📖 Úvod
Nuphar pumila slovensky lekica malá je vzácna a kriticky ohrozená vodná rastlina. Rastie v čistých, stojatých alebo pomaly tečúcich vodách, ako sú rašelinové jazierka a tône. Vytvára plávajúce srdcovito oválne listy a od júna do augusta kvitne drobnými guľovitými kvetmi žiarivo žltej farby. Tie sú výrazne menšie ako u bežnejšej lekice žltej. Táto trváca bylina s plazivým podzemkom je dôležitým bioindikátorom čistoty vodného prostredia a v mnohých krajinách je prísne chránená.
🌱 Botanická charakteristika
Rastová forma: Bylina trváca, vodná rastlina (hydrofyt) s listami a kvetmi plávajúcimi na hladine, výška je závislá od hĺbky vody, stonky môžu dosahovať dĺžku až 1,5 metra, nevytvára korunu, ale tvorí porasty plávajúcich listov, celkový vzhľad pripomína miniatúrne lekno.
Koreň: Koreňový systém je tvorený hrubým plazivým, vodorovne v substráte dna rastúcim podzemkom, ktorý je mäsitý, vetví sa a je husto pokrytý jazvami po opadaných listoch a koreňoch, z ktorého vyrastajú adventívne korene ukotvujúce rastlinu.
Stonka: Stonka je premenená na podzemok, z podzemku vyrastajú dlhé ohybné valcovité kvetné stvoly a listové stopky, ktoré dosahujú až k vodnej hladine a ktorých dĺžka zodpovedá hĺbke vody, sú hladké, bez tŕňov či chlpov.
Listy: Listy sú usporiadané v špirále na podzemku, sú dvojakého typu: ponorené listy sú tenké a krehké, plávajúce listy sú dlhostopkaté s čepeľou srdcovito vajcovitou až takmer okrúhlou s hlbokým bazálnym zárezom, okraj čepele je celistvookrajový a mierne zvlnený, farba je na líci sýtozelená a lesklá, na rube svetlejšia, niekedy s fialovým nádychom, žilnatina je dlaňovitá s výraznou hlavnou žilou a bočnými žilami oblúkovito sa vetviacimi, listy sú úplne lysé (bez trichómov).
Kvety: Kvety sú sýtožlté, majú pologuľovitý až guľovitý tvar, sú malé (2 – 3 cm v priemer) a nikdy sa úplne neotvárajú, vyrastajú jednotlivo na dlhých ohybných stvoloch, súkvetie sa netvorí, kvitne od júna do augusta, kvetné obaly sú tvorené 5 veľkými žltými kališnými lístkami a mnohými menšími lopatkovitými korunnými lupienkami premenenými na nektáriá, blizna je terčovitá, 8 – 10-laločná, hviezdicovitá.
Plody: Plodom je bankovitá až hruškovitá mnohosemenná mäsitá tobolka (pripomínajúca bobuľu), farba je spočiatku zelená, v zrelosti hnedne a slizovatie, tvar je charakteristický s vytrvávajúcou hviezdicovitou bliznou na vrchole, dozrieva na konci leta a na jeseň, keď sa nepravidelne rozpadá a uvoľňuje semená opatrené mieškom, ktoré plávajú na hladine.
🌍 Výskyt a stanovište
Prirodzené rozšírenie: Nuphar pumila“ Je to pôvodný druh na Slovensku, kde je však extrémne vzácny a považovaný za glaciálny relikt. Jeho pôvodný areál je cirkumboreálny, zahŕňa chladnejšie oblasti severnej a strednej Európy (od Škandinávie po Alpy a Karpaty), severnú Áziu (Sibír, Ďaleký východ, Japonsko) a sever Severnej Ameriky. Na Slovensku bol jeho výskyt historicky zaznamenaný na niekoľkých lokalitách, napríklad v oblasti Oravy a Turca, avšak v súčasnosti je považovaný za vyhynutý alebo nezvestný taxón slovenskej flóry.
