Úvod
Tenés (Ts) je superťažký, syntetický rádioaktívny prvok, jeden z najnovšie objavených. Jeho protónové číslo je 117 a v periodickej tabuľke patrí do 17. skupiny medzi halogény, kde sa nachádza pod astátom. Kvôli extrémnej nestabilite a výrobe len niekoľkých atómov naraz nie je jeho skutočný vzhľad známy. Teoretické modely však predpovedajú, že by bol za štandardných podmienok pevnou látkou s tmavým, pravdepodobne kovovým vzhľadom, čím by sa líšil od ostatných prvkov v skupine. V prírode sa vôbec nevyskytuje. Získava sa výlučne umelo v časticových urýchľovačoch.
Vlastnosti
Tenés (Ts) je superťažký, umelo pripravený chemický prvok s protónovým číslom 117. Ako člen 17. skupiny periodickej tabuľky sa formálne zaraďuje medzi halogény, avšak jeho vlastnosti sú silne ovplyvnené relativistickými efektmi. Na základe teoretických modelov sa predpokladá, že pri štandardných podmienkach bude mať pevné skupenstvo a tmavý, možno kovový vzhľad. Jeho chemické správanie je zatiaľ len teoretické; očakáva sa, že bude vykazovať vlastnosti polokovu a bude výrazne menej reaktívny než ostatné halogény, s možnými oxidačnými stavmi +1 a +3. Všetky jeho izotopy sú extrémne rádioaktívne.
Pôvod názvu
Názov tenés bol odvodený od amerického štátu Tennessee. Tento názov bol zvolený na počesť príspevkov z tohto regiónu k výskumu prvkov, najmä od Národného laboratória Oak Ridge, Vanderbiltovej univerzity a Univerzity v Tennessee. Tieto inštitúcie zohrali kľúčovú úlohu pri výrobe a potvrdení existencie tohto prvku.
Objav
Objavenie tenésu je výsledkom významnej medzinárodnej spolupráce medzi Spojeným ústavom jadrových výskumov v Dubne, Rusku, a americkými laboratóriami v Oak Ridge a Lawrence Livermore, spolu s Vanderbiltovou univerzitou. Prvé atómy tohto prvku boli úspešne syntetizované v roku 2010 ostreľovaním terča z berkélia-249 iónmi vápnika-48. Vzniknuté jadrá a ich následné rozpadové reťazce poskytli dôkaz o existencii prvku 117. Medzinárodná únia pre čistú a aplikovanú chémiu (IUPAC) oficiálne potvrdila jeho objav v decembri 2015. Názov tenés, schválený v roku 2016, je poctou americkému štátu Tennessee.
Výskyt v prírode
Tenés sa v prírode vôbec nevyskytuje. Je to výlučne syntetický prvok, ktorého všetky známe izotopy majú extrémne krátke polčasy rozpadu, čo znemožňuje jeho prirodzenú existenciu na Zemi. Jeho príprava je mimoriadne náročný a nákladný proces, ktorý sa uskutočňuje iba v niekoľkých špecializovaných laboratóriách na svete. Vyrába sa v časticových urýchľovačoch bombardovaním terča z veľmi vzácneho a rádioaktívneho berkélia-249 urýchlenými iónmi vápnika. Výťažok takejto reakcie je nepatrný, často sa podarí vytvoriť len niekoľko atómov za mesiace experimentov. Preto jeho využitie zostáva obmedzené výlučne na základný vedecký výskum.
Využitie
Tenés, ako extrémne nestabilný a umelo vytvorený prvok, nemá v súčasnosti žiadne praktické využitie pre ľudstvo a v prírode sa vôbec nevyskytuje. Jeho existencia je obmedzená výlučne na laboratórne podmienky, kde bolo syntetizovaných len niekoľko atómov s veľmi krátkou životnosťou. Hlavný význam tenésu tak spočíva čisto vo vedeckom výskume. Skúmanie jeho vlastností pomáha fyzikom a chemikom overovať teórie o správaní superťažkých jadier a rozširovať hranice známej periodickej tabuľky. Prvok slúži ako dôležitý kúsok skladačky v pochopení fundamentálnych jadrových síl a stability hmoty.
Zlúčeniny
Vzhľadom na extrémne krátky polčas rozpadu tenésu, ktorý sa meria v milisekundách, neboli doposiaľ syntetizované ani pozorované žiadne jeho zlúčeniny. V prírode sa jeho zlúčeniny, rovnako ako samotný prvok, prirodzene nenachádzajú. Všetky poznatky o jeho potenciálnom chemickom správaní sú založené výlučne na teoretických výpočtoch a predpovediach. Predpokladá sa, že by mohol tvoriť jednoduché molekuly ako tenesovodík (TsH) alebo halogenidy. Relativistické efekty by však mohli spôsobiť, že jeho chémia sa bude výrazne líšiť od ľahších halogénov a bude vykazovať skôr vlastnosti polokovu.
Zaujímavosti
Hoci je tenés zaradený do 17. skupiny ako halogén, teoretické modely predpovedajú, že sa nebude správať ako typickí predstavitelia tejto skupiny. Očakáva sa, že pri štandardných podmienkach by bol pevnou látkou s vlastnosťami polokovu, nie plynom či reaktívnym nekovom ako chlór alebo fluór. Je to druhý najťažší prvok, aký bol kedy syntetizovaný, a jeho izotopy majú o niečo dlhší polčas rozpadu ako mnohé ľahšie umelé prvky. Táto skutočnosť podporuje teóriu o existencii takzvaného „ostrova stability“, kde by superťažké jadrá mohli byť relatívne stabilné.
