Kniha: Havran
Autor: Edgar Allan Poe
Pridal(a): kler
Edgar Allan Poe (1809 – 1849)
- Zakladateľ detektívnej, hororovej a vedeckofantastickej poviedky.
- Vo svojich poviedkach sa zameriava na vraždy, des a hrôzu.
- Jeho dielo bolo inšpiráciou pre mnohých ďalších autorov (napr. Arthura Conana Doyla).
- Je nazývaný predchodcom prekliatych básnikov.
- Prepadol alkoholu a drogám.
- Mal životnú lásku Virgíniu, ktorá bola ťažko chorá a zomrela.
- Po jej smrti vznikli jeho najstrašidelnejšie poviedky.
- Ochorel na nervovú poruchu, stal sa z neho alkoholik a pokúsil sa o samovraždu.
- Báseň Havran ho preslávila a stala sa jeho najznámejším a najprekladanejším dielom.
- V Havranovi vyjadruje úzkosť a hrôzu zo smrti, zo života a z vesmírneho prázdna.
- Videl v havranovi proroka a kládol mu rôzne otázky.
Ďalšie diela
- Jama a kyvadlo (hrdinovia sú vnútorne rozpoltení jednotlivci, ktorí sa často nachádzajú na pokraji šialenstva a nesú ťarchu viny).
- Havran a iné básne (zbierka básní).
- Filozofia básnickej skladby (esej, ktorej hlavná myšlienka je, že báseň podľa Poea vzniká rozumovou úvahou, nie náhodnou inšpiráciou).
Literárno-historický kontext
Znaky romantizmu
- Hrdina splýva s autorom.
- Opustený hrdina.
- Téma smrti.
- Hovorí o prorokovi.
- Ponurá nálada, nenaplnená láska, zimné motívy.
Ďalší autori tohto obdobia
- Alexandr Sergejevič Puškin.
- Michail Jurjevič Lermontov.
- Victor Hugo.
- Adam Mickiewicz.
Rozbor diela: Havran
Základná charakteristika
- Literárny druh: Lyricko-epická báseň.
- Literárny žáner: Baladická báseň.
- Hlavná téma: Smutný údel hrdinu.
- Vedľajšia téma: Samota.
Hlavná myšlienka
- Autor sa snaží vyrovnať so smrťou svojej milenky a hľadá nádej, že sa s ňou ešte niekedy stretne.
Námet
- Príbeh osamelého muža, ku ktorému jedného dňa do izby priletí havran.
Motívy
- Antika (Pallas Aténa), chlad (zimná noc, psychologický chlad), smrť, smútok.
Okolnosti vzniku diela
- Báseň vznikla z vnútornej úzkosti autora a reflektuje jeho vlastné obavy zo straty milovanej osoby.
Kompozícia
- Je písaná chronologicky.
- Ide o ponurú báseň zloženú zo 108 veršov a 18 strof.
- Hrdina často vedie monológy.
- Hlavným motívom je krása, smútok a smrť.
- Báseň obsahuje refrén „Nikdy viac“.
Jazyk a jazykové prostriedky
- Napísané v ich-forme.
- Jazyk je spisovný, vyskytujú sa archaizmy, knižné slová a priama reč.
- Metafory.
- Personifikácia.
- Prirovnania.
- Anafora: Opakovanie slov na začiatkoch dvoch po sebe idúcich veršov.
- Epifora: Opakovanie slov na koncoch veršov.
- Refrén: „Nikdy viac“.
- Epiteton: Básnické prívlastky.
Kontrasty
- Biela socha verzus čierny havran, život verzus smrť, nenaplnená láska verzus čierny havran, pocit strachu verzus beznádej, búrka verzus pokoj a ticho.
Symboly
- Havran ako symbol zla, smrti a strachu; rozprávač v ňom videl proroka.
Postavy
- Rozprávač: Ťažko nesie smrť svojej milovanej Lenory a nie je schopný na ňu prestať myslieť. Zabudnúť a rozptýliť sa snaží v knihách (nemôže sa na ne sústrediť, lebo spomienky sú silnejšie). Rozhovor s havranom ho ničí a je mu nepríjemný.
- Havran: Veľmi záhadný vták, ktorý stále opakuje slová „Nikdy viac“. Je bezcitný a zlý. Sám rozprávač si myslí, že je to diabol vyslaný ako symbol zla, smrti a pekla.
- Lenora: Zosnulá milenka rozprávača.
Časopriestor
- Čas: Dej sa odohráva v sychravý novembrový podvečer (o polnoci).
- Miesto: Dej sa odohráva v básnikovej izbe.
Podrobný dej
Muž sedel v kresle a čítal knihy, ktoré mu mali pomôcť zabudnúť na svoju zosnulú milú. Jeho myšlienky sa však k nej neustále vracali. Zrazu sa ozvalo ťukanie, muž išiel otvoriť, ale pred dverami nikto nebol. Myslel si, že sa mu to iba zdalo. Neskôr sa ťukanie ozvalo znova. Muž usúdil, že niekto stojí za oknom a išiel ho otvoriť. Do izby mu vletel havran, ktorý sa usadil na bustu Pallas Atény. Zo žartu a zvedavosti mu položí otázku, ako sa havran volá. S úžasom zisťuje, že havran vie hovoriť. Na jeho otázku mu odpovie slovami: „Nikdy viac“. Muž sa pokúša prísť na to, čo táto odpoveď znamenala. Myslí si, že havran bol poslaný Bohom ako útecha, aby zabudol na svoju zosnulú dievčinu. Muž mu kladie ďalšie otázky, ale havran na všetko odpovedá jedine: „Nikdy viac“. Po opakovaní týchto odpovedí sa muž rozčúli a snaží sa havrana vyhnať z izby von. Havran však opäť odpovedá „Nikdy viac“ a zostáva sedieť na soche. Báseň sa končí beznádejne – havran z izby neodletí a muž sa naďalej utápa v žiali a je úplne zúfalý.
Záver
- Rozprávač metaforicky konštatuje, že havran už nikdy z jeho duše neodletí (navždy vnútri jeho duše zostane smútok).
