Kniha: Poviedky z jednej kapsy
Autor: Karel Čapek
Pridal(a): Renny
Karel Čapek (1890 – 1938)
- Narodil sa v Malých Svatoňoviciach 9. januára 1890. Otec bol lekár, matka zbierala slovenský folklór.
- Novinár, prozaik, dramatik, kritik, autor kníh pre deti. Bol považovaný za predchodcu scifi-literatúry.
- Písal drámy, poviedky, romány, do novín od esejí po kritiku, fejetony a poviedky.
- Študoval gymnázium v Hradci Králové, bol preložený do Brna po odhalení jím organizovaného protirakúskeho spolku. Potom filozofická fakulta UK a filozofia v Berlíne a Paríži.
- Kvôli svojej chorobe nebol odvedený do armády, bol však 1. sv. v. veľmi ovplyvnený.
- Pôsobil ako vychovávateľ, ale brzo prešiel k novinárstvu. Ako redaktor v časopisoch: Národní listy, Nebojsa, Lidové noviny.
- Bol dramaturgom i režisérom Vinohradského divadla a 1. predsedom ČS PEN klubu.
- Ku koncu života sa oženil so svojou dlhoročnou priateľkou a stal sa terčom politických útokov po odchode Beneša a Mníchovskej dohode.
- Zomrel na zápal pľúc pár mesiacov pred plánovaným zatknutím gestapom 25. decembra 1938 v Prahe.
Typické znaky diel:
- Typickým znakom jeho diel je využívanie obrovskej slovnej zásoby, používanie neobvyklých slov, niekoľkonásobných vietnych členov a rozvinutých súvetí. Čapek vedel veľmi dobre využívať český jazyk a jeho zvláštnosti.
Ďalšie diela autora:
- Marsyas čili na okraj literatúry – eseje o literárnych útvaroch, ktoré neboli považované za samostatnú literatúru (pohádky, detektívky, anekdoty..)
- Záhradníkův rok – Súbor skíc, ktorá tvoria kalendárny cyklus od januára po december, zaoberá sa prácou zahradníka, knižný jazyk, používa hodne prirovnaní, ukazuje aké je povolanie zahradníka..
- Hovory s T.G. Masarykom – vyprávanie a názory prezidenta T.G. Masaryka
- Zbierky fejetonov z ciest:
- Plné vtipných postrehov, sám ich ilustroval:
- Anglické listy
- Talianske listy
- Výlet do Španielska
- Obrázky z Holandska
- Poviedky:
- Zářivé hlubiny, Krakonošova zahrada – spolu s bratom Josefom
- Boží muka
- Trápne poviedky
- Poviedky z jednej kapsy
- Básnik – Paroduje módny surrealizmus, detektívna zápletka, hovorová reč, hovorové až nespisovné výrazy. Poviedka – výrazný koniec, zápletka. Polopriama reč – Priama reč, ktorá nie je označená a hovorí k (o) tretej osobe, plní funkciu priamej reči.
- Prípad dr. Mejzlíka – Vďaka vidine či inštitúcii vyriešil prípad. Hlavná myšlienka – Čím viac pracuješ v obore, tým viac skúseností máš.
- Jasnovidec – Hlavná myšlienka: Jasnovidec hovorí všeobecné veci, ktoré sa hodia na každého.
- Šlépěje – Kauza o stopách vo snehu, ktoré v polovici cesty končia. Hl. myšlienka: Uklidnilo ho to, že šlépěje nakoniec pokračovali.
- Zločin na pošte – Hl. myšlienka: Nešlo o trest, ale o to aby bola Helenka očistená.
- Poviedky z druhej kapsy
- Utopické romány:
- Využíva v nich publicistických postupov a tzv. pokleslých žánrov (detektívny, dobrodružný, milostný)
- Továrna na absolutno – absolutno vedie ľudí k prosazovaniu len svojej pravdy za akúkoľvek cenu.
