistická revolúcia v Rusku, rozpad R-U, založenie ČSR, svetová hospodárska kríza, nástup fašizmu, 2. svetová vojna, autori demokratického prúdu boli tzv. pragmatisti (pragmatizmus = filozofický smer 20. storočia v USA, kritériom pravdy je užitočnosť a skutočnosť, skúsenosti)
• Autori prispievali do Lidových novín, kde sa schádzala demokratická inteligencia, predstavitelia demokratického prúdu: Karel Poláček, Eduard Bass, Karel Čapek.

 

Ďalší autori tej doby:

• Eduard Bass (Cirkus Humberto), Karel Poláček (Bolo nás päť), Josef Čapek (Tieň kapradiny)

 

Rozbor: Biela nemoc (1937)

• Literárny druh:
  • dráma pojednávajúca o hrozbe vojny
• Literárny žáner:
  • tragédia (smutný koniec a ponurý dej)
• Literárny smer/sloh:
  • Česká próza 1. polovice 20. storočia, demokratický prúd českej medzivojnovej literatúry (próza), rok vzniku diela 1937

 

Tematický plán:

• Celkové téma: varovanie pred fašizmom
• Hlavné téma: demokracia x diktatúra, človek x spoločnosť (bezmocnosť)
• Vedľajšie téma: osud doktora Galéna

 

Hlavná myšlienka diela:

• Autorovo varovanie pred nebezpečenstvom fašizmu, konflikt ideálov demokracie a diktatúry, konflikt jedinca a spoločnosti.

 

Kompozícia:

• Dej je písaný chronologicky (naväzuje na seba)
• 3 dejstvá, 14 obrazov, popisné pasáže

 

Rámcová kompozícia:

• Expozícia: prepuknutie Bielej nemoci
• Kolízia: nájdenie lieku, Galénove požiadavky o ukončení vojny
• Kríza: samovražda baróna Krüga
• Katastrofa: onemocnenie Maršála
• Peripetia: dohoda s Maršálom o ukončení vojny
• Záver: smrť dr. Galéna a posledné Maršálove nádeje

 

Jazyk a štýl:

• Spisovný jazyk
• Výrazová forma: scenár
  • vyjadrenie príbehu pomocou živých dialógov
  • forma upravená pre javisko – písané ako divadelná hra (dráma)
• Prejavy (charakteristika postáv – cez ich jazyk)
• Latinské označenia pre choroby
• Krátke popisné pasáže písané kurzívou, jednočlenné vet
• Odborné výrazy (sedativa tantum praescribere oportet)
• Vulgarizmy (vychcípať)

 

Hlavné postavy:

• Dr. Galén – statočný, láskavý a neústupný doktor, jediný vie liek na Bielu nemoc, stojí proti vojne, humanista, naivný
• Maršál – tvrdohlavý a bezohľadný diktátor, za svoje poslanie považuje vojnovanie, túži po moci a nadvláde, po nakazení mení svoje životné ciele
• Krüg – barón, vedúci zbrojných závodov, priateľ Maršála (má rovnaké charakterové vlastnosti), spácha samovraždu

 

Časopriestor:

• Doba: obdobie vojny (autorova súčasnosť, teda 30. roky 20. storočia)
• Miesto: nie je konkrétne určené, všeobecne klinika, Galénova ordinácia, maršálova kancelária

 

Dej:

V nejakej krajine prepuká epidémia tzv. Bielej nemoci, tiež nazývanej Čangova nemoc, ktorá sa prejavuje bielými škvrnami na tele. Jediný, kto vie liek na túto zákeřnú chorobu je doktor Galén. Najskôr sa Biela nemoc šíri len medzi chudobnými a staršími ľuďmi, postupne sa však stáva celosvetovým problémom. Doktor Galén lieči len chudobných a bohatých odmieta. Odmietol tak aj baróna Krüga, ktorý sa ho pokúšal, prezlečený za chudáka, oklamať. Galén požaduje len jednu vec, ukončenie vojny, čo Maršál rezolutne odmieta. Baron Krüg zo strachu z veľkej bolesti radšej spácha samovraždu. Zanedlho onemocní aj diktátor Maršál, ktorý na nátlak svojej dcéry prosí Galéna o pomoc. Ten je zo svojich požiadaviek stále neústupný, až nakoniec Maršál súhlasí so zatvorením mieru. Doktor Galén je však pri stretnutí s fanatickým davom, ktorý provoláva slávu svojmu diktátorovi, ušliapaný. Dav svojím konaním zabil človeka, ktorý ako jediný mohol Maršála zachrániť.

 

Vplyv na dané dielo a tvorbu:

Je prirodzené, že tak citlivý človek, akým Čapek bol, nemohol nereagovať na politické dianie v 30. rokoch. Čapkov postoj, teda jasné a ostré vystupovanie proti fašizmu, bol len logickým vyústením demokratických zásad, ktoré spisovateľ zastával po celú svoju umeleckú dráhu. V tomto diele sa zameriava na konflikt ideálov demokracie a diktatúry, konflikt jedinca a spoločnosti.

 

Inšpirácia literárnym dielom:

Biela nemoc je české protiválečné filmové dráma z roku 1937 natočené režisérom Hugom Haasom, adaptácia do opery Biela nemoc slovenský skladateľ Tibor Andrašovan.

 

Adaptácie:

• Divadelná adaptácia: 1937 vo Stavovskom divadle – réžiu prevzal K. Dostal
• Filmová adaptácia: 1937 rovnomenný film, réžia Hugo Haas

 

Môj názor:

Táto kniha ma zaujala. Hlavná myšlienka tohto diela je veľmi aktuálna nielen v dnešnej spoločnosti. Človek je totiž proti zfanatizovanému davu bezmocný. Ľudia často ohodnotia svoje správanie až vtedy, keď im ide o vlastný život. Kniha sa naviac číta veľmi dobre, pretože je napísaná ako divadelná hra s živými dialógmi a udrží tak svojich čitateľov v pozornosti. Veľkým prekvapením pre mňa bol koniec celej knihy, keď som už tajne dúfala v ukončenie vojny a dobrý koniec. Opak je však pravdou a tak je dr. Galén zabitý a lieky zničené. Myslím, že autor nechal takto otvorený koniec námestom a chcel tým poukázať na to, že keď si spoločnosť neuviedomí, že je chorá a neprestane vojnovať, vyhynie.

 

The post Biela nemoc – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/spalovac-mrtvol-rozbor-obsah-4/ Wed, 26 Mar 2025 18:27:31 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=4379   Kniha: Spalovač mrtvol Autor: Ladislav Fuks Přidal(a): LF-SM   Ladislav Fuks (1923 – 1994) Významný český prozaik, známý predovšetkým svojimi psychologickými prózami. Jeho diela často skúmajú úzkosť a utrpenie ľudí ohrozovaných neslobodou a násilím, pričom ako symbol týchto tém si zvolil druhú svetovú vojnu a holokaust. Fuksovo detstvo nebolo príliš šťastné. Jeho otec, policajný úradník, bol ... Read more

The post Spalovač mrtvol – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

Kniha: Spalovač mrtvol

Autor: Ladislav Fuks

Přidal(a): LF-SM

 

Ladislav Fuks (1923 – 1994)

• Významný český prozaik, známý predovšetkým svojimi psychologickými prózami. Jeho diela často skúmajú úzkosť a utrpenie ľudí ohrozovaných neslobodou a násilím, pričom ako symbol týchto tém si zvolil druhú svetovú vojnu a holokaust.
• Fuksovo detstvo nebolo príliš šťastné. Jeho otec, policajný úradník, bol chladný a dominantný, zatiaľ čo matka sa starala o správnu spoločenskú výchovu svojho syna.
• V období dospelosti si Fuks uvedomil svoju odlišnú sexuálnu orientáciu, ktorú musel pečlivo skrývať.
• Bol svedkom osudu svojich židovských priateľov z gymnázia, kam chodil a sám bol práve kvôli svojej orientácii takisto v ohrození.
• Neskôr sa postavil na stranu komunistického režimu.
• Jeho ženou sa stala bohatá Italka Giuliana Limiti a svadba prebehla v bazilike Santa Maria Maggiore v Miláne. Na svadobnej hostine zviedol rumunského čašníka, s ktorým zo svadby utiekol a patrne aj strávil noc. Keď sa potom dostal do Prahy, nechal sa hospitalizovať na psychiatrii, aby unikol pred svojou rozezlenej novomanželkou.

