Kniha: Romanca pre krídlovku
Autor: František Hrubín
Pridal(a): Lucka, Martin
František Hrubín (*1910 – †1971)
- Narodil sa v Prahe 17. 9. 1910, ale svoje mladosť prežil v Lešanoch v Posázaví. Študoval na niekoľkých gymnáziách v Prahe, po maturite (1932) sa neúspešne pokúsil študovať filozofiu a pedagogiku na Karlovej univerzite. Od roku 1934 bol zamestnaný v Mestskej knižnici v Prahe a neskôr na ministerstve informácií. V roku 1946 sa stal spisovateľom z povolania.
- Roku 1939 sa oženil, neskôr mal dve deti.
- Výrazne sa podieľal na založení detského časopisu Mateřídouška, v rokoch 1945–1948 ho redigoval.
- Na II. zjazde Zväzu československých spisovateľov (1956) spolu s Jaroslavom Seifertom odvážne kritizoval spojenie literatúry a politiky, zastali sa zde nejen perzekvovaných, ale aj uzavretých spisovateľov. Toto vystúpenie viedlo najprv k zákazu literárnej činnosti, veľmi skoro mu bolo povolené prekladať a písať literatúru pre deti, jeho samostatná tvorba prechádzala rôznymi obdobiami zákazov a vydávania.
- Jeho tvorba je široká – od básní lyrických (Hirošima, Zpívané z dálky), cez lyricko-epické skladby (Promena, Romanca pre krídlovku), k drámam (Srpnová nedeľa, Krišťálová noc) a prozám (Zlatá reneta). Považovaný za zakladateľa modernej českej poézie pre deti (Ríkajte si so mnou, Špalíček pohádok, Dvakrát 7 pohádok)
Literárny smer a kontext
- Romanca pre krídlovku patrí k neskorším dielam Františka Hrubína – bilancovanie jedného života, nešťastnej lásky
- Jeden z veľkánov českej poézie 20. st., obecne sa do žiadneho smeru nezaraďuje
- V roku 1956 na 2. zjazde spisovateľov predniesol prejav, v ktorom kritizoval schematizmus tejdojšej oficiálnej literatúry a požadoval slobodu vyjadrovania pre umelcov
- Dielo bolo vytvorené medzi augustom a novemberom roku 1961, teda v treťom období literatúry po roku 1945, kedy dochádzalo k oživeniu spoločenského života a literatúry v dôsledku 20. zjazdu komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Ten bol veľmi dôležitý, pretože bol po Stalinovej smrti. Na zjazde došlo k prejavu na tému Stalinovho kultu osobnosti, teda obdobia zlomenia kultu osobnosti nie len Stalina, ale aj K. Gottwalda.
Politická situácia
- Dielo vznikalo v 3. fáze českej literatúry po roku 1945, v 60. rokoch.
- V dobe, keď dochádzalo k oživeniu spoločenského života a literatúry v dôsledku 20. zjazdu komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Ten bol veľmi dôležitý nie len kvôli smrti Stalina, ale predovšetkým došlo k prejavu na tému Stalinovho kultu osobnosti, teda obdobia zlomenia kultu osobnosti nie len Stalina, ale aj K. Gottwalda. Práve Hrubín s Jaroslavom Seifertom tvrdo kritizovali na 2. zjazde Zväzu československých spisovateľov (1956) spojenie literatúry a politiky.
- Uvoľnenie v politike aj v kultúre, ktoré sa prejavuje na jednej strane mj. politickým osamostatnením mnohých bývalých európskych kolónií, na druhej strane mj. kultúrnym a spoločenským revoltou mládeže.
Kontext ďalších druhov umenia
- Hudba – smer bigbeat (2 elektrické gitary, basová gitara, bicie), vznik v Anglicku.
- Ostatné druhy (sochárstvo, architektúra) – uvoľnenie, autori už neboli nútení toľko do diel začleňovať ideologický podtext; v sochárstve a architektúre – uvoľnená atmosféra, tzv. Bruselský štýl – použitie skla, ocele, platňa, farieb, prvkov geometrie.
Rozbor: Romanca pre krídlovku
Základná charakteristika:
- Literárny druh: poézia
- Literárny žáner: poéma (rozsiahlejšia lyrickoepická veršovaná skladba závažnejšieho obsahu – tu láska a smrť), báseň má epické rysy, zároveň lyrika (citlivé vnímanie prírody, popis teriny – milostné okúzlenie)
Motívy:
- V diele sa objavujú predovšetkým motívy prírody – rieka, lúka (dej sa odohráva na vidieku)
- Ďalej motívy lásky (romantiky) – láska, mesiac, hviezdy, polnoc.
- Najväčším motívom je však krídlovka – je to symbol smrti a života – hrá sa aj na oslavách, aj na pohreboch.