- Krakatit
- Vojna s mlokmi
- Noetické romány:
- Hordubal
- Povetroň
- Obyčajný život
- Noetika – Veda o spôsoboch poznania, poznanie sveta a človeka. Čapek vidí to, že musíme poznat najprv samých seba a potom posudzovať ostatných. Cítime a vníname ostatných pretože sú iní než my a tým, že ich poznávame sa snažíme ich pochopiť
- Noetická trilógia – Vo všetkých troch dielach sa rieši otázka porozumenia, poznania a pochopenia ostatných a sveta
Literárne-historický kontext
Česká literatúra 1. polovice 20. storočia
1. pol. 20. stol. (do roku 1939 – vytvorenie protektorátu)
- demokratizácia literatúry (minimálna cenzúra)
- diferenciácia literatúry (neexistovalo tabu)
- 20. roky – drobná próza (poviedka, reportáž)
- prevažovala poézia (lepšie vyjadrovala city)
- 30. roky – rozsiahlejšia próza (román)
- Literárne smery kopírujú vývoj vo svetovej literatúre
- Doznievajú realistické, naturalistické i impresionistické diela
- Nové smery proletariát, surrealizmus, nové smery zanechali stopy v poézii
- Próza sa drží realistického základu
- Dôraz na jazykovú kultúru, výraz vzdoru proti ponemčovaniu
- Psychologický popis postáv
- Sklon k baladičnosti (pochmúrny dej)
Literatúra demokratického prúdu
- Tieto autory spájali politické názory, prispievali do ľudových novín
Karel Poláček {1892 – 1944}
- predstaviteľ demokratického prúdu
- Žid, bojoval na fronte, po vojne úradník
- neskôr pracoval v Ľudových novinách, ktoré musel z rasových dôvodov opustiť
- zahynul v Osvienčime
- Poviedky pana Kočkodana
- ľudské figurky z mestskej spoločnosti
- Muži v ofsajdu
- populárne, psychológia futbalových fanúšikov
- Okresné mesto
- Poviedky izraelského vyznania
- židovská tematika
- Bolo nás päť
- veľmi populárne, autobiografické
- klučičské zážitky v kontraste so spisovnou češtinou
Vladislav Vančura
- Pole orná a vojnová – 1925 – revolučné tendencie blízke proletárskej literatúre, ústredná postava, blázon a vrah Řeka, stáva sa symbolom apokalyptickej absurdity vojny
- Rozmarné leto – 1926 – letná idyla troch priateľov – plavčík, kanoník a major – je narušená príchodom komediántov s kúzelníkom Arnoštom a krásnou Annou. Ich príchod pre trojicu priateľov znamená vpád niečoho krásneho, dotyku okúzlenia a pošetilého bláznovstva. Dielo bolo široko zpopularizované filmovou verziou režiséra J. Menzela (1967).
- Posledný súd – 1929
- Hrdelní pře anebo Přísloví – 1930
- Markéta Lazarová – 1931 – baladické vyprávanie o láske a zrade, zbabelosti i krutosti. Archaický jazyk evokuje predstavu stredoveku. Sfilmované roku 1967 režisérom F. Vláčilom.
- Útek do Budína – 1932
- Dráma a film:
- Učiteľ a žiak – 1927 – scénická báseň
- Nemocná dievčina – 1928 – dráma
- Alchymista – 1932 – divadelná hra
Súdobí zahraniční autori:
- Guillaume Apollinaire
- Písal kaligramy – zb.Kaligramy (obrazové básne)
- Zb.. Alkoholy – b. Pásmo – básnik prechádza Parížou a popisuje, čo kolem seba vidí, navyše popisuje, čo prežil, prúd vedomia, nelogické asociácie predstáv – báseň je polytematická (nemá jedno téma), básnik je sám, pesimistický, chce zachytiť uspáchaný čas, vplyv futurizmu, surrealizmu a kubizmu
- André Breton
- b. Voľná láska – popisuje svoju ženu náhodou predstáv, surrealistická báseň, nemá sloky, opakovanie slov
- Romain Rolland
- Peter a Lucia – protivojnová novela – Stretli sa v r. 1918 v dobe leteckých útokov na Paríž, zamilovali sa do seba Lucia nedokončila štúdium maliarstva, Peter je z bohatej rodiny, sú do kostola, chcú si sľubiť vernosť, kostol bol bombardovaný a obaja zomreli.