 

Začlenenie knihy do kontextu autorovej tvorby, okolnosti vzniku:

• Pre Fuksovu prózu je typické prelínanie reálnych udalostí so snami, ilúziami a halucináciami, zobrazujúcimi ľudské nitro zdeformované úzkosťou alebo fixnou ideou. Jeho tvorba je silne poznačená vojnovou a židovskou problematikou, konfliktom bezbranného ľudstva s násilím a zlom.
  Jeho tvorbu môžeme rozdeliť do dvoch období
  • 1. etapa tvorby (1958-1972)
  • 2. etapa od 70. rokov
• Patril medzi najvýznamnejších prozaikov časopisu Květen.

 

Rozbor diela: Spalovač mrtvol

Obdobie vzniku, literárny smer; podobné diela, autori:

• Dielo vzniklo v roku 1967. Kniha sa radí k druhej vlne literatúry ovplyvnenej druhou svetovou vojnou.
  Podobné diela Fukse – Mí černovlasí bratři, Pan Theodor Munstock
  Podobní autori – Klaus Mann a dielo Mefisto – premenu složitej osobnosti komunistu talentovaného provinčného herca v nacistu po nástupe nacizmu v Nemecku

 

Forma, literárny druh:

• Próza, epika

 

Celková charakteristika:

• Psychologický horor s prvkami čierneho románu a grotesky.

 

Hlavné téma:

• Protagonistom románu je vzorný otec rodiny a zamestnanec krematória (pan Kopfrkingl), ktorý sa pod vplyvom fašistickej ideológie mení z podivína na psychopata a vraha svojich najbližších.

 

Členenie diela:

• Kniha sa člení do 15 kapitol.

 

Kompozícia diela:

• Chronologická. Pokojný dej knihy sa postupne zrýchľuje až prechádza na posledných dvadsiatich stranách do vyvrcholenia.

 

Jazyk:


• Kniha je napísaná v tretej osobe – vypráva ju autor. Často sa vyskytuje priama reč.

 

Hlavné postavy:

• Karel Kopfrkingl – „nekonečne nežný“ a dobrý človek, zamestnanec pražského krematória, nefajčiak, abstinent, citlivý človek, pečlivý a starostlivý otec rodiny, ktorý má pre každého pochopenie. Je vzdelaný v hudbe aj literatúre, používa nadnesené výrazy. Žene hovorí Lakmé, nežná, nebeská, nadoblačná. Deti sú slnečné, božské a úchvatné, mačka čarokrásna. Sám si necháva hovoriť Romane. Rád si prečíta svoju obľúbenú knihu o Tibete, z ktorej čerpá svoju životnú filozofiu („človek z prahu vzešel a v prah sa obráti“ ).
• Marie – (Lakmé) – manželka, polovičná Židovka, tichá, nevýrazná, bojácna
• Dcéra Zina
• Syn Milivoj
• Manželia Reinkovi – priatelia
• Willy – presvedčí pana Kopfrkingla, že Hitler je dobrý a Židia sú nepriatelia, manipulátor, intrikán, prívrženec Sudetonemecké strany

 

Obsah (dej) diela:

„Príbeh sa odohráva v Prahe na konci 30. rokov, tj.v dobe mníchovskej kapitulácie a okupácie. Pan Kopfrkingl pracuje v krematóriu už dvadsať rokov a jeho zamestnanie ho ovplyvňuje aj v jeho svetovom názore. Svojou prácou je ovplyvnený natoľko, že aj pri narodeninách svojej dcéry vypráva, ako sa spaľujú tela. Tiché krematórium pre neho znamená presný poriadok života a smrti. Blízkymi priateľmi rodiny Kopfrkinglovcov sú manželia Reinkovi. S Willym bojoval pan Kopfrkingl v prvej svetovej vojne, obaja nemali radi násilie. Po Willyho vstupe do Sudetonemecké strany sa ich názory rozchádzali, ale priateľmi i naďalej zostali. Willy ho čoskoro presvedčí, že Hitler je dobrý, pretože pomohol Rakúsku a pomôže aj nám, že Židia sú nepriatelia Ríše, a že by si mal uvedomiť svoju nemeckú krv a nebyť zbabelý, pretože len stopercentné ľudia bojujú. Milimu dáva za vzor Hitlerjugend a box ako šport, ktorý sa páči Vodcovi. Pan Kopfrkingl si pod Willyho vplyvom uvedomuje nielen svoju nemeckú krv, ale aj to, že jeho žena je Židovka, svojho syna náhle vidí ako naprostého slabocha. Karel sa veľmi rýchlo premení z človeka tolerantného, ktorý nikdy neodsudzoval ľudský pôvod a správanie, na zatvrdelého fašistu, člena SdP a neskôr aj NSDAP, ktorý špehuje Židov a udáva bývalých priateľov. Z presvedčenia, že Židia sú nebezpeční a špinaví, zabije svoju ženu – obesí ju v kúpelni a nahlási to ako samovraždu. Čoskoro zisťuje, že ani jeho deti mu nie sú dosť dobré – sú štvrteční Židia a nevzali by ich na nemecké gymnázium, preto svojho syna umláti kovovou tyčou a zatlčie ho do rakvy spolu s mŕtvym mužom a nechá ho premeniť na popol. Až po týchto činoch sa cíti dokonale šťastný. Vďaka svojim „výkonom“ pre Ríšu je Kopfrkingl povýšený na riaditeľa krematória, neskôr mu je ponúknutá funkcia experimentátora nových plynových žiarovíšť – plynových komôr. Keď sa chystá zabiť neboli „vyslobodiť z utrpenia“ svoju dcéru Zinu, zdá sa mu, že ho navštívi tibetský veľvyslanec, že je Budha, a že spasí svet. Potom je odvedený „troma anjelmi“ do sanitky, ktorá ho odváža do blázinca. Záverečná scéna sa odohráva v máji 1945, keď pan Kopfrkingl pozoruje zástupy ľudí, vracajúcich sa z koncentračných táborov v domnení, že takisto týchto ubohých spasil: „Šťastné ľudstvo. Spasil som ich. Isté už nikdy nebude na svete prenasledovanie, nespravodlivosť a utrpenie, isté už ne, ani kone… Páni teraz nastáva ten nový poriadok.“ “

 

Zaujímavosti:

• Dielo uviedol motto talianskeho spisovateľa G. Papiniho : „Nejväčším klamstvom diabla je, keď o sebe tvrdí, že neexistuje.“
  
• Kniha bola sfilmovaná Jurajom Herзом v roku 1968. V hlavnej úlohe Rudolf Hrušínský.

 

Ukážka s rozborom:

• Smrti členov rodiny sú veľmi rýchle a nečakané, autor ich predkladá veľmi strozo.
• Pod Willyho vplyvom si uvedomuje svoju nemeckú krv, že jeho žena je Židovka, a že Židia sú nepriatelia Ríše. Preto ju zabije.

