📖 Úvod
Palina cicvárová je trváca, silne aromatická bylina alebo poloker, ktorý pochádza zo slaných stepí a polopúští Strednej Ázie. Dorastá do výšky okolo 70 cm, má drevnatejúce byle a jemne delené sivozelené listy. Tvorí husté metliny drobných žltkastých kvetných úborov. Historicky bol veľmi cenený pre svoje nerozvinuté púčiky, známe ako „cicvárové semienko“. Tie obsahujú santonín, látku využívanú ako účinné, ale toxické antihelmintikum proti črevným parazitom, najmä hlístam.
🌱 Botanická charakteristika
Rastová forma: Poloker (trvalka), výška 20 – 70 cm, s drevnatejúcou bázou a bylinnými byľami, tvoriaci rozkonárený pologuľovitý, sivozelený a silne aromatický trs.
Koreň: Silný kolovitý hlavný koreň s početnými bočnými koreňmi, často s krátkym drevnatým podzemkom.
Stonka: Vzpriamené, v hornej časti bohato rozkonárené byle, na báze drevnatejúce, ryhované, často červenohnedo až fialovo sfarbené, v mladosti jemne pavučinato chlpaté, neskôr olysievajúce, bez tŕňov.
Listy: Listy usporiadané striedavo, spodné stopkaté, horné sediace, v obryse vajcovité, dvakrát až trikrát perovito strihané s veľmi úzkymi čiarkovitými koncovými úkrojkami, ktoré sú celistvookrajové, sivozelenej farby, s perovitou žilnatinou a pokryté jednoduchými krycími trichómami, ako aj mnohobunkovými žliazkatými trichómami produkujúcimi vonné silice a santonín.
Kvety: Drobné žltkasté až žltozelené, iba rúrkovité kvety usporiadané v malých vajcovitých vzpriamených úboroch (3 – 5 kvetov na úbor), ktoré skladajú husté jednostranné strapce tvoriace konečnú úzku metlinu; doba kvitnutia od augusta do septembra.
Plody: Plodom je veľmi drobná, hladká, podlhovasto vajcovitá až klinovitá nažka hnedastej farby, bez chocholca, dozrievajúca v septembri a októbri.
🌍 Výskyt a stanovište
Prirodzené rozšírenie: Pôvodný areál sa nachádza v stepiach a polopúšťach Strednej Ázie, predovšetkým v Kazachstane a Kirgizsku v povodí rieky Syrdarja. Na Slovensku nie je pôvodný, ide o neofyt, ktorý je sem len veľmi vzácne a prechodne zavliekaný, napríklad s transportom surovín, a v prírode sa stabilne neudržiava. Mimo svojho prirodzeného areálu sa pestoval na farmaceutické účely v rôznych častiach sveta, ale k jeho významnejšiemu splaneniu nedošlo.
Nároky na stanovište: Ide o druh typický pre suché kontinentálne stepi a polopúšte, kde rastie na zasolených piesčitých alebo ílovitých pôdach. Vyžaduje plne oslnené otvorené stanovište, je teda výrazne svetlomilný (heliofyt) a neznáša zatienenie. Je extrémne odolný voči suchu (xerofyt) a preferuje pôdy chudobné na živiny, dobre priepustné a skôr zásadité až neutrálne, naopak neznáša zamokrenie.
🌺 Využitie
Jeho hlavný a historicky kľúčový význam je v liečiteľstve, kde sa zbierali nerozvité kvetné puky známe ako „cícvarové semienko“ (Flores Cinae), ktoré slúžili ako jedno z najúčinnejších antihelmintík, teda prostriedkov proti črevným parazitom, najmä proti škrkavkám. Dnes je jeho využitie v humánnej aj veterinárnej medicíne prekonané modernými, bezpečnejšími liečivami kvôli jeho toxicite. V gastronómii sa nevyužíva, keďže je pre svoju horkosť a jedovatosť nepožívateľný. Priemyselne bol významný pre extrakciu účinnej látky santonínu. Ako okrasná rastlina sa nepestuje, nemá výrazné estetické kvality a neexistujú špecifické kultivary. Ekologický význam mimo jeho prirodzený areál je zanedbateľný, je opeľovaný vetrom, takže pre včely nie je atraktívny.
🔬 Obsahové látky
Kľúčovou a farmakologicky najvýznamnejšou obsahovou látkou je seskviterpénový laktón santonín, ktorý je zodpovedný ako za antihelmintický účinok, tak aj za toxicitu rastliny. Ďalej obsahuje silice s cineolom a ďalšími terpénmi, horčiny, živice a látku artemizín (nezamieňať s artemisinínom z paliny ročnej).
☠️ Toxicita a status
Toxicita: Celá rastlina, najmä kvetné úbory, je pre ľudí aj zvieratá (predovšetkým monogastrické) jedovatá kvôli vysokému obsahu santonínu. Predávkovanie spôsobuje otravu, ktorej príznaky zahŕňajú nevoľnosť, vracanie, bolesti brucha, poruchy videnia (charakteristické je žlté videnie – xantopsia), bolesti hlavy, závraty a v ťažkých prípadoch kŕče, zlyhanie dýchania a smrť. Zámena je možná s inými druhmi palín, napríklad s palinou pravou („Artemisia absinthium“), ktorá má striebristo plstnaté listy, alebo s palinou obyčajnou („A. vulgaris“), ktorá je statnejšia a má listy na rube belavo plstnaté. Odlišuje sa veľmi jemnými niťovitými listami a charakteristickým vzhľadom drobných, neotvorených kvetných úborov tvoriacich drogu.
Zákonný status/ochrana: Na Slovensku nepodlieha žiadnemu stupňu zákonnej ochrany, keďže ide o nepôvodný a vzácne zavlečený druh. Nie je uvedený v Červenom zozname ohrozených druhov Slovenska. Medzinárodne takisto nie je chránený, nefiguruje v zozname CITES a jeho status nebol vyhodnotený ani v Červenom zozname IUCN, lebo vo svojom prirodzenom areáli nie je považovaný za ohrozený.
✨ Zaujímavosti
Rodové meno „Artemisia“ je odvodené od mena gréckej bohyne Artemis, ochrankyne žien. Druhové meno „cina“ a prívlastok „cicvárový“ pochádza z názvu drogy „semen cinae“, čiže „cicvárové semienko“; slovo „cicvár“ je skomoleninou nemeckého Zitwer, ktoré má pôvod v latinskom „semen contra“, čo znamená „semeno proti (červom)“. Historicky bola táto droga veľmi cennou komoditou dovážanou po Hodvábnej ceste z Ázie do Európy a po stáročia predstavovala takmer jediný účinný liek na škrkavky, pričom monopol na jej obchod dlho držali ruskí kupci. Český názov je Pelyněk cicvárový.
