Úvod
Telúr (Te) je krehký, striebristo-biely polokov s kovovým leskom, ktorý sa v čistej kryštalickej forme podobá na cín. Jeho protónové číslo je 52 a v periodickej tabuľke patrí do 16. skupiny medzi chalkogény. V prírode je pomerne vzácny, nachádza sa v mineráloch, často v zlúčeninách so zlatom (napríklad v mineráli kalaverit). Komerčne sa získava najmä ako vedľajší produkt pri elektrolytickej rafinácii medi a olova, konkrétne z anódových kalov. Využíva sa v zliatinách, v elektronike ako polovodič, pri výrobe špeciálnych druhov skla a v solárnych paneloch.
Vlastnosti
Telúr je chemický prvok so značkou Te a protónovým číslom 52. Tento krehký, striebrobiely polokov patrí medzi chalkogény. Jeho fyzikálne vlastnosti zahŕňajú nízku tepelnú a elektrickú vodivosť, ktorá sa však zvyšuje pôsobením svetla, čo ho radí medzi polovodiče. Chemicky sa podobá na síru a selén, no vykazuje viac kovových vlastností. Na vzduchu horí modrozeleným plameňom za vzniku oxidu teluričitého. Reaguje s halogénmi a rozpúšťa sa v koncentrovaných kyselinách, ale je odolný voči vode. Vytvára zlúčeniny, ktoré sú často toxické a vyznačujú sa nepríjemným cesnakovým zápachom.
Pôvod názvu
Názov telúr pochádza z latinského slova „tellus“, čo v preklade znamená „Zem“. Pomenoval ho tak nemecký chemik Martin Heinrich Klaproth v roku 1798. Tento názov zvolil ako protiklad k predtým objavenému uránu, pomenovanému po nebeskom telese (planéte Urán), čím vytvoril spojenie s našou planétou.
Objav
Prvok objavil v roku 1782 rakúsky mineralóg Franz-Joseph Müller von Reichenstein pri analýze zlatej rudy z Transylvánie. Zistil, že ruda obsahuje neznámu látku, ktorú nedokázal identifikovať so žiadnym známym prvkom a nazval ju „problematický kov“. Svoje zistenia poslal viacerým vedcom, no jeho objav zostal dlho nepotvrdený. Až v roku 1798 nemecký chemik Martin Heinrich Klaproth izoloval tento nový prvok a potvrdil Müllerov objav. Klaproth mu dal meno telúr, odvodené z latinského slova „tellus“, čo znamená Zem, čím symbolicky doplnil predošlé objavy.
Výskyt v prírode
Telúr je v zemskej kôre pomerne vzácny prvok, dokonca vzácnejší ako zlato. V prírode sa zvyčajne nenachádza v rýdzej forme, ale viazaný v mineráloch nazývaných teluridy, často v kombinácii so zlatom, striebrom, meďou alebo olovom. Medzi najznámejšie patria calaverit a sylvanit. Pre svoju nízku koncentráciu sa primárne neťaží samostatne. Jeho hlavným komerčným zdrojom sú anódové kaly, ktoré vznikajú ako vedľajší produkt pri elektrolytickej rafinácii medi a olova. Z týchto kalov sa získava zložitými hydrometalurgickými a pyrometalurgickými procesmi, vrátane praženia a následnej elektrolýzy.
Využitie
Telúr má dôležité priemyselné využitie, predovšetkým v metalurgii a elektronike. Pridáva sa do zliatin ocele a medi na zlepšenie ich opracovateľnosti a do olova na zvýšenie jeho tvrdosti a odolnosti voči korózii. Jeho najvýznamnejšie uplatnenie je v polovodičovom priemysle, kde zlúčenina telurid kademnatý tvorí základ tenkovrstvových solárnych panelov. Termoelektrické zariadenia využívajú telurid bizmutitý na priamu premenu tepla na elektrickú energiu. Okrem toho slúži na vulkanizáciu gumy a ako farbivo v sklárstve a keramike. V prírode nemá biologickú úlohu pre vyššie organizmy, no niektoré mikroorganizmy ho dokážu metabolizovať.
Zlúčeniny
V prírode sa telúr vyskytuje najmä v zlúčeninách nazývaných teluridy, často viazaný na vzácne kovy. Typickými minerálmi sú kalaverit (telurid zlatý) a sylvanit (telurid zlato-strieborný). Oxidáciou týchto rúd vznikajú teluričitany. Niektoré mikroorganizmy, ako baktérie a huby, dokážu zlúčeniny telúru metylovať, čím produkujú prchavý dimetyltelurid s charakteristickým cesnakovým zápachom. Človek cielene syntetizuje zlúčeniny pre technológie, napríklad telurid kademnatý (CdTe) pre fotovoltiku, telurid bizmutitý (Bi₂Te₃) pre termoelektrické chladenie a oxid telúričitý (TeO₂) na výrobu špeciálnych optických skiel a vlákien.
Zaujímavosti
Telúr patrí medzi najvzácnejšie stabilné prvky v zemskej kôre, jeho výskyt je porovnateľný so vzácnosťou platiny. Aj minimálna expozícia ľudského tela telúru vedie k nepríjemnému vedľajšiemu účinku. Organizmus ho metabolizuje na prchavý dimetyltelurid, ktorý sa vylučuje dychom a potom, čím spôsobuje intenzívny a dlhotrvajúci cesnakový zápach, známy ako „telúrový dych“. Tento polokov bol historicky dôležitý počas zlatých horúčok, keď baníci spočiatku vyhadzovali nenápadné sivé horniny, kým nezistili, že ide o bohaté zlatonosné minerály, konkrétne teluridy zlata a striebra.