„ Je tu horúčavo, “ povedal pan Kopfrkingl v kúpelni a postavil židľu pod ventilátor, „asi som to prehnal s kúrením. Otvor ten ventilátor, drahá.“ Keď Lakmé vylezla na židľu, pan Kopfrkingl jej pohladil lýtko, hodil jej smyčku na krk a s nežným úsmevom jej povedal: „Čo aby som ťa, drahá, obesil?“ Usmiala sa na neho dole, snáď mu dobre nerozumela, on sa tiež usmial, kopl do židle a bolo to. (…) A sám v duchu povedal: Ľutoval som ťa, drahá, ľutoval. Bola si skleslá, zamlknutá, ale ja som tu obeť ako Nemec priniesť musel. Zachránil som ťa drahá, pred utrpením, ktoré by ťa ináč čakalo. Ináč by si, nebeská, so svojou krvou v tom novom, šťastnom, spravodlivom svete trpela…

The post Spalovač mrtvol – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/svatoxaver-rozbor-obsah/ Wed, 26 Mar 2025 18:25:17 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=4377   Kniha: Svätoxaver Autor: Jakub Arbes Pridal(a): P.Červinková + LILI   Jakub Arbes (1840 – 1914) Autor býva radený medzi májovcov, hoci bol vekový mladší a do literatúry vstúpil neskôr. Ako všestranný spisovateľ s technickým vzdelaním písal poviedky, novely, satiry, publicistické články a biografické štúdie českých aj svetových umelcov. Najvýznamnejšie z jeho bohatej tvorby sú ... Read more

The post Svätoxaver – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

Kniha: Svätoxaver

Autor: Jakub Arbes

Pridal(a): P.Červinková + LILI

 

Jakub Arbes (1840 – 1914)

• Autor býva radený medzi májovcov, hoci bol vekový mladší a do literatúry vstúpil neskôr.
• Ako všestranný spisovateľ s technickým vzdelaním písal poviedky, novely, satiry, publicistické články a biografické štúdie českých aj svetových umelcov.
• Najvýznamnejšie z jeho bohatej tvorby sú diela osobitých žánrov, romaneta atď..
• Bol redaktorom Národných listov. Z nich bol vylúčený a potýkal sa tak s finančnými problémami. 
• Neskôr sa Arbes stal dramaturgom Prozatímného divadla. V jeho neskorších romantách ustupuje fantasmagória a prejavujú sa tu viac sociálne témy a autobiografické prvky. 
• Posledné roky života strávil Arbes takmer slepý, chudobný a osamelý.
• Zomrel roku 1914 v Prahe.
• Svätoxaver je jedno z jeho najznámejších diel.

 

Ďalšie diela:

• Čert na husliach,
• Ukrižovaná,
• Newtonov mozog.

 

Literárne-historický kontext

Vplyv diela:

• Po prvej módnej vlne v 70. rokoch 19. storočia, kedy obraz sv. Xavera nutkal k zhlédnutiu mnoho mimopražských návštevníkov, sa obecne romaneto ako nový žáner nepresadilo.
• V našej kultúre sa zdomácnilo len zásluhou Arbesa, ktorý niektoré postupy tohto novátorského žánru aplikoval aj na látky kultúrnohistorické, čo bolo tej dobou prijímané s rozpakmi a výhradami. Napriek tomu v jeho diele našli inšpiráciu autori 20. storočia, napr. K. M. Čapek-Chod, J. Havlíček, V. Nezval, L. Klíma.

 

Májovci:

• Mladá generácia básnikov
• Vydávali almanach Máj – ( zborník, ktorý obsahuje literárne príspevky rôznych autorov)
• Vodcovské osobnosti- Jan Neruda, Karolína Světlá, Vítězslav Hálek
• Do almanachu prispela aj staršia generácia- napr. Božena Němcová, K. J. Erben, J. Arbes
• Hl. zásahy – tvorbou bojovali proti sociálnemu a národnému útisku
• Písali o ľudoch pre ľud
• Realizmus
• Úsilie povzniesť českú literatúru na svetovú úroveň

 

Ruchovci:

• Tzv. škola národná
•  Spisovatelia pochádzajú z bohatých vrstiev
• Almanach RUCH
• 1. číslo vyšlo na počesť položenia základného kameňa Národného divadla. 
• Hl. zásady – dôraz na domáce tradície, vlastenectvo
• Záujem o históriu a vidiek
• Odmietali preklady z neslovanských literatúr
• Svatopluk Čech, J. Sládek dočasne

 

Lumírovci: 

• Škola kosmopolitná
• Časopis Lumír
• Pôvodne založili Neruda a Hálek
• Hl. zásady – požadovali umeleckú slobodu
• Podpora prekladov nielen zo slovanských jazykov
• Snaha povzniesť tvorbu na svet. úroveň
• Svatopluk Čech, J. Vrchlický




Svetová literatúra – romantizmus

• Edgar Alan Poe




Realizmus

• Gogol- revizor
• Dostojevskij

 

Generácia Buřičov

• búrili sa proti zásadám a spoločnosti, tradíciám
• bohémsky spôsob života
• F. Gellner, P. Bezruč, V. Dyk, F. Šrámek – po nás ať príde potopa

 

História

• germanizácia- diela písané v nemeckom jazyku
• obdobie úpadku českej literatúry= snaha šľachty a mešťanstva o povznesenie
• 1. desaťročie 19. storočia NÁRODNÉ OBRODENIE – v čele s J. Dobrovským= almanachy
• začína sa formovať spoločenský prúd, do popredia jedinci. Ich záujmy sú nadradené nad spoločnosťou- romantizmus

 

Ďalší autori tejto doby:

• Jan Neruda,
• Vítězslav Hálek,
• Adolf Heyduk,
• Rudolf Mayer,
• Václav Šolc,
• Karolína Světlá,
• Gustav Pfleger-Moravský

 

Rozbor diela: Svätoxaver

Literárny druh:

• próza (súvislý neveršovaný text)

 

Literárna forma:

• epika (dejovosť, vyprávanie príbehu)

 

Literárny žáner:

• romaneto(Novela s dobrodružným, napínavým a fantastickým dejom s výraznou pointou. Zdánlivo nepochopiteľné záhady sú vysvetlené logicky a vedecky. Arbes je prvým autorom romaneta, názov vymyslel Neruda.)

 

Umelecký smer:

• realizmus(logické vyriešenie záhad, dlhé popisné pasáže, realistické vyobrazenie postáv),
• romantizmus(rozvrátený hlavný hrdina, prostredie nočného kostola, nočná výprava do Malvazinek, líčenie príhody s pokladom, tragický koniec-hrdina umiera, poklad nie je poklad – promarnený život jeho hľadaním)

 

Okolnosti vzniku diela:

• Svätoxaver je prvou prózou, ktorú na radu J. Nerudu autor označil ako „pražské romaneto“. Neskôr vydavatelia názov žánru skrátili na pouhé „romaneto“. Po prvýkrát bolo vydané v Lumíri roku 1873, keď mal autor pred sebou 14 mesiacov väzenia za svoje radikálne postoje a názory aktívneho publicistu voči rakúskej vláde.

 

Téma, motivy, námět:

• Téma:
• • priateľstvo, posolstvo, veda, filozofia, umenie
• Motívy:
• • umenie, kresťanstvo, obraz, hádanka
• Námět:
• • cesta za pokladom zašifrovaným v obraze

 

Charakteristika diela z hľadiska kompozičného a jazykového:

• Prvky romantizmu, detektívky a hororu dávajú textu dobrodružný náboj,
• Text prenikajú autorove filozofické, sociálne a odborné výrazy z oblasti výtvarného umenia a vedy,
• Kombinujú sa 2 vyprávači-prvý je smyšlená postava s určitým menom a druhý nejmenovaný publicista s znakmi samotného autora,
• Sú tu rôzne úhly pohľadu a časté výrazy pochybnosti (možno, patrne, zdá sa mi, myslím…),
• Kontrast záhady a tajomstva s logickým a vedeckým rozuzlením,
• Priama reč je miestami veľmi dlhá (keď jeden niečo vypráva druhému,
• Ich forma, chronologické vyprávanie, do minulosti sa vracia iba v priamej reči (retrospektíva),
• Archaizmy.

 

Postavy:

• Vypravěč – zosobnenie samotného Arbesa, spisovateľ, žurnalista, zaujíma sa o maliarstvo, vedu a filozofiu, je zvedavý a zaujatý pokladom, avšak ne toľko ako Xaverius
• Xaverius – samotár, nevinný, bezbranný, bojí sa odvážiť, podobá sa postave na obraze svätého Xaveria, manicky zaujatý myšlienkou po poklade

 

Časopriestor

• Praha
• 2. polovica 19. storočia

 

Dej (obsah) diela:

Arbes prevádza svojho príbuzného a priateľa maliara-krajinára z Viedne, ktorý chce byť seznámený s najlepšími prácami českých maliarov. Tri dni dlhá umelecká exkurzia bola započatá v kostolíku na Vyšehrade prehliadkou obrazov Karla Škrétyho a končila v pražskom chráme u svätého Mikuláša na Malej Strane. Obaja boli najviac zaujatí obrazom umierajúceho svätého Xaveria od Frant. X. Balka (František Xaver Palko nar. vo Vroclave). Obaja kritizujú svetové neznámosť českého maliarstva, za ktorú vinia Nemcov, ktorí od pradávna kvôli nepriateľstvu so slovanským národom ignorujú všetko české umenie, natož aby ho propagovali ďalej do sveta. A tak vznikla myšlienka vytvoriť zbierku najvýtečnejších českých obrazov, ktorá by sa vydávala v barevotlači. Následne priateľ odíde a plány sa odkladajú na neurčito.