Námet:
- Autobiografické dielo (zasadil to do prostredia, kde vyrastal, tiež zažil 1. lásku, autor tiež František, jeho dedo tiež mrtvica)
Kompozícia:
- Rozdelenie do niekoľkých časových rovín (prázdniny 1930, púte v Lešanoch 1933 a 1934, rok 1961)
- Nie je chronologicky usporiadaná.
- Jednotlivé kapitoly sú označené presným dátumom (21 dátumov).
- František a básnik je tá istá osoba. V chlapcovom prítomnosti sa promieta budúcnosť, čo je vlastne básnikova minulosť.
- Dejová výstavba je založená na milostnom trojuholníku. Ústrednou témou je však pojetie dvoch rozporov, života a smrti. Kompozícia je veľmi náročná, text je písaný ako spomienka, pohľad do minulosti, s prelínaním do prítomnosti a svojím spôsobom aj do budúcnosti. Text sa javí ako skládanka či ako voľne pojatá koláž, lebo jednotlivé kapitoly nie sú radené postupne, ale chaoticky. Kontinuitu príbehu zabezpečuje len opakovanie jednotlivých motívov a dátum písané na začiatku každej kapitoly. V niektorých úsekoch pôsobí text veľmi neusporiadane aj po vizuálnej stránke, lebo začiatok sloky je posunutý na koniec predošlého verša. Báseň je teda veľmi zaujímavo graficky spracovaná.
Lyrický subjekt:
- Spomína na svoje mladosť a na svoju prvú lásku
- Ukazuje vnútorný rozpor medzi túžbou po mladom, nezkušenom dievčati a túžbou po zkušenej zrelej žene
Vyprávač:
- hlavný hrdina, mladíčky študent František
- Ich forma
Štýl:
- Rafinované obmieňovanie a opakovanie niektorých úsekov: Sedím v okne a bdím, musím bdiť, sedím v okne s kolenami u brady, bdím (keď mu zomrel dedo), Mých 20 rokov, dvadsať zlatoplutvých rýb.
- Vizuálna stránka: začiatok sloky je posunutý na koniec predošlého verša
- Romanca: Autor spomína na svoju lásku (spomína nežne a láskavo) – má však tragické vyústenie – je to smutná romanca (možno by preto bolo lepšie nazvať to balada – ďalší kto prehazoval názvy bol napr. Jan Neruda
- Často tiež používa: metaforu, básnické prívlastky, paralelizmus, symboly – briva (symbol dospelosti) krídlovka, príroda – symbol kolobehu života, citlivé vnímanie prírody
- Kontrasty: Život X smrť, túžba X skutočnosť, fyzická láska X veľká platonická láska, očakávaná smrť starého človeka X smrť mladého dievčaťa, prostredie prírody (klid) X Púte (zábava) Púte – veselie X osamocenie, hľadanie niečoho iného, kontrast ľudských životov – veselý X smutný
Rytmus, verš, rým:
- Okrem posledných odsekov je text písaný voľným veršom, ktorý je charakteristický pre diela modernej poézie. Rytmický príznak a rým je oslabený či zrušený. V niektorých úsekoch sa však tiež trochu objavuje) sa blíži básni v próze, významová složka je nadradená rytmu.
Slovná zásoba:
- Srozumiteľný jazyk, nie je zložito zašifrovaný, skĺzava aj k hovorovosti – promluvy Tonky (nadávala aj vode – tí jeden parchant), zaujímavé je, že tam je obecná čeština aj básnické prostriedky
- Typická slovná zásoba pre poéziu sa tu nenachádza, v diele prevláda prozaická slovná zásoba. Objavujú sa tu personifikácie, eufemizmy, epitety, prirovnania. Autor prechádza od lyrických metafór až k hovorovosti, častému opakovaniu a najrôznejším obmenám.
- Lyrické metaforu
Časopriestor:
- Okolie rieky Sázavy (inšpiroval sa rodným krajom). Dej sa odohráva na pozadí púte, zábavy, ale aj skutočných, pomenovaných miest – Lešany a Netvořice. Prostredie púte a zábavy v nás môže vyvolávať pocit hľadania, osamocenia, nenájdenia zmyslu bytia. Na druhej strane v sebe nesie zábavu, hravosť vytrhnutia z každodenného života. V rozpore s tým sa tu nachádza príroda, symbol ticha, mieru, odpočinku.
- Báseň je písaná spätne, retrospektívne, ako denníkový zápis, a preto nechýba datácia jednotlivých dní.
- Na konci básne je dokonca uvedené, kedy bola napísaná. Dej nie je ucelený, dostávame len útržky deja, autorových spomienok.
- 1930-1961 (31 rokov) -> pohybujú sa predovšetkým v rokoch 1930, 1933, 1934, najviac pozornosti je daná 27. a 28. augustu 1930.