Nemecko
- Erich Maria Remarque
- Na západnej fronte pokoj – hl. hrdina zomrel zcela zbytočne náhodnou guľkou, vtedy už bol vyhlásený koniec vojny, dôležitosť priateľstva, jeho pohľad na vojnu sa mení, keď zistí, že na druhej strane sú tiež len ľudia.
- Tri kamaráti – je zasadený do povojnového Nemecka a ukazuje situáciu v Nemecku po 1. svetovej vojne, pocit márnosti, obete.
USA
- Ernest Hemingway
- Narukoval na front, bol zranený a po návrate domov zistil, že mu nikto nerozumie, nikto ho nechce vypočuť a zistil, že jeho vrstovníci majú rodinu a kariéru
- Sbohem zbrane – román o udalostiach 1. svetovej vojny, autobiografické prvky, ranený americký vojak sa zamiluje do sestričky, nemajú šťastie.
- Komu zvonia zvony – odohráva sa vo Španielsku, autobiografické rysy, partyzánska akcia, ide o to, že musí vyhodiť most, kto to urobí zomrie.
- Starý muž a more – novela, za ktorú dostal Nobelovu cenu, človek, ktorý bojuje s prírodou. Starý rybár dlho neulovil rybu jedného dňa vyjde naposledy a podarí sa mu uloviť obrovskú rybu a začína problém ako rybu dopraviť do prístavu. Ryba je zranená a priláka žraloky, starý muž vie, že musí bojovať.
Pražská nemecká literatúra
- Franz Kafka
- pražský nemecký prozaik, židovského pôvodu vplyv expresionizmu, motívy vplyvu a trestu, prvky absurdnej prózy, zomrel na tuberkulózu, žiadal aby jeho diela boli po smrti spálené, Max Brod jeho diela neakceptoval a jeho knihy i napriek nesúhlasu vyšli, v jeho dielach chýba dej – dá sa zhrnúť do jednej vety.
- Zámok – román o márnej snahy človeka – zememerač, ktorý sa chce dostať do zámku, kde ho niekto pozval, ale nikto o ničom nevedel = absurdný svet ovládaný anonymnou mocou.
- Proces – nedokončený román zachytáva absurdný svet, hlavná postava Josef K. – kvôli anonymite, prišli k nemu dvaja páni, ktorí ho odsúdili a nakoniec mu bodnú nožom do srdca K. – cítil stud, mal sa sám potrestať, nevzdoruje chová sa príliš pasívne, vôbec sa neobhajuje úrady nad ním majú absolutnú moc – byrokracia
- Premena – hl. postava Řehoř Samsa nezná nič iné než cestu z práce domov, jedného dňa sa prebudí ako obrovský hmyz, rodina je z toho zděšená stará sa o neho sestra rodina ho odmieta Řehoř sa rozhodne zomrieť odmieta stravu, potom zomrie, tiež prvky absurdity ľudská ľahostajnosť, nezáujem, citová chladnosť rodiny, pasivita.
Rozbor: Poviedky z jednej kapsy
Celková charakteristika poviedok:
- V každej záhada na konci logicky vyriešená. Ironia – detektívi sú flegmatikmi, na pátranie mala vplyv náhoda. Vyprávanie a otázky, polopriama reč, napätie, personifikácia. Hovorový jazyk.