V priebehu niekoľkých mesiacov sa Arbes stáva spisovateľom, neskôr žurnalistom. Myšlienka zbierky obrazov ho neustále prevádzala a tak sa znova vydáva do chrámu svätého Mikuláša, kde je nedopatrením zavretý. Stretáva sa tu s Xaveriom, ktorý s podezriele strieborným predmetom mieri k obrazu. Arbes si myslí, že chce doposiaľ neznáma osoba obraz zničiť a tak vznikne potýčka. Následne sa však ukáže, že predmetom je kružidlo a Xaverius sa snaží obraz prekresliť.

Po niekoľkých nedôverivých stretnutiach sa obaja stanú priateľmi. Xaverius mu vypráva svoj príbeh, prečo ho tak obraz umierajúceho svätého Xaveria tak zaujíma. Pochádza z veľmi nábožnej, doslova bigotnej(lpí na svojich názoroch a predpojatoch) rodiny, matka (zemrela na mŕtvicu, keď vychádzala z chrámu sv. Mikuláša) aj babička zasvätili celý svoj život obrazu svätého Xaveria. Totožné meno s obrazom mu dalo babička, ktorá ako mladá pracovala u maliara obrazu Františka Balku. Tesne pred smrťou jej maliar zradil tajomstvo ukryté v obraze: ,,Obraz umierajúceho svätého Xaveria nebol maľovaný iba pre oko a na povznesenie mysle zbožných kresťanov. Je v ňom niečo, nad čím by tisíce s pohŕdaním krčili ramenami, z čoho však by sa mohla vynárať záchrana miliónov… Kto dokáže týždne dlíť pred obrazom tým, kto upne všetku svoju myseľ na obraz, aby tajomstvo v obraze skryté vyzvedal, a komu sa podarí tajomstvo vyzvedať, nemôže zostať pre ľudstvo bez ceny, lebo duch jeho nabude tej sily a priepasti, aká je potrebná na obrovský čin na prospech celého ľudstva. Jediné však veci je predovšetkým potrebné: Vytrvalosť a železná vôľa. Kto týmito obrnený bude pred obrazom dlíť, vyzvedá tajomstvo obrazu, tomu svätý Xaverius zjaví neoceniteľný poklad.“ Takto zneli posledné slová maliara, ktoré zveril jeho babičke, kým nezomrel. Toto posolstvo sa prenášalo z generácie na generáciu a teraz sa ho Xaverius tiež snaží rozlúštiť. Xaverius už náboženskému vysvetleniu neverí a tak využíva matematiku a prírodné vedy na preskúmanie obrazu. Vypráva, že po matkinnej smrti znova našiel list po svojej babičke a odvtedy sa neustále snaží o rozlúštenie hádanky. Skúmal aj Balku samotného-,,Balko bol nespokojný so svojím osudom, často sa sťažoval. Že minul sa cieľom života. Okrem svojho umenia miloval samotu, vážne premýšľanie a štúdie prírodovedné; bol človek ľudomilný a zanášal sa myšlienkami reformačnými.“

Jedného dňa bol Xaverius zavretý v chráme a objavil na obraze na prsiach, čele, ramene a palci ľavej ruky značky štetcom. Bolo tmavo a tak ich nemohol nájsť viac a tak zaspal na oltári. Vo sne videl najprv psa, ktorý sa zmenil na čiernu mačku a potom na nahého mužika s obrovskou hlavou. Ďalej videl dve ženy v smútočných šatách, ktoré sa modlili pri obraze. Mužik začal hovoriť ženám o rozoznávaní blázna od múdreho. Ženy sa stali babičkou a matkou Xaveria a mužik bol Balko. Všetko bol len sen a Xaverius vypráva svoj děsivý zážitok z minulej noci v chráme. Deň potom Xaverius našiel ďalšie značky – spolu 37. Na papieri vytvorili lomenú čiaru a hlavný bod bol na čele. Stred – ťažisko mapy bol dom, v ktorom Balko prišiel na myšlienku vytvoriť obraz.

S porovnaním starých máp Xaverius získava cestu, na ktorú sa s Arbesom vydávajú za pokladom. Ako dôkaz priateľovi dokladá kameňe, ktoré už na svojej prieskumnej ceste X našiel: žltý topas, ametyst a safír. V 10 večer sa vydávajú na cestu, ktorá vedie z domu vzniku Balkovej myšlienky, cez Oujezdskú bránu, smíchovský parný mlyn, vršok Skalky, kaštanovým stromoradím k vinici Sntoška, do kopca hlboký úvoz až k vinici Březinka. Žitným poľom sa dostali k miestu, kde mal byť údajne poklad. Mesačik bol v zemepise (nad nami). Začali motykou a lopatou kopať. Ako prví vykopali zelený smaragd, potom malachitovú rudu, kusy realgaru a rubín. Keď vykopali kus zlata, našli rezavú plechovú krabičku. Keď Arbes chcel rozsvietiť lucernu, ktorú Xaverius niekam zakopal, sirka spadne do trávy a tá vzplane červeným plameňom. Obaja utekajú preč.

Po nájdení pokladu sa Xaverius stratil. Arbes sa stal spisovateľom a žurnalistom. Koncom roku 1868 bol v Čechách vyhlásený generálom z Prahy „výmimečný stav“. Arbes sa stal zodpovedným redaktorom opozičného politického denníka. Odpúšťal hriechy zo svojich kolegov, za ktoré by iní už boli vo väzení. Za to šiel na 4 mesiace do cely v novomestskom väzení. Návladný z Prahy na Arbesa podal sťažnosť a začal to riešiť súd vo Viedni, kam bol Arbes presunutý do kriminálu. Jeho priateľ (zo začiatku príbehu) sa s ním stretol a zařídil mu amnestiu. Priateľ sa zaujímal o obraz sv. Xaveria a Arbes mu povedal jeho príbeh, ktorým bol priateľ zaujatý. Na rozdiel od Prahy bolo vo viedenskom väzení povolené čítanie politických časopisov a prechádzanie sa po dvore celý deň. Bol december, ale teplo bolo ako v júni. Dláždený dvor bol rozdelený na 6 častí, boli tam záhony so zelenými stromami a besiedkou. Arbes stretol vo väznici Xaveria, ktorý bol odsúdený na 7 rokov. Pracoval u pisárov-väzňov prepisujúcich súdne akty za lepšiu stravu. Xaverius vyprával, čo naozaj našiel v plechovej krabičke – niekoľko druhov neoceniteľných kameňov.

Xaverius je väznený za podozrenie zo krádeže drahokamov na obraze umierajúceho svätého Xaveria. Lenže v ten deň, keď boli kamene ukradené, boli s Arbesom na ceste za pokladom. Arbes sa snaží o prepustenie Xaveria, ktorý je viditeľne chorý (prý od vykopania pokladu).Amnestia bola vďaka priateľovi schválená aj na Xaveria, lenže v deň Arbesovho prepustenia Xaverius umiera.

