Kniha: Spalovač mŕtvol
Autor: Ladislav Fuks
Pridal(a): Iveta
Ladislav Fuks (1923 – 1994)
- Významný český prozaik Ladislav Fuks sa narodil v roku 1923 v Prahe.
- Vyrastal v rodine dominantného policajného úradníka, zato veľmi milujúcej a obetavej matky. Vzdor k svojmu otcovi pak nastínil v niekoľkých jeho knihách.
- Najväčšiu životnú krízu ho ale teprve čakala v období dospelosti, keď si poprvé uvedomil svoju homosexuálnu orientáciu (v koncentračných táboroch mizia nielen židia a rómovia, ale tiež práve homosexuáli).
- Po väčšinu svojho života strávil v osamelosti, jeho najbližšími boli len mladíci s kriminálnou minulosťou žijúci sa prostitúciou. Nakoniec sa ale Fuks oženil s bohatou Taliankou, od ktorej ovšem krátko po svadbe utiekol a bol hospitalizovaný na psychiatrii.
- Jeho zaujímavý život plný tajomstiev končí v roku 1994.
- Inšpirácia: ľudskými úzkosťami – nesloboda, násilie, doba pred 2. svetovou vojnou
- Väčšina Fuksových diel je priamo inšpirovaná autorovými skúsenosťami a zážitkami – často sa stretneme so slabou osobou žijúcou vo svojom vlastnom svete, čo sa dá vysvetliť autorovou orientáciou (ako homosexuál k tomu bol prirodzene donútený dobu). Fuks bol prozaik, predovšetkým písal prózu psychologickú s námetom úzkosti, ohrozenia – inšpirácia 2. sv. vojnou, holokaustom.
- Zaujímavosti: Fuks bol silný fajčiar a miloval taliansku operu.
Ďalšia autorova tvorba:
- Pan Theodor Mundstock
- Návrat zo žitného poľa
- Moje čiernovlasé bratia
- Vojvodkyňa a kuchárka
Literárny smer/sloh
Česká literatúra v rokoch 1967, druhá vlna vojnovej prózy
- Spalovač mŕtvol vyšiel v roku 1967, teda v dobe, v ktorej došlo (počas rokov 1958 – 1968) k istému oslabeniu moci komunistickej vlády, a tým k čiastočnému uvoľneniu kontroly nad oficiálne vydávanými prácami.
- Je patrné, že sa Spalovač mŕtvol mimo iné zaoberá tématikou druhej svetovej vojny, je možné ho teda zaradiť do línie tzv. druhej vlny vojnovej prózy.
Ďalší autori tejto doby
- Ota Pavel – Smrť krásnych sŕncov
- Bohumil Hrabal – Ostro sledované vlaky, Obsluhoval som anglického kráľa
- Karel Čapek – Krakatit, Biela choroba
Rozbor diela: Spalovač mŕtvol
Základná charakteristika:
- Literárny druh: epika (próza)
- Literárny žáner: psychologická novela
- Stredný žáner prozaickej epiky, novela – odbočky od hlavnej dejovej línie a popisné pasáže sú obmedzené na minimum, príbeh smeruje k výraznej pointe. Dej novely sa obvykle odohráva v krátkom časovom úseku, v príbehu vystupuje obmedzený počet postáv.
Tematická výstavba
- Téma „milé“ vraždiacej osoby
- Ústrednou témou Fuksovho diela je milá a vstriečná povaha, za ktorou sa však skrýva vrah (hlavná postava – Kopfrkingl). Témou výňatku, teda záverečnej pasáže novely, je „milé“ vraždenie celej rodiny (za ich dobro) pana Kopfrkingla kvôli jeho kariére nacistu.
Opakujúce sa motívy
- Ružový dievča v čiernych šatách, staršia žena v brilách, starý muž s červeným motýlkom, čierne šaty s krajkovým límečkom (Zina aj Lakmé), hysterická žena a flegmatický muž, reklama na opravu závesov.
Kompozícia
- Kompozícia lineárna, neporušená odbočkami.
Jazyk – stylistická charakteristika textu
- Jazyk je striktne spisovný a to aj v reči postáv. Pôsobí trochu umelo a tým děsivo.
- Časté opakovanie variácií jednej a tej istej vety (Som abstinent, Chudák syn našich susedov alkoholik, Mili spal vo stohu).
- Toto opakovanie navodzuje dojem hry na javisku s obmedzeným počtom hercov, ktorí sa objavujú v rôznych rolách na stále rovnakej scéne.
- Často používa neobvyklé oslovenia typu nadoblačná, nebeská.
Jazyk – slovná zásoba
- Spisovná (hovorová, neutrálna, knižná) čeština.