Nároky na stanovište: Je to čisto vodná rastlina (hydrofyt) preferujúca stojaté alebo veľmi mierne tečúce chladné čisté vody s nízkym obsahom živín (oligotrofné až dystrofné). Typickým prostredím sú rašeliniskové jazierka, tône v rašeliniskách a horské karové jazerá. Rastie na kyslom organickom dne (bahno, rašelina) a je výrazne vápnobojný (kalcifóbny). Vyžaduje plné slnko alebo len mierny polotieň na kvitnutie a rastie vo vode hlbokej obvykle od 0,5 do 2 metrov, kde jej podzemok korení v dne a listy plávajú na hladine.
🌺 Využitie
Využitie v liečiteľstve nie je na rozdiel od príbuzného lekna žltého (Nuphar lutea) prakticky doložené a pre svoju vzácnosť sa nezbiera. V gastronómii nie je považovaná za jedlú, aj keď podzemky a semená príbuzných druhov boli po zložitej úprave v časoch núdze konzumované, tu sa to kvôli obsahu alkaloidov a vzácnosti neodporúča. Technické využitie nemá. Na okrasné pestovanie v bežných záhradných jazierkach sa nehodí kvôli špecifickým nárokom na chladnú, mäkkú a kyslú vodu, pestuje sa len výnimočne v botanických záhradách. Ekologický význam spočíva v poskytovaní úkrytu pre vodné bezstavovce a rybí plôdik pod svojimi listami, ktoré zároveň tienia hladinu a obmedzujú rast rias. Kvety sú opeľované hmyzom, predovšetkým muchami, ale nie je včelársky významný.
🔬 Obsahové látky
Celá rastlina obsahuje seskviterpénové alkaloidy nymfáceínového typu, predovšetkým nufaridín, deoxynufaridín a nufaramín, ktoré sú zodpovedné za jej horkú chuť a miernu toxicitu. Ďalej sú prítomné triesloviny a glykozidy, ktoré prispievajú k jej biologickým vlastnostiam.
☠️ Toxicita a status
Toxicita: Celá rastlina je pre človeka aj zvieratá považovaná za mierne jedovatú. Požitie môže vyvolať gastrointestinálne problémy, ako je nevoľnosť, vracanie a hnačka, avšak vážne otravy sú vzácne. Najčastejšie si ju možno pomýliť s hojnejším lekno žltým („Nuphar lutea“), od ktorého sa líši menším vzrastom – má menšie kvety (priemer 1,5–3 cm oproti 4–6 cm), menšie listy a bliznový terč je na okraji hviezdicovito vrúbkovaný s 8–10 lúčmi, zatiaľ čo lekno žlté má terč celookrajový s 12–24 lúčmi. Existuje aj ich vzácny kríženec „Nuphar × spenneriana“ s prechodnými znakmi.
Zákonný status/ochrana: Na Slovensku patrí medzi chránené druhy v kategórii kriticky ohrozený (CR) podľa Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. V Červenom zozname ohrozených druhov rastlín Slovenska je rovnako zaradený do kategórie kriticky ohrozený (CR). Medzinárodne nie je chránený dohovorom CITES, ale v celosvetovom Červenom zozname IUCN je hodnotený ako málo dotknutý (Least Concern) vďaka svojmu rozsiahlemu areálu, hoci v mnohých európskych krajinách je jeho status nepriaznivý.
✨ Zaujímavosti
Rodové meno „Nuphar“ má pôvod v arabskom alebo perzskom slove „nufar“ či „ninufar“, čo bolo označenie pre lekno. Druhové latinské meno „pumila“ znamená „trpasličí“ alebo „malý“, čo presne vystihuje jeho menší vzrast oproti príbuzným druhom. Názov stulík je odvodený od schopnosti kvetu „stuliť sa“, čiže zavrieť sa na noc a za nepriaznivého počasia. Je považovaný za glaciálny relikt, teda pozostatok flóry z doby ľadovej, ktorý prežil v chladných horských jazerách a rašeliniskách. Kvety vydávajú charakteristickú jemne alkoholovú vôňu. Český názov je Stulík malý.