Časopriestor:
- väčšinou Čapkova súčasnosť, rôzne miesta, najviac české prostredie
Dej (obsah) poviedok:
Prípad dr. Mejzlíka
- Doktor Mejzlík sa svetuje kúzelníkovi Dastychovi, ako odhalil kasača vďaka tomu, že pachateľ mal na botách popol.
- Nevie, či za úspešným vyriešením prípadu bola náhoda, intuitia, rutina, logika, alebo hlas srdca. Najpravdepodobnejšie tomu však napomohli všetky tieto veci dohromady.
Modrá chryzantéma
- Pan Fulinus vypráva Čapkovi o modrej chryzantéme.
- Keď pracoval v zámockej záhrade v Lubenci, prinesla mu jedného dňa miestna bláznivá dievčina Klára naprostý unikát – modrú chryzantému. Pan Fulinus chcel vedieť, kde ju našla, ale nemá dievčina mu to nemohla povedať. Pak mu nosila ďalšie a ďalšie chryzantémy.
- Pan Fulinus sa s tým pochlúbil kniežaťu a spoločne po vzácnej kvietine pátrali. Nakoniec chryzantémy hľadala celá dedina, ale nikto nič nenašiel. Pan Fulinus odchádzal domov vlakom a zistil, že chryzantémy rastú v záhradke domčeka pri koľajniciach. Tam bol zakázaný vstup, a tak sa tam pri pátraní po rostline nikto neodvážil vstúpiť.
- Pan Fulinus kvôli kvietinám dokonca zastavil vlak a potom si ich zo záhradky vyryl a ukradol.
Veštkynia
- V Anglicku žila žena, ktorá nemala žiadne zamestnanie a vydielala si veštením z kariet. To sa nelíbilo policejnému komisárovi panu Mac Learymu. Podezrieval ženu zo špionážnej činnosti, a preto za ňou poslal svoju manželku, aby vyzvedela, ako to vo skutočnosti je.
- Jeho pani predstierala, že je mladá, nezadaná dievčina a stará žena jej predpovedala, že sa vydá za milionára či obchodníka a presťahujú sa do cudziny.
- Komisár si ženu predvolal a udelil jej pokutu 50 libier za lživé predpoveď. Ako cudzinkyňu bez stáleho zamestnania ju navyše vykázal z Anglicka…
- Ženina veštba sa však do roka naplnila. Paní Mac Learyová sa rozviedla, vzala si mladého milionára a odišla s ním do Austrálie.
Jasnovidec
- Štátny zástupca dr. Klapka sa dozvedel o jasnovidcovi, ktorý podľa rukopisu v zalepenej obálke dokáže presne určiť povahu človeka, ktorý text písal.
- Pan štátny tomu nechcel veriť, ale potom sa rozhodol, že jasnovidcovy schopnosti vyzkúši. Chcel mu predložiť dopis, ktorý písal muž obvinený z vraždy. Omylem však do obálky dal svoj rukopis.
- Jasnovidec autora textu popísal ako silnú a rozporuplnú osobnosť, s ktorou není radno sa zapliesť, ktorá si ide za svojím a kvôli úspechu je schopná aj chladnokrvne vraždiť. Tento popis by sa na obžalovaného dobre hodil, ale potom dr. Klapka zistil, že zamieňal texty.
- Domyslel si, že jasnovidec klamie a jeho charakteristiky sú tak univerzálne, že sa hodia na každého. Podarilo sa mu dosiahnuť pre obžalovaného trest smrti. Pomohlo mu k tomu i to, že použil charakteristiku od jasnovidca…
- V závere poviedky si predseda súdu povídá so svojím kolegom o Klapkovi a dojdú k záveru, že by sa s ním nechceli zapliesť, pretože je nebezpečný, s veľkou vôľou po úspechu…
Tajomstvo písma
- Novinár pan Rubner dostal za úkol napísať článok o prednáške grafológa Jensena. Chcel vyzkúšať Jensenove schopnosti, a tak mu predložil text, ktorý písala jeho manželka. Grafológ z textu vyčital, že je napísaný ženou prolhanou, neporiadnou, povrchnou, pokryteckou, línu, marnotratnou, ktorá rada porúča a bola by schopná aj zabiť, ale je na to príliš pohodlná.