- V diele sa objavujú nemecké výrazy, ktoré zapadajú do kontextu diela, vďaka námetu, ktorý dané dielo má. Objavuje sa priama reč, ktorá vo veľa prípadoch má formu zvolania.
Vyprávač
- Er-forma
- Vyprávačom je 3. osoba, nezasahuje teda do deja – len vypráva a popisuje.
Postavy
- Pan Kopfrkingl
- Hlavná, záporná postava. Jeho život sa obmedzuje len na popis kremačných postupov ostatným členom rodiny a známym. Jeho hyenizmus sa prejaví v chvíli, keď ho pomätie jeho známy, Willi, ktorý mu rozhodie jeho životné hodnoty – už tak dost prazvláštne. Kopfrkingl sa mení na udavača a vraha, ide teda o osobu veľmi slabú, ľahko zmanipulovateľnú. Má sklony k fašizmu.
- Ďalšími postavami príbehu sú: Willi – ďalšia záporná postava. Patrí k prívržencom Hitlera, žije v bohatej spoločnosti, dokáže dokonale zmanipulovať Kopfrkingla. Lakmé – žena Kopfrkingla, Zina – ich dcéra, Mili – ich syn
Časopriestor
- Československo (Praha) v období neskorého prvej republiky a raného Protektorátu.
Dej (obsah) diela
Dej sa odohráva v roku 1937 pred 2. svetovou vojnou. Hlavnou postavou je pan Kopfrkingl, ktorého spočiatku vnímame ako mierneho a hodného človeka, ktorý sa nikdy nerozčuľuje a žije len pre svoju rodinu. Môže sa javiť aj ako romantik – manželke hovorí namiesto Márie „Lakmé“, označuje svoje rodinné príslušníky ako „čarokrásni, blažení, nežní, nadoblační, nebeskí“ atď. Ideálna rodinná atmosféra je však neustále narušovaná Kopfkinglovou prácou o ktorej neustále všetkým vypráva a očividne v nej má veľkú záľubu – robí spalovače mŕtvol v krematóriu. Rád sa obklopuje vecami zo svojho pracoviska, napríklad kremačnou tabuľkou, ktoré prezýva „jazdný poriadok smrti“, zasklenými mŕtvymi muchami a v jeho knižnici samozrejme nemôže chýbať ani kremačný zákon a neustále si prečíta aj knihu o Tibete. Svoju prácu berie ako Božie poslanie – prach si a v prach sa obrátiš. Nedokáže hovoriť o ničom inom, ako o jeho „chrám smrti“ a o smrti samotnej. I napriek tomu, že ho tak fascinovala smrť, odsuzoval jakékoľvek násilie – bál sa hroziacej vojny. Musel teda čeliť tlaku zo strany priateľa Williho, člena SdP, ktorý sa ho snažil vláčiť do strany. Nakoniec tlaku podľahol a začal nevedomky udávať ľudí okolo seba – videl len novú šťastnú spoločnosť, ktorá údajne príde vďaka Hitlerovi. Dozvedel sa, že židovka je aj jeho manželka, ktorú teda obesil (údajne pre jej dobro) a potom sa stal riaditeľom krematória. Má však ešte dve deti – štvrtkové židy, ktorým čaká rovnaký osud ako Lakmé, obzvlášť kruto utlčil svojho syna Miliho v kremačnej miestnosti, ktorého potom nechal spáliť spoločne s umrlcom v rakve. V závere sa Kopfrkinglovi zjavuje halucinácia tibetského mnícha, ktorý v ňom údajne našiel inkarnáciu zomretého dalajlámu. Kopfrkingl končí v blázinci a zatiaľ čo pre Židov už peklo na zemi v koncentračných táboroch končí, pre neho ako fašistu malo teprve nastat.
Inšpirácia literárnym dielom
- Film Juraja Herza – prózu Spalovač mŕtvol preslávil aj filmové spracovanie režiséra Juraja Herza, hlavnú postavu pana Kopfrkingla obsadil Rudolf Hrušinský.
Ako dané literárne dielo inšpirovalo ďalší vývoj literatúry
- Vplyv na spoluvytváranie literárnej a kultúrnej atmosféry 60. rokov.
- Novela Spalovač mŕtvol sa v dobe svojho vydania podieľala na vytváraní literárnej a kultúrnej atmosféry 60. rokov 20. storočia, výraznejší vplyv na ďalší vývoj českej literatúry však nemala.
Kritika a jej změny
- Nejednoznačné prijatie – dobová kritika neprijala Fuksova diela jednoznačne kladne, psychologická próza s témami holokaustu nebola zdaleka pre každého. Ako nežidovský spisovateľ sa však týmto počinom dokázal vžiť do pocitov židovskej menšiny a venovať tomuto tématu značnú časť svojho diela.