The post Svätoxaver – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/gulocka-rozbor-obsah-2/ Wed, 26 Mar 2025 18:20:19 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=4375   Kniha: Guľôčka Autor: Guy de Maupassant Pridal(a): katulka, MauserT   Guy de Maupassant (1850 – 1893) Francúzsky spisovateľ, účastník prusko-francúzskej vojny Predstaviteľ literárneho realizmu a naturalizmu, námornícky úradník, redaktor Mal syfilis => depresie => pokus o samovraždu, umiera v ústave pre choromyseľných   Ďalšie diela: Miláčik – román Slečna Fifi – poviedka   Literárne-historický kontext Literárny ... Read more

The post Guľôčka – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

Kniha: Guľôčka

Autor: Guy de Maupassant

Pridal(a): katulka, MauserT

 

Guy de Maupassant (1850 – 1893)

• Francúzsky spisovateľ, účastník prusko-francúzskej vojny
• Predstaviteľ literárneho realizmu a naturalizmu, námornícky úradník, redaktor
• Mal syfilis => depresie => pokus o samovraždu, umiera v ústave pre choromyseľných

 

Ďalšie diela:

• Miláčik – román
• Slečna Fifi – poviedka

 

Literárne-historický kontext

Literárny smer: realizmus a naturalizmus

Znaky smeru: autor nevstupuje do dejov, objektivita, naturalizmus = extrémny realizmus, nevyhýba sa ničomu

 

Českí súčasníci:

• Alois Jirásek – Poklad – poviedka
• Jan Neruda – Poviedky Malostranské

 

Svetoví súčasníci:

• Émile Zola – Tereza Raquinová
• Fjodor Michajlovič Dostojevskij – Idiot

 

Rozbor diela: Guľôčka

Základná charakteristika:

• Literárny druh: epika
• Literárna forma: próza
• Žáner: poviedka
• Námiet: ľudská cena

 

Hlavná myšlienka:

• Ľudia z nižších spoločenských vrstiev (prostitútka) môžu morálne prekonať ľudí z vyšších spoločenských vrstiev, využívanie druhých, sebaobetavosť, upozorňuje na predsudky voči prostitútkam, na odlišnosť ľudí podľa bohatstva

 

Téma

• Hlavná: Zneužívanie prostého človeka vyššími vrstvami
• Vedľajšia: Život počas vojny, rozdiely medzi spoločnosťou, faloš

 

Motív:

• Rôzne spoločenské vrstvy sa schádzajú v dostavníku, Guľôčka ide na krsty

 

Kompozícia:

• poviedka delení na odseky, popisný úvod, uzavretý záver, chronologicky, rozsiahla charakteristika postáv

 

Jazyk diela:

• vyprávačský a popisný postup, er-forma, satira, nárečie, prirovnania, kritika, objektivita, realistický pohľad, archaizmy
• spisovný jazyk s občasnými hovorovými či archaickými výrazmi
• trópy a figúry

 

Časopriestor:

• čas – Prusko-francúzska vojna, 1870
• priestor – Francúzsko, Normandia

 

Hlavné postavy:

• Alžbeta Roussetová – Guľôčka – prostitútka, kyprejtá, napriek svojej práci má súdnosť, dobré srdce
• Jeptišky – stále sa modlia, k ničomu sa pořádne nevyjadria, neutrálne
• pan a pani Loiseauovi – pán – vychytralý obchodník, pani – rázná a silná, rýchlo sa rozhoduje
• pan a pani Carré – Lamadonovi – pán je vážený človek s pevným postavením, vlastní 3 priadky, dôstojník, manželka je drobná, roztomilá a pekná

 

Rozbor úryvku

Vytiahla z neho najprv porcelánový tanierik, potom jemný strieborný pohárik, a nakoniec hlbokú misu, v ktorej bola zalitá vo vlastnej šťave celá dve rozporcované kuraťá; a v košíku bolo vidieť ešte všelijaké iné zabalené dobroty, paštiky, ovocie, zákusky, prostredníctvom zásob, ktoré si Guľôčka pripravila na tri dni, aby nemusela jesť hospodskú stravu. Medzi zabaleným jedlom bolo vidieť aj hrdlá štyroch fľaš. Vybrala si kuracie krídlo, začala ho zpôsobne jesť a prikusovala k nemu chrupavú žemličku, ako sa v Normandii hovorí „régence“. Všetky pohľady boli na ňu upreté. Vzápätí sa rozšírila libá vôňa a všichni začali chteť nechtej vetríť; v ústach sa im vydatne sbíhali sliny a v čeľustiach jim pod ušami bolestivo cukalo. Nenávisť prítomných dám k tej holke vzrástla až k zuřivosti, málem mali chuť ju zabiť anebo vyhodiť z dostavníku von do snehu i s tým jejím pohárikom, košíkom a zásobami.

 

Téma úryvku:

• Guľôčka odhaľuje svoje zásoby jedla a ostatní začínajú závidieť

 

Umiestnenie v diele:

• Kolízia

 

Jazykový rozbor úryvku:

• Er forma, spisovný jazyk s archaizmami
• Archaizmus – libá vôňa
• Výčet – dobroty, paštiky, ovocie, zákusky
• Personifikácia – sbíhali sliny
• Metafora – sbíhat sliny
• Nárečie – régence toto nie je klasické nárečie, ale myslíš to dobre

The post Guľôčka – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/lakomec-rozbor-obsah-4/ Wed, 26 Mar 2025 18:17:33 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=4373   Kniha: Lakomec Autor: Molière Přidal(a): Jimboo+   Molière Francúzsky herec, spisovateľ a dramatik. Najúspešnejší európsky veseloherný autor. Molière, vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin. Prezývku si dal, aby nedělal otci ostudu. Začínal ako herec a režisér u kočovných spoločností. Herectvím bolo v tej dobe opovrhované. Herec u kočovných spoločností, ale aj spisovateľ frašiek a komédií bol viac ako ... Read more

The post Lakomec – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

Kniha: Lakomec

Autor: Molière

Přidal(a): Jimboo+

 

Molière

• Francúzsky herec, spisovateľ a dramatik. Najúspešnejší európsky veseloherný autor.
• Molière, vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin. Prezývku si dal, aby nedělal otci ostudu.
• Začínal ako herec a režisér u kočovných spoločností. Herectvím bolo v tej dobe opovrhované.
• Herec u kočovných spoločností, ale aj spisovateľ frašiek a komédií bol viac ako 13 rokov. Potom získal miesto riaditeľa kráľovského divadla v Paríži.
• Vychádzal z tradície ľudového divadla, antických komédií a talianskej commedia dell’arte (improvizácia).
• V jeho hrách sa premietala súdobá mravná problematika a ľudské chyby – postavenie žien vo spoločnosti a rodine, lakota, snaha mešťanstva napodobovať šľachtu a náboženské pokrytectvo -> cirkev ho prekliala.
• Jeho postavy mali nadčasovú platnosť.
• Počas záverečnej scény svojej hry Chorý zdravý upadol do bezvedomia, potom zomrel v Paríži – Comedie française.

Ďalšie diela: 

• Tartuffe (komédia o pokrytectve a chvastúnstve)
• Chorý zdravý (komédia)
• Mizantrop (komédia)
• Žárlivý Petříček
• Lietajúci lekár
• Gros-René v pytli
• Don Juan
• Popleta alebo láska s prekážkami
• Mešťák šľachticom
• Scapinove šibalstvá

 

Literárne historický kontext

Umelecký smer a znaky v diele

• Tvorbu Molièra radíme do obdobia klasicizmu, ktoré vzniklo v 2. polovici 17. storočia vo Francúzsku. Klasicistická literatúra hľadá vzor v antickom umení so zameraním na spoločenské a mravné problémy. Klasicizmus je úzko spätý s osvietenstvom, čo je myšlienkový prúd o viere v rozum a zmyslovom poznaní človeka (oproti barokovej viere v Boha a posmrtný život).
• Je zrejmé, že Lakomec klasicistické tendencie opravdu napĺňa – autor kritizuje pokrytectvo a lakomstvo, ktoré podľa autora deformuje charakter človeka a ničí vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi. Klasicistickému štýlu tiež odpovedá autorova inšpirácia v antike, kde si Molière vzal motív z Plautovej komédie o hrnci.

 

Ďalší autori:

• Pierre Corneille – Cid (veršovaná tragédia)
• Jean Racine – Faidra (milostný príbeh)
• Jean de La Fontaine – Bájky (12 kníh)
• Carlo Goldoni – Sluha dvoch pánov (komédia) a Poprask na lagúne (komédia prostredia – obraz mestečka, malicherné spory, žiarlivosť milencov)

 

Rozbor diela: Lakomec

• Literárna forma (poézia, próza, dráma): dráma
• Literárny druh (lyrika, epika, dráma): dráma
  • Dráma sa tvorí tak, že sa príbeh vypráva pomocou dialógov, monológov a scénických poznámok. V minulosti bolo obvyklé predovšetkým divadelné scénické predstavenie, v súčasnosti sa objavuje aj v hranom filme, v rozhlase, televízii a v ďalších formách audiovizuálnych diel.
• Literárny žáner: satirická komédia- fraška
  • Komédia je hlavný dramatický žáner. Dejový konflikt aj role jednajúcich postáv sú pojaté komicky – s príslušným zameraním na stretnutie ideálnej predstavy a nicotnej skutočnosti (práve významový kontrast vzbudzuje smiech). Dramatický zápas o veci a záležitosti končí smiernym rozuzlením.

