Rímsky básnik zlatej latinskej literatúry, známy svojimi premenlivými veršami a živými rozprávaniami.
📝 Život
Publius Ovidius Naso, známy ako Ovídius, sa narodil v Sulmone v zámožnej jazdeckej rodine. Jeho otec ho predurčil na právnickú kariéru a poslal ho študovať rétoriku do Ríma. Ovídius však právo nikdy nepraktizoval a namiesto toho sa venoval poézii. Jeho raná tvorba sa sústredila na ľúbostnú tematiku. Už jeho prvotiny mu priniesli úspech a zaradil sa medzi popredných básnikov svojej doby. Jeho najznámejšie diela z tohto obdobia sú Amores (Lásky), zbierka ľúbostných elégií venovaných fiktívnej milenke Corinne a Ars amatoria (Umenie milovať), ironická didaktická báseň, ktorá radila mužom, ako získať a udržať si lásku ženy. Jeho ďalšie diela, Remedia amoris (Lieky na lásku), poskytovali rady, ako sa zbaviť neželaného citu. Ovídius sa pohyboval v najvyšších kruhoch rímskej spoločnosti a bol priateľom mnohých vplyvných osobností. Oženil sa trikrát, no ani jedno manželstvo nebolo úspešné. Jeho posledné manželstvo s dcérou vplyvného senátora mu zabezpečilo stabilné postavenie. Zlom v jeho živote nastal, keď ho cisár Augustus nečakane vyhnal z Ríma do Tomis (dnešná Konstanca v Rumunsku). Dôvody vyhnanstva nie sú úplne jasné a ostávajú predmetom dohadov. Ovídius sám hovoril o „carmen et error“ – „báseň a chyba“. Špekuluje sa, že vyhnanstvo mohlo súvisieť s jeho dielom Ars amatoria, ktoré bolo v rozpore s Augustovou politikou podpory tradičných rímskych hodnôt a rodiny. Ďalšou možnou príčinou mohlo byť Ovídiovo zapletenie do škandálu okolo Augustovej vnučky Julie. Vyhnanstvo bolo pre Ovídia ťažkou ranou. V Tomis, odľahlom a barbarskom meste na okraji ríše, sa cítil izolovaný a opustený. Napriek nepriaznivým podmienkam pokračoval v písaní. V exile vznikli jeho diela Tristia (Žalospevy) a Epistulae ex Ponto (Listy z Pontu), v ktorých opisoval svoj smútok, osamelosť a túžbu po návrate do Ríma. Ovídius sa opakovane snažil o milosť u cisára, ale všetky jeho pokusy boli márne. Zomrel v Tomis bez toho, aby sa mu splnil sen o návrate domov. Jeho dielo však prežilo stáročia a dodnes patrí medzi vrcholy svetovej literatúry.
✍️ Charakteristika a štýl tvorby
Ovídiova tvorba sa vyznačuje elegantným, melodickým a vtipným štýlom. Bol majstrom v používaní rôznorodých básnických prostriedkov, ako sú metafory, prirovnania a personifikácie. Jeho verše sú plynulé a ľahko zapamätateľné. Vynikal v rozprávaní príbehov a vytváraní živých obrazov. Jeho diela sú plné emócií, vášne, humoru a irónie. Jeho jazyk je čistý, presný a zároveň bohatý na výrazové prostriedky. Ovídius bol majstrom v používaní hexametra, ktorý dokázal prispôsobiť rôznym témam a náladám. Jeho štýl písania ovplyvnil mnohých neskorších básnikov.
👥 Literárni súčasníci
Horatius (Ódy, Satiry, Listy), Vergilius ( Aeneis, Bucolica, Georgica), Titus Livius (Dejiny od založenia mesta), Propercius (Elégie).