- Manželstvo pana Rubnera bolo do tej doby celkom spokojené, ale keď zistil, aké „zmije“ si hrel na prsiach, vyčítal manželke všetky špatné vlastnosti, o ktorých hovoril grafológ. Vypadalo to u nich na rozvod…
- Ten večer šiel do hospody a tam vyprával o možnostiach využitia grafológie v budúcnosti a o tom, ako sa dá presne odhaliť povaha človeka podľa rukopisu. V desať hodín večera sa však opäť poslušne vrátil domov k svojej žene.
Naprostý dôkaz
- Sudca František Mates neveril výpovediam svedkov a obžalovaných; za pravdivé považoval len to, čo vyslúchaný prezradil náhodou, mimodiek.
- Podezrieval svoju ženu Martu z nevernosti, a tak sa jej často vyptával, kde bola a čo robila. Stále jej však nemohol žiadnu aférku dokázať.
- Keď odišla do kúpeľov, dostal od nej dopis, ktorý však bol určený nejakému Arturovi. Martička sa v ňom zpovedala z toho, ako ju trápi manželova neopodstatnená žiarlivosť.
- Keď si súdca uvedomil, ako hlúpo sa choval, prišiel svoju ženu navštíviť a prestala ju podezrievať, že má iného…
- Vo skutočnosti mu Marta poslala onen dopis schválne na radu svojho milenca, aby ju prestala podezrievať.
Experiment profesora Rousse
- Americký profesor C.G.Rouss (český rodák) predvádzal v Čechách novú metódu vyslúchania založenú na asociáciách. Vďaka nej usvedčil z vraždy obžalovaného zámečníka Suchánka, ktorý odmietal prezradiť, kam odklidil mŕtvolu.
- Potom chcel profesor predviesť metódu na niekom z publika, ale to sa mu nepodarilo, pretože ako dobrovoľník sa prihlásil novinár Vašátko, ktorý na profesorove slová odpovedal v kvietnatých vetách, ako bol zvyknutý z novinárstva.
Stratený dopis
- Pan ministr dostal dopis s dôverným obsahom a ten sa potom záhadne stratil. Ministr ho najprv hľadal sám, potom mu dokonca pridelili sedem detektívov, ale nikto dopis nenašiel. Až pomohla náhoda.
- Pan ministr bol náměsíčný a v noci šiel až ku skrini, kde listoval v nejakej knihe. Videlo ho pri tom manželka a ráno mu o tom povedala.
- Pan ministr behal hneď ku skrini a našiel dopis vo Zbierke zákonov, kam ho dal ako záložku a potom naň zabudol.
Ukradnutý spis 139/VII, ODD. C
- Plukovník Hampl si priniesol domov tajný spis, aby ho spracoval. Bál sa, že dokument niekto ukradne a zneužije, a preto ho na manželčinu radu schoval do spíže do piksly na makaróny.
- Ako na potvoru sa však do spíže v noci niekto vlúpal a onú dózu ukradol. Plukovník požiadal o pomoc vojenské informačné služby a sľúbil dať za nájdenie spisu 10.000,- Kč.
- Nakoniec zlodeja našiel miestny policajt Pištora, ktorý sa vyznal v tom, ako sa ktorý zločinec dostáva do bytu. Za odmenu dostal od plukovníka päťdesiat korún!
Muž, ktorý sa nelíbil
- Bývalý policajt pan Pacovský mal najatý hostinec Na Vyhlídke. Tam sa ubytoval podezrelej človek, ktorý sa mu nelíbil.