 

Hlavná myšlienka a námet:

• Poukázanie na fakt, že peniaze menia charakter a ovplyvňujú medziľudské vzťahy. Kritizuje a odsudzuje morálku založenú na tyraníi, slepej poslušnosti, nevedomosti a tupom poddaníctve detí voči rodičom a žien voči mužom. Postoj človeka – zvrhlosť, sobeckosť, namyšlenosť, čo z nás peniaze dokážu urobiť.

 

Téma:

• Lakomstvo, ktoré oslepuje.

 

Motív:

• kritika vyššej spoločnosti, kritika peňazí, chudobní vs. bohatí

 

Kompozícia:

• Chronologická s reálnym časom
• Členenie na 5 dejstiev s niekoľkými výstupmi

 

Vyprávač:

• er-forma

 

Jazyk

• Celé dielo písané spisovnou slovenčinou, formou monológov a dialógov postáv.
  • Molière v Lakomcovi používal bežnú meštianskú reč, neprikrášloval rozhovory, ktoré tak boli živé a plné hovorových obratov (najmä u Harpagonovho služobníctva).
  • V dialógoch často nájdeme anaforu, zvlášť vo vypätých scénach.
• Postavy vyššej triedy hovoria vznešene, používajú personifikácie alebo metaforické výrazy.
• Zamilovanosť mladých párov vyjadril Molière cez jemné gradácie a hyperboly.
• Na zvýšenie napätia použil Molière aj neslovesné vety („Zlodej! Vrah! Loupežník!“).
• Objavujú sa zdrobneniny, zastarané tvary (prechodníky).

 

Tropy a figúry

• personifikácia („Mé chudinky peniažky! Oloupili ma o vás, vy moji hodní priatelia!“)
• archaizmy („kdokoliv“, „taškári“, „dráby“)
• citoslovce („Achich! Ach!“)
• hyperbola („umieram, som mŕtvola, som pochovaný!“)
• zdrobnenina („peniažky“)
• metafora („z očí“)

 

Časopriestor:

• Miesto: Paríž, domov Harpagona
• Čas: 17. storočie (1670)

 

Charakteristika postáv:

• Harpagon
  • Bohatý vdovec a lichvář, ktorý slepo túži po jedinom – peniazoch. Jeho jediným cieľom je čo najväčší zisk a bohatstvo, ktoré je pre neho dôležitejšie ako jeho rodina, i jeho vlastný život. Život bez peňazí pre neho nemá cenu a najviac sa tým trápia jeho deti a služobníctvo.
  • Až potom, čo zistí pravdu o pôvode Mariany a Valéra, nenamieta nič proti svadbám svojich detí.
• Kleantes
  • Harpagonov syn, ktorý nechápe otcovu posadnutosť a šialenu lásku k peniazom – ta mu pričína – je teda jeho pravým opakom.
  • Zamiloval sa do Mariany, hoci bola veľmi chudobná a nehodlá sa jej vzdať, aj keď otec jeho láske neprialo a chcel si Marianu nechať sám pre seba.
• Štika (Čipera)
  • Kleantov dobromyšľný a zcela oddaný sluha.
  • S myšlienkou, že svojmu pánovi pomôže, vymyslí lest a ukradne Harpagonovu truhlicu s peniazmi.
• Mariana
  • Kleantova krásna milenka, chudobná dievčina, ktorá sa stará o svoju chorú mamu.
  • Zamilovala sa do Kleanta preto, aký je, nie pre jeho peniaze, ale preto, že je taký, aký je.
• Valér
  • Harpagonov sluha, ktorý je zamilovaný do jeho dcéry Elišky.
• Eliška
  • Harpagonova dcéra, ktorá je zamilovaná do jeho sluhy Valéra.
• Anselm
  • Otec Valéra a Mariany (ako sa na konci hry ukáže). Štedrý a dobrosrdečný šľachtic, ktorý by so vzal Elišku proti jej vôli.
• Panna Klaudýnka
  • Harpagonova slúžka.
• kmotor Jakub
  • Harpagonov kočiš a kuchár.

 

Dej (obsah) diela:

Dej knihy Lakomec sa odohráva v Paríži roku 1670. Hlavnou postavou je majetný vdovec a lichvář Harpagon, ktorého ovláda nestárnuca ľudská vlastnosť – lakomstvo. Harpagon žije so svojimi deťmi, synom Kleantom a dcérou Eliškou. Obaja sa zamilujú – Kleantes do chudobnej dievčiny Mariany a Eliška do Harpagonovho sluhy Valéra. Harpagon je tak lakomý, že Kleantes si musí peniaze požičiavať.

Harpagon o tom spočiatku nevie a sám sa chce oženiť s krásnou Marianou. Chce Kleanta oženiť s bohatou vdovou a Elišku vydať za starnúceho šľachtica Anselma. Valér, ktorého má Eliška rada, je v skutočnosti šľachtic, ktorý sa so svojou rodinou zotroskotal na mori.

Hlavná zápletka sa začne odohrávať, keď si Harpagon pozve Marianu na večeru. Kleantov sluha Čipera nájde na záhrade zakopaný Harpagonov poklad – truhlicu s peniazmi (10 000 toliarov). Harpagon však stratu čoskoro zistí, zpanikárie a začne podezrievať všetkých okolo, vrátane seba. Počas toho sa dozvie, že jeho syn sa chce vziať Marianu a že Valér sa zasnúbil s jeho dcérou Eliškou a chce ho obesiť.

Valér prezradí svoj pôvod a Mariana zistí, že je jeho sestrou. Kleantes navrhne navrátenie peňazí pod podmienkou, že dostane Marianu a otec mu ju prenechá. Harpagon je tak lakomý, že obetuje všetko, aby získal späť svoje peniaze a vlastne potom, čo zistí Valerov a Marianin pôvod, proti svadbe nič nenamieta. Starý boháč Anselm zistí, že je otcom Valéra a Mariany.

Všetko tak nakoniec dobre dopadne. Harpagon však zostáva rovnaký, ale keďže mu jeho správanie nepriadlo nijak divné, nevadí mu to.

 

Filmové spracovanie:

• Lakomec (divadelné záznamy), 1972
  • réžia: Jaroslav Dudek
  • hrajú: Miloš Kopecký (Harpagon)
• Lakomec (TV film), 2002
  • réžia: Zdeněk Zelenka
  • hrajú: Viktor Preiss (Harpagon)
• Lakomec (francúzsky TV film), 1980
  • réžia: Louis de Funés
  • hrajú: Louis de Funés (Harpagon)

  The post Lakomec – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

  ]]> https://studijnysvet.sk/krysar-rozbor-obsah/ Mon, 17 Mar 2025 17:23:36 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=2400   Kniha: Krysar Autor: Viktor Dyk Pridal(a): Michal, Mand   Viktor Dyk (1877- 1931) 1877 Pšovka u Mělníka – 1931 Lopud (Juhoslávia), pochádzal z dobre situovanej rodiny. Významný český básnik, prozaik, dramatik, publicista a politik. Tiež písal satiru. V mladosti jeden z predstaviteľov tzv. generácie anarchistických búričov, neskôr nacionalisticky orientovaný autor. Vystupoval proti hradnej politike a TGM. Za ... Read more

  The post Krysař (Viktor Dyk) – rozbor diela a obsah appeared first on StudijnySvet.sk.

  ]]>

   

  Kniha: Krysar

  Autor: Viktor Dyk

  Pridal(a): Michal, Mand

   

  Viktor Dyk (1877- 1931)

  • 1877 Pšovka u Mělníka – 1931 Lopud (Juhoslávia), pochádzal z dobre situovanej rodiny.
  • Významný český básnik, prozaik, dramatik, publicista a politik.
  • Tiež písal satiru.
  • V mladosti jeden z predstaviteľov tzv. generácie anarchistických búričov, neskôr nacionalisticky orientovaný autor.
  • Vystupoval proti hradnej politike a TGM.
  • Za 1. svetovej vojny bol väznený.
  • Od ostatných autorov svojej generácie sa líšil úsečným a krátkym veršom.
  • Zomrel pri kúpaní v mori v Juhoslávii, prevezený a pochovaný v Prahe.