Postavy:
- Hlavné:
- František – Mladý chlapec, ktorý sa rád túla, otec by z neho chcel mať učiteľa, fyzicky miluje Tonku, bláznivo miluje Terinu, je dobrý, stará sa o dedka, dej začína, keď mu je 20 rokov
- Terina – prosté dievča od kolotočov; zaľúbila sa do Františka, ale umiera na záškrt
- Viktor – tiež žije u kolotočov; chce si Terinu vziať za ženu, je to jakási tradícia, že kolotočári sa berú medzi sebou
- Tonka – staršia žena; svádza Františka, ale je na neho hrubá
- Františkov dedo – starý muž; umiera a František u neho bdí
- Vedľajšie:
- Otec
- Teta
Obsah:
Kniha je o dvadsaťročnom Františkovi, po ktorom chce otec, aby sa stal učiteľom, kdežto on sa radšej túlal a zažíval fyzickú lásku s dievčaťom menom Tonka. Vždy sa schádzali pri rieke a užívali si náhodné dotyky v prúdoch vody. Pre Františka to však neboli bezstarostné roky, pretože sa staral o dedka po mrtvici, ktorý už vôbec nevnímal okolie. Čo počul, hneď zabudol, hovoril len so zosnulými, ktorých znal z mladosti, a tak Františkovi nezostávalo nič iné, ako za nich odpovedať a starať sa o neho, čo bolo dosť náročné, lebo vždy zrazu začal kričať domov a František ho musel teda aj o polnoci obliecť a ísť s ním na prechádzku.
Celý príbeh začína tým, ako mu otec prvýkrát požičia brivu a František sa tak stáva dospelým. V Blešanoch začala púť, kde si vyhlída František dievča od kolotočov. Celých desať dní tam za ňou chodí, necháva sa voziť na kolotoči, ona k nemu vždy priskočí a užívajú si to. Osmelí sa ju osloviť až posledný deň. Ona sa ho spýta, či nemá holku, ale on to popiera a dajú si pusu. Medzitým sa dedkovi urobí lepšie, prebudí sa, po mesiaci pozná Františka a zomrie. František pošle otcovi telegram a beží sa rozlúčiť s Terinou (1930). Po troch rokoch sa Terina vracia do Lešan, kde sa viac sbližuje s Františkom. Medzitým ju hliada Viktor (chlapec od kolotočov, ktorý si chce Terinu vziať). Jedného dňa Terina príbehne s třešňami v jeho čepici a nasadí si ju na hlavu. To Františka urazí, strhne jej ju z hlavy a hodí ju po nej. Chudák Terina nevie, čo si má myslieť, zoberie sa a uteká.
Ďalší rok, 1934, ju František netrpezlivé očakáva, hrozné moc sa na ňu teší, ale keď príde, Viktor mu oznámi, že tu Terina nie je, že zomrela v zime na záškrt.
V roku 1961 sa František stretne v krčme s Viktorm, idú do Lešan, kde spievajú a spomínajú na Terinu. A tak sa dva sokovia sblížia.
Keď chce nájsť jej hrob, tak mu hrobník povie, že si to pamätá, ale ten hrob už tam nie je.
V priebehu celého príbehu Viktor hrá na krídlovku (na púti, aj na konci, keď Terinu uctievajú), čo je symbol priebehu života, pretože kolotočári na ňu hrajú pri narodení, svadbách, pohreboch, sprevádzajú ich celý život.
Význam správy:
- Vo svojom poválečnom diele sa Hrubín vracia k tématike vzťahu detstva a dospelosti, nevinnosti a hriechu, nevedomosti a poznania. Ústredným bodom jeho tvorby je snaha vrátiť sa do minulosti a začať žiť znova, tentokrát už bez chýb a hriechov. V Romanci pre krídlovku ukazuje nemožnosť takéhoto návratu a osudovú predurčenosť ľudského života – láska je tu v tesnom sepetejí so smrťou, mladosť so starobou, budúcnosť s minulosťou.
Inšpirácia dielom:
- Zfilmované: réžia Otakar Vávra, ČSSR, 1966, česká verzia 84 minút
Inšpirácia pre ďalší vývoj literatúry:
- Isté odkazy môžeme nájsť v diele Jiřího Bigasa „Místečko“, v ktorom vypráva v 28 poviedkach osudy rôznych postáv, ktoré nastavujú zrkadlo ľudskej spoločnosti. Nejedná sa len o falošnú morálku, ale predovšetkým o zlo, ktoré je v každom z nás.
Kritika:
- Vo svojej dobe bol Hrubín kritizovaný za prílišný pesimizmus vo svojich dielach.
- Posúdenie aktuálnosti – dielo je jednoznačne nadčasové, aktuálne, ľudia sa zamilovávali a zamilovávajú sa stále, takisto boli a sú sužovaní rôznymi strastami
Porovnanie s iným dielom:
- V tomto diele je možné nájsť podobné prvky ako v diele Romeo a Júlia (nenaplnená láska, okolie láske neprialo, smrť hlavnej hrdinky atď.)