- Keď sa v hostinci náhodou zastavil četník Hurych, podivný muž sa chcel utiecť oknom. Hurych ho odviedol na stanicu a tam z neho strážmajster Kolda dostal, že sa volá Rosner a zproneveril peniaze v Depozitnej banke vo Viedni. Tri roky sa skrýval pred políciou, ale nemal pokoj, pretože sa stále bál prezradenia. Strach sa prejavil aj na jeho správaní a preto na ostatných ľudí nepôsobil dobre.
- Priznaím sa mu uľavilo a stal sa z neho príjemný človek. Pan Kolda sa preto prihovoril, aby dostal miernejší trest.
Básnik
- Neznáme auto prejelo na ulici starú žobráčku. Svedkom nehody bol študent a jeho priateľ básnik Jaroslav Nerad. Vyšetrovanie sa ujal policejný koncipient dr. Mejzlík, ale nevedel si rady. Dal si zavolať Nerada, ktorý sice tvrdil, že si nič nepamätá, ale o udalosti napísal báseň. V nej nevedomky zachytil poznávaciu značku auta, ktoré prejelo onu ženu. A tak pan Mejzlík prípad úspešne vyriešil.
Prípady pana Janíka
- Pan Janík bol obchodník s papierom a celulózou. Jeho život sprevádzali náhody, ktoré často pomohli polícii k vyriešeniu nejakého prípadu.
- Jednou napríklad pomáhal četníkom nájsť mŕtvolu zavraždenej ženy a od vraha sa dozvedel, kam ukryl telo.
- Potom jel vlakom a neúmyselne prispel k dopadnutiu muža, ktorý tlačil falošné peniaze.
- Do tretice sa opitý dostal na tajnú schôdzu protštátnych politikov a oznámil to polícii.
- Dostal ponuku, aby sa stal detektívom. Zvažoval ju, ale potom ju odmietol, pretože zistil, že žiadny „šiesty zmysel“ nemá. Päť rokov ho okrádal jeho spoločník vo firme a on na to vôbec neprišiel.
Pád rodu Votických
- Za dr. Mejzlíkom prišiel archivár pan Divíšek, ktorý pracoval na knihe Dejiny vlády kráľa Jiřího z Poděbrad a nevedel si rady s vyriešením historickej udalosti z roku 1465. Išlo o to, že v tomto roku zomrel šľachtic Petr Berkovec a tiež jeho brat Jindřich. Petrova manželka Kateřina záhadne zmizla a jej otec pan Ješek Skalický zomrel o rok neskôr.
- Pan Mejzlík vymyslel niekoľko hypotéz, čo sa vtedy mohlo prihodiť. Najpravdepodobnejšia sa mu zdala možnosť, že Kateřina sa zamilovala do Petrovho brata, a tak svojho muža zavraždila. Keď sa to dozvedel jej otec, zabil ju aj jej milenca Jindřicha a sám neskôr zomrel žiaľom.
- Pan Divíšek sľúbil, že prípad spracuje vo svojej knihe, ale keď bolo dielo vydané, zistil dr. Mejzlík, že v ňom jeho skvelá hypotéza nie je!
Rekord
- Devätnásťročný mladík Václav Lysický hodil zo zlosti veľký kameň po statkárovi Pudilovi a zasiahol ho do ramena. Keď sa prípad prešetroval, zistilo sa, že kameň vážil skoro šesť kilo a mladík s ním hodil na vzdialenosť 19 metrov a 27 centimetrov – teda svetový rekord.
- Četník Hejda chcel, aby Václav hodil rovnakú vzdialenosť znova, ale jemu už sa to nepodarilo. Hejda mu preto neveril, že na sedláka opravdu hodil ten kameň. Václav však trval na svojom, a tak ho čakal súd a niekoľkomesiačné väzenie.