   

  Ďalšie diela:

  • Milá sedmi loupežníků (poézia), Zmoudření Dona Quijota (dráma), Síla života, Prosinec, Píseň o vrbě…

   

  Literárno-historický kontext

  • Česká literatúra prelomu 19. a 20. storočia
  • Predtým príbeh vychádzal pod názvom Pravdivý příběh v časopise Lumír (1911–1912)
  • Pod názvom Krysař bola kniha prvýkrát vydaná v roku 1915
  • Kniha má pravdivý základ z jednej staronemeckej povesti, kedy v roku 1284 vyhnal krysiar potkany z mesta Hameln, a keď mu nezaplatili, krysiar sa rozhneval a odviedol ich deti.
  • Novela = prozaický text kratšieho alebo stredne dlhého rozsahu, ktorý má jednoduchý, pútavý a nápaditý dej
  • Satira = literárny žáner, ktorý je založený na komičnosti, irónii, výsmechu. V literatúre sa satira často využíva na kritiku.

   

  Ďalší autori:

  • Fráňa Šrámek (Měsíc nad řekou DRAMA), Karel Toman (Sluneční hodiny)

   

  Rozbor: Krysař

  • Literárny druh: Epika (próza)
  • Literárny žáner: Novela

   

  Téma:

  • Hlavnou témou je láska a pomsta. Láska dala Krysiarovi zmysel života a po prvý raz v živote sa cítil spútaný láskou k Agnes, prestal cítiť potrebu túlačstva. Keď prišiel o svoju lásku, stratil zmysel svojho života.

   

  Hlavná myšlienka:

  • Potkany zosobňujú všetku skazenosť, od ktorej mal krysiar mesto oslobodiť. „Sedmohradská zem“ zasa predstavuje víziu nového života, túžbu po ňom. Viac ako nedodržaná dohoda zo strany konšelov autora zaujíma zrada lásky. Je tu načrtnuté množstvo hlbokých otázok.
  • Kritika meštianskej spoločnosti, sklamanie v láske a sklamanie zo súčasného sveta, ľuďom daná šanca v podobe rybára Seppa a nemluvňaťa.

   

  Kompozičná výstavba:

  • Chronologicko – retrospektívna (v príbehu sa rozprávač vracia na začiatok – napríklad, keď je Krysiar v hostinci, rozprávač hovorí, ako sa dohodol na odmene s konšelmi).
  • 26 krátkych kapitol (bohatých na dej).
  • Text je členený do krátkych, početných odsekov, ktoré sú občas tvorené len jedinou vetou.
  • Skladá sa prevažne z jednoduchých viet alebo z jednoduchých súvetí.
  • Na konci knihy je zreteľná gradácia.
  • Neobjavuje sa tu ani náznak časového vymedzenia dejov. Čas je vnímaný podľa toho, ako sa mení Krysiarov život.

   

  Jazyk a štýl:

  • Spisovný jazyk v knižnej podobe (archaické výrazy z originálu).
  • Autor v knihe používa náročnú slovnú zásobu.
  • Prirovnanie – „Jeho ruky boli drobné a jemné ako ruky panej.“
  • Personifikácia – „Celý život utiekol…“
  • Prechodníky – pohrávajúc sa, objavivší, zistivší, nedočkajúc sa.
  • Eufónia – „Tápali obaja nemo tmou, a hoci ju poznali z minulých nocí, stala sa im náhle cudzinou.“
  • Kontrast – „padali, aby vstali“
  • Inverzia – „V tú nedeľu sedeli za stolom dvaja konšelia, ctihodní a rozvážni susedia.“
  • Ďalej mnoho archaizmov a krátkych opytovacích viet.
  • Kladie sa tu veľký dôraz na dialóg, ktorý podporuje dramatičnosť textu.
  • Priestor príbehu je založený na kontraste: realita a povesti/mýty.
  • K interpretačnej bohatosti prispievajú zdanlivo jednoduché symboly (píšťala, ruža, hora a pod.)

   

  Časopriestor:

  • Čas nie je presne určený (asi v stredoveku).
  • V severonemeckom hanzovnom meste Hameln.

   

  Hlavná postava/postavy:

  • Krysiar – hlavný „hrdina“ príbehu. Krysiar je mladý, tajomný, romantický, chápavý muž a silná osobnosť. Opovrhujú ním, nemá domov ani rodinný život, individualista. Je zamilovaný do Agnes. Jeho úlohou je vyháňať potkany z miest. Jeho mocným nástrojom je píšťala, ktorá vie omámiť všetko živé.
  • Agnes – krásna dievčina, ktorá žije s matkou a ubytuje u seba Krysiara. Agnes je citlivá, mladá, prostá dievčina, zasnúbená s Kristiánom a čaká jeho dieťa, ale zamiluje sa do Krysiara.
  • Dlhý Kristián je priateľ Agnes, pochádza z dobrej rodiny, pracuje u strýca v súkenníckom obchode, ktorý chce zdediť. Kristián je namyslený, má rád Agnes, čaká s ňou dieťa (Agnes to dieťa nechce).
  • Sepp Jörgen – mladý, dobrý, silný a chudobný rybár. Nie je škaredý – je celkom pohľadný, ale všetci sa mu posmievajú kvôli tomu, že je spomalený (všetko mu dochádza až na ďalší deň).
  • Gottlieb Frosch, Bonifác Strumm – Frosch je stolár, Strumm je krajčír. Sľúbili Krysiarovi odmenu za vyháňanie potkanov z mesta, ale svoj sľub nedodržali. Obaja sú podlí, chamtiví, zlomyseľní, klamárski, sebeckí a nafúkaní.
  • Röger je hostinský, ktorý vlastní hostinec „U Smädného človeka“. Je veselý a milý.
  • Magister Faustus z Wittenbergu je tajomný muž, ktorý nabáda Krysiara, aby svoju píšťalu použil aj na iné veci než na vyháňanie potkanov. Je to tak trochu blázon.

   

  Rozprávač:

  • autorský – er-forma

   

  Stručný obsah:

  V mestečku Hameln sa premnožili potkany, preto radní povolali muža, ktorý bol zaujímavý tým, že nemal meno a vedel vyháňať potkany. Živil sa tým, a preto mu hovorili Krysiar. Mal tajnú píšťalu, pomocou ktorej odvádzal potkany do rieky. Pri príchode do Hameln sa zamiluje do Agnes a ona do neho. Agnes je bohužiaľ zasnúbená s Kristiánom, ktorý ju miluje. Neskôr s Kristiánom otehotnie. V mestečku sa oddávna rozprávala povesť o vytúženej zemi Sedmohradskej. Je to symbol brány do lepšieho sveta, kde nie je bolesť, utrpenie a nešťastie. Krysiar vyženie z mesta všetky potkany, ale radní mu za túto prácu nechcú dať sľúbenú odmenu. Krysiar sa im chce pomstiť, ale kvôli Agnes si to rozmyslí. Agnes povie Krysiarovi o dieťati, ktoré čaká s Kristiánom a pošle Krysiara preč. Sama odíde na horu Koppel, na tejto hore je priepasť, ktorá údajne vedie do zeme Sedmohradskej. Jej matka z toho zošalie. Od nej sa Krysiar dozvie o osude Agnes a rozhodne sa mestu pomstiť za to, že zabili jeho milovanú. Začne poriadne hrať na svoju píšťalku, nie jemne, aby to pôsobilo len na potkany. Píšťala vyčíta ľuďom ich hriechy a potom im sľubuje, že im všetko odpustí, keď pôjdu za ňou. V Hameln zostane len rybár Sepp Jörgen, ostatní ľudia idú za Krysiarom a zabijú sa v priepasti, rovnako ako on. Sepp Jörgen sa za Krysiarom vydáva až na druhý deň, ale v jednom opustenom dome počuje plakať malé dieťa. Vezme ho a ide hľadať ženu, ktorá by mu dala napiť mlieka.

