Úvod
Draslík, s chemickou značkou K, je esenciálny prvok, nevyhnutný pre správne fungovanie živých organizmov, najmä pre nervovú a svalovú činnosť. Ako čistý kov je striebristo-biely a taký mäkký, že sa dá krájať nožom. Na vzduchu však okamžite reaguje s kyslíkom a stráca lesk. Jeho protónové číslo je 19, čím sa radí do prvej skupiny periodickej tabuľky, medzi alkalické kovy. Pre svoju extrémnu reaktivitu sa v prírode nikdy nevyskytuje v elementárnej podobe. Získavame ho elektrolýzou tavenín jeho solí z minerálov ako sylvín, pričom je bežne prítomný v pôde a morskej vode.
Vlastnosti
Draslík, symbol K a protónové číslo 19, je vysoko reaktívny alkalický kov. Vyznačuje sa striebrolesklým vzhľadom, no na vzduchu rýchlo oxiduje, preto sa uchováva pod vrstvou petroleja. Je mimoriadne mäkký, dá sa krájať nožom, a má nízku hustotu, dokonca nižšiu ako voda. S vodou reaguje veľmi búrlivo za uvoľnenia vodíka, ktorý sa často zapáli a horí charakteristickým fialovým plameňom. Táto farba plameňa je kľúčová pre jeho analytickú identifikáciu. Ako prvok prvej skupiny periodickej tabuľky ochotne stráca svoj jediný valenčný elektrón, čím tvorí stabilný katión K+.
Pôvod názvu
Slovenský názov „draslík“ je odvodený od starého výrazu pre potaš (draslo), ktorý sa získaval z dreveného popola. Medzinárodný názov „kalium“, z ktorého pochádza značka K, má pôvod v arabskom slove „al-qalyah“, čo v preklade znamená „popol z rastlín“. Oba názvy teda odkazujú na historický zdroj prvku.
Objav
Prvýkrát bol draslík v čistej forme izolovaný v roku 1807 anglickým chemikom Sirom Humphrym Davym. Tento prelomový objav uskutočnil pomocou elektrolýzy roztaveného hydroxidu draselného, vtedy známeho ako potaš. Bol to prvý kov izolovaný elektrolýzou. Názov „potassium“, používaný v angličtine, je odvodený od slova „potash“ (popol z hrnca). Symbol K a slovenský názov draslík pochádzajú z latinského „kalium“, ktoré má pôvod v arabskom slove pre alkáliu. Zlúčeniny draslíka však ľudstvo poznalo už dávno predtým a využívalo ich napríklad pri výrobe skla, mydla a hnojív.
Výskyt v prírode
Vzhľadom na svoju vysokú reaktivitu sa draslík v prírode nikdy nevyskytuje v elementárnej, kovovej forme. Je však siedmym najrozšírenejším prvkom v zemskej kôre, viazaný v mnohých mineráloch ako sylvín (KCl) a karnalit. Významné ložiská týchto solí vznikli odparením dávnych morí. Draslík je tiež esenciálny biogénny prvok, nevyhnutný pre rastliny aj živočíchy, kde reguluje funkciu buniek, nervov a svalov. Priemyselne sa kovový draslík získava predovšetkým redukciou roztaveného chloridu draselného parami sodíka pri vysokej teplote, keďže priama elektrolýza jeho solí je technicky náročná.
Využitie
Draslík je esenciálny prvok pre všetky živé organizmy. V prírode hrá kľúčovú úlohu v raste rastlín, kde reguluje hospodárenie s vodou, aktivuje dôležité enzýmy a podporuje fotosyntézu. Pre živočíchy, vrátane ľudí, je nevyhnutný pre prenos nervových vzruchov, svalové kontrakcie a udržiavanie správnej funkcie srdca. Človek ho masívne využíva v poľnohospodárstve ako hlavnú zložku draselných hnojív, známych ako potaš, čím zvyšuje úrodnosť pôdy. V priemysle sa jeho zlúčeniny uplatňujú pri výrobe mäkkých mydiel, špeciálneho skla, výbušnín ako pušný prach a v pyrotechnike.
Zlúčeniny
V prírode sa draslík vyskytuje výlučne vo forme zlúčenín, nikdy nie ako čistý kov. Nachádza sa v mnohých mineráloch, pričom najdôležitejšími zdrojmi sú sylvín (chlorid draselný) a karnalit. Tieto minerálne ložiská sú základom pre priemyselnú výrobu. Človek produkuje širokú škálu zlúčenín. Medzi najvýznamnejšie patrí hydroxid draselný, základná surovina na výrobu tekutých mydiel a alkalických batérií. Dusičnan draselný (liadok) slúži ako hnojivo a oxidant, zatiaľ čo uhličitan draselný (potaš) je nevyhnutný pri výrobe skla. Manganistan draselný sa využíva ako silné dezinfekčné činidlo.
Zaujímavosti
Čistý draslík je mimoriadne reaktívny alkalický kov. Pri kontakte s vodou reaguje tak búrlivo, že uvoľnený vodík sa okamžite vznieti a horí charakteristickým fialovým plameňom. Pre svoju reaktivitu so vzduchom a vlhkosťou sa musí skladovať ponorený v inertnej kvapaline, napríklad v petroleji. Je to striebrolesklý a veľmi mäkký kov, ktorý sa dá ľahko krájať nožom. Zaujímavosťou je, že jeden z jeho prirodzených izotopov, draslík-40, je rádioaktívny. Tento izotop je hlavným zdrojom prirodzenej rádioaktivity v ľudskom tele a dôvodom, prečo sú potraviny ako banány nepatrne rádioaktívne.