Prípad Selvinov
- Básnik Leonard Unden si spomína na svoj najslávnejší prípad. Pred dvadsiatimi rokmi za ním prišla matka Franka Selvina, ktorý bol súdený za lúpežnú vraždu svojej tety. Matka tvrdila, že jej syn je nevinný, a tak sa Leonard pustil do vyšetrovania.
- Zdalo sa, že prípad je jasný: Selvin – vinen. Leonard však vo svojich novinových článkoch zpochybnil dôveryhodnosť svedkov a ďalšie dôkazy. Jeho boj síce trval sedem rokov, ale nakoniec bol Frank Selvin vyhlásený za nevinného.
- Básnik bol veľmi potěšený svojím úspechom, ale potom za ním prišiel Selvin a svieril sa mu, že svoju tetu opravdu zabil. Od tej doby ho niekoľkokrát vydieral, „hral“ na jeho svedomí a žobral na nem peniaze.
- Aby sa ho básnik zbavil, zaplatil mu lístok do Ameriky!
Šlépěje
- Pan Rybka sa vracal domov zasneženou nocou a pojednou si všimol stopy na chodníku, ktoré najednou záhadne končili a nikam nevedli. Pan Rybka premýšľal, čo sa asi mohlo stať, dokonca si zavolal na pomoc komisára Bartoška. Ale na žiadne riešenie neprišli a tak sa nakoniec shodli, že je zbytočné sa týmto problémom zaoberať!
Kupón
- Mladý milenecký pár sa v reštaurácii stretol s nejakým mužom, ktorý sa predstavil ako pan Souček od polície. Dievčina chcela zahodiť kupón z obchodu, ale pan Souček jej povedal, že aj taká maličkosť môže byť niekedy užitočná. Vyprával im kriminálny príbeh o slúžke, ktorú našli uškrcenú v obili. Polícia ju nemohla identifikovať a žena mala vo svojej kabelke len jízdenku z tramvaje a účtenku z obchodu s porcelánom. Podľa lístku zistili, že dievča pravdepodobne kúpila čajovú konvičku. Od toho sa odvíjalo ďalšie vyšetrovanie a nakoniec polícia našla domácnosť, kde dievča slúžila. Ukázalo sa, že ju zabil jej milenec (kriminálnik) kvôli peňazom.
Oplatkův koniec
- Kriminálnik Oplatka mal suchotiny. Vlúpal sa do pekárskeho krámu a pri úteku zastrelil dvoch policajtov. Na úteku pred políciou zastrelil ešte ďalších dvoch mužov zákona.
- Snažil sa odísť vlakom do Benešova. Objavil ho však miestny policajt Pištora, ktorý sa vyznal v tom, ako sa ktorý zločinec dostáva do bytu. Za odmenu dostal od plukovníka päťdesiat korún!
- Utekol pryč a zastrelil starého železničára. Bolo jasné, že Oplatka musí byť urychlene dopadnutý.
- Skrýval sa v lese a mezitým sa sjeli četníci a železničiari z celého okresu, celkom na dve stovky mužov.
- Nakoniec bol Oplatka (ako zviera zahnané do rohu klece) zastrelený.
Posledný súd
- Deväťnásobný vrah Kugler bol pri svojom poslednom zločine zabitý a dostal sa do neba na svoj posledný súd. Boh mu povedal, čo všetko v živote spáchal. Pretože však o Kuglerovi vedel úplne všetko, nemohol ho súdiť a určiť mu trest – bolo by to nespravodlivé. Preto sa toho ujali muži, ktorí za života boli súdcami. Rozhodli, že Kugler dostane doživotný trest – „peklo“.
Zločin v chalúpe
- Muž menom Vondráček bol obžalovaný z toho, že zabil sekerou svojho tchána Františka Lebedu.
- Dôvodom jeho konania bolo, že mu tchán nechcel predať pole, ktoré sa nachádzalo hneď vedľa Vondráčkovho kúska pôdy. Vondráček si myslel, že keby sa tchána zbavil, mohol by si hospodáriť podľa svojho…
Zmiznutie herca Bendy
- Herec Jan Bedna bol majster svojho odboru a pre to, aby ztvárnenie postavy, ktorú hral, bolo čo najvernejšie, bol ochotný leccos podstúpiť.