   

  Podrobný dej:

  Jedného dňa príde do hanzovného (obchodného) mesta Hameln Krysiar, aby vyhnal potkany. Stretne dievčinu menom Agnes, s ktorou sa začne baviť o potkanoch a svojej píšťale, ktorú má za pásom. Krysiar jej hovorí, že keď na píšťalu hrá, potkany idú za jej zvukom a Krysiar ich tak odvádzal do rieky, kde sa utopili. Píšťala má však aj väčšiu moc. Krysiar Agnes zaujal. Hneď na prvý pohľad sa do seba zamilovali, ale Agnes povedala, že má priateľa. Krysiar o ňom nechce nič počuť.

  V meste býval aj chudobný, mladý, podivínsky rybár Sepp Jörgen, ktorému všetko dochádzalo až na ďalší deň, a preto sa mu všetci posmievali.

  Jedného dňa po omši sa celé mesto zišlo v hostinci „U Smädného človeka“. Všetci tam chodili veľmi radi, pretože hostinský Röger bol dobrý a milý. V hostinci sedeli dvaja konšelia Frosch a Strumm. Tiež Krysiar sedel v hostinci. Keď Krysiar prišiel do mesta, ukázal konšelom svoju píšťalu a ponúkol, že vyženie potkany z mesta. Konšelia súhlasili a dohodli sa na odmene sto rýnskych. Po vykonaní danej úlohy sa konšelom zdala táto čiastka prehnaná v porovnaní s Krysiarovou námahou, akou úlohu vykonal. Onoho dňa sa Krysiar rozhodol, že im pripomenie sľúbenú odmenu, ktorú ešte nedostal. Konšelia mu odmenu nechcú dať, pretože pri uzatváraní zmluvy nepovedal svoje meno, a hlavne nepovedal príslovie: „K tomu mi dopomáhaj Boh“. A ponúkli mu, že môže dostať čo len chce z ich dielne, keďže Frosch bol stolár a Strumm krajčír. Krysiar sa rozhneval a odišiel.

  Tej noci sa konšelom snívali hrozivé sny, keďže mali výčitky svedomia. Froschovi sa snívalo, že robí zákazku pre kráľovský dvor. Má urobiť tisíc postelí a musí ich urobiť včas. Keď ich urobí, objaví sa Krysiar a Frosch sa mu chváli. Krysiar sa zasmeje a povie: „Tisíc rakiev“ a z postelí sa stanú rakvy. Strummovi sa sníval podobný sen. Keď urobil zákazku na tisíc odevov, chválil sa Krysiarovi. Krysiar sa zasmial a povedal: „Tisíc rubášov“ a z oblečenia sa stalo tisíc rubášov. Tej noci Krysiar nemohol spať. Bol na konšelov rozčúlený. Rozčúlene chodil po dome Agnes a mlčal. Hovoril, že keby chcel, tak by zničil mesto, ale kvôli Agnes by to neurobil.

  Ráno sa Krysiar stretol s Kristiánom. Ešte nikdy predtým ho nevidel. Ten sa pýtal, čo robil v cudzej záhrade. Krysiar mlčí, nekazí si svoju dobrú náladu a odchádza z mesta, ale večer sa opäť do mesta musel vrátiť. Musel sa vrátiť, niečo ho ťahalo späť.

  Keď prišiel, išiel do krčmy, kde stretol muža v čiernom plášti. Volal sa magister Faustus z Wittenbergu. Ten Krysiarovi hovoril a presviedčal ho, aby svoju píšťalu použil aj na niečo iné než na topenie potkanov.

  Potom sa Krysiar vrátil domov k Agnes. Agnes bola veľmi smutná a nehovorila. Keď sa jej Krysiar spýtal, čo sa deje, neodpovedala. Krysiar sa jej spýtal znova a Agnes pomaly začala hovoriť. Hovorila, že čaká dieťa s Kristiánom, ale že ho nechce. Nech ju radšej zabije. Krysiar prestal hovoriť. Agnes ho poprosila, aby odišiel. Na žiadosť Agnes Krysiar odišiel.

  Keď Agnes uvidela jej matka, vedela, že jej niečo je. Agnes však hovorila, že jej nič nie je a chcela, aby jej matka rozprávala rozprávku o zemi Sedmohradskej. Zem Sedmohradská je miesto, kde sa všetci majú radi a nikto nemá žiadne starosti. Podľa povesti je na dne priepasti na vrchu Koppel vstup do zeme Sedmohradskej. Keď matka dopovedala rozprávku, Agnes vstala a povedala, že pôjde na prechádzku.

  Agnes išla na vrch Koppel a zo žiaľu skočila do priepasti. Keď sa o tom dozvedela jej matka, zošalela z toho. Potom, čo sa o tom dozvedel aj Krysiar, začal ju hľadať. Vypytoval sa jej matky, kam išla. Tá mu povedala, že na vrch Koppel. Krysiar si hneď spomenul na zem Sedmohradskú a utekal na vrch. Tam našiel Agnes na dne priepasti.

  Krysiar vytiahol píšťalu a začal pískať silným tónom, akým nikdy predtým nepískal. Všetci ľudia išli za ním, okrem Seppa Jörgena, ktorý nevedel, čo sa deje. Keď Krysiar doviedol všetkých ľudí na Koppel, svojou píšťalou ich zvrhol do priepasti. A potom Krysiar hodil svoju píšťalu do priepasti a skočil tiež.

  Na druhý deň si Sepp Jörgen uvedomil, čo sa stalo, a Krysiarova pieseň mu začala znieť v ušiach. Vydal sa teda tiež na vrch Koppel. Cestou počul, že v jednom z domov zostalo plačúce dieťa. Malo hlad. Sepp premýšľal, čo mu dá jesť, ale Krysiarova pieseň prehlušila plač dieťaťa a pokračoval na vrch. Keď tam dorazil, mal chuť skočiť tiež. Nakoniec si tento čin rozmyslel a išiel hľadať ženu, ktorá by sa postarala o dieťa.

   

  Inšpirácia pre vznik:

  • Pôvodná nemecká povesť/legenda o krysiarovi pochádza zo stredoveku (asi z 13. storočia). Moderné spracovanie vzniklo v polovici 20. storočia. Autor do knihy pridal niekoľko ďalších postáv a milostnú zápletku.

   

  Vplyv diela:

  • Kniha ovplyvnila tvorbu bratov Čapkovcov, F. Langera, O. Theera.
  • Ďalej napríklad muzikál a film.
  • Inšpirovala aj tvorcov animovaných filmov.

   

  Ďalšie poznámky:

  • Krysař najprv vychádzal pod názvom Pravdivý příběh.

   

  Vlastné hodnotenie knihy:

  • Kniha sa mi páčila, čítala sa dobre. Už na začiatku na mňa pôsobila tajomne. Páčilo sa mi, ako autor zachytáva a opisuje postavy (lepšie som si ich vedel predstaviť). Je netypická hlavným hrdinom (záhadný muž, ktorý si hovorí Krysiar, a ktorý hrou na svoju píšťalu vie vábiť potkany aj ľudí, cestuje od mesta k mestu, ale nakoniec sa zamiluje a chce sa usadiť). Kniha pôsobí však smutne (pochmúrne). Obohatila ma o to, že aj keď sme bezradní, je stále nejaká nádej, že bude lepšie.
  • Aké otázky ťa napadali pri čítaní: Prečo je kniha rozdelená do toľkých kapitol? Prečo mesto Hameln Krysiara toľko priťahovalo? Prečo sa Krysiar zamiloval do Agnes a Agnes do Krysiara?
  • Čo si myslíš o konci: Myslím si, že Sepp Jörgen urobil dobre, keď neskočil s dieťaťom do priepasti za ostatnými a ušetril aspoň život jedného nevinného dieťaťa.

   

   

  Vypíš jeden citát (pasáž z knihy), ktorý ťa zaujal, prečo:

  „Krysař se vracel do Hameln. Neklid ho vypudil ze zdí města, ale mnohem dotíravěji ho tam vracel.“ → Táto pasáž ma zaujala, pretože Krysiar nikdy nebol na nič viazaný a zrazu sa musí do mesta vrátiť.

  The post Krysař (Viktor Dyk) – rozbor diela a obsah appeared first on StudijnySvet.sk.

  ]]>