- Potom však náhle bez stopy zmizol. Pri tom však všetky jeho osobné veci zostali v jeho byte.
- Polícia bola bezradná. Bendov priateľ doktor Goldberg sa jeho zmiznutím začal zaoberať…
- Bendovou milenkou bola manželka továrnika Korbely. Tá túžila hrať, a tak jej bohatý manžel financoval filmy, v ktorých potom mala hlavné role.
- Keď bol pan Goldberg jedného dňa v kine, stretol tam starého herca a vďaka nemu prišiel na myšlienku, že si Benda kvôli nejakej role nechal narásť fúzy, a tak by ho nikto nepoznal.
- Zeptal sa na polícii, či po Bendovom zmiznutí nebola nájdená mŕtvola nejakého žobráka. Dostal kladnú odpoveď, ale popis nejakej mŕtvoly príliš nezodpovedal Bendovi… Napokon však dal Goldberg telo jedného tuláka exhumovať a poznal, že je to jeho priateľ.
- Herca zabil továrnik Korbela pod zámienkou, že Benda bude hrať vo filmoch jím sponzorovaných tuláka…
Vražedný útok
- Pan rada Tomsa bol vo svojom byte a najednou do miestnosti vletela guľka, ktorá ho takmer zasiahla. Pan rada podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Netušil, kto by si mohol prať jeho smrť. Keď však v noci premýšľal o tom, koľkým ľuďom kedy ublížil a zachoval sa k nim ošklivo, uvedomil si, že spusta z nich by ho mohla chtieť zabiť. A tak druhý deň trestné oznámenie stiahol.
Propuštený
- Väzeň Záruba bol po dvanástich a pôl rokoch strávených vo väzení podmienečne prepustený. Za tu dobu si odvykol komunikovať s ľuďmi a svet sa medzitým aj dost zmenil.
- Záruba sa chcel vrátiť vlakom domov, ale omylem sa pripletol k demonštrácii, bol zatknutý políciou a odvedený do väzenia.
- Právnici sa radili, ako ho dostať na slobodu, ale Záruba sa v noci vo svojej cele obesil.
Zločin na pošte
- Strážmajster Brejcha vyprával zvláštny kriminálny prípad, ktorý sa kedysi prehodil v jeho okrsku.
- Na miestnej pošte pracovala mladá dievča Helenka. Pak na ňu prišlo udanie z Pardubíc a kontrola odhalila manko vo výši dvoch stoviek korún. Helenka sa zo zúfalstva utopila v jazere a za pár dní miesto nej na poštu prišla slečna Julie Tauferová z Pardubíc.
- Bola to priateľkyňa miestneho adjunkta pana Houdka. Ten si s ňou pred tým často dopisoval a schádzali sa, a tak teraz uvítal, že ju má blízko seba. Pan Brejcha chcel vyriešiť, kto mohol ukradnúť dve stovky, ktoré na pošte chýbali. Ešte než na poštu nastúpila Julie, prišla panu Houdkovi vrátená zásielka z Prahy. Bol to balík, v ktorom malo byť máslo. Ale keď ho strážmajster otvoril, našiel v ňom hlinu. Domyslel si, že Houdek poslal schválne balík, a keď sa Helenka otočila, aby ho zvážila, vytiahol jej zo zásuvky peniaze.
- Uhodil na neho a on sa nakoniec priznal, že chtel Helenku pripraviť o miesto, aby na poštu mohla nastúpiť Julie a on sa s ňou mohol oženiť.
- Strážmajster Brejcha chcel Helenkinu smrť niekým pomstiť, a tak zařídil, aby Houdka presťahovali ďaleko a on sa preto s Juliou nemohol často vidiť!