Kniha: Krst svätého Vladimíra
Autor: Karel Havlíček Borovský
Pridal(a): Petra
Karel Havlíček Borovský
- Český básnik, epigramatik, novinár (Pražské noviny, Národní listy s satirickou prílohou – Šotek (zde vychádzali jeho kritiky) po ich zastavení viedol časopis Slovan v Kutnej Hore, súbor statí – Duch Národných novín)
- Považovaný za zakladateľa českej žurnalistiky, satiry, literárnej kritiky
- Prekladateľ – Gogol, Mŕtve duše
- Priezvisko Borovský – podľa dediny Borová, kde sa narodil, podpisoval tak svoje články
- Kritizoval Tyla za ploché vtipy
- Hovorilo sa mu „mluvčí národa“ alebo „trpiteľ národa“
- Predchodca realistického kritiky (pravdivosť, úroveň umenia)
- Mal odpor voči akémukoľvek násiliu, útlaku
- V jeho tvorbe – štylistické prostriedky ľudovej poézie, ľudovosť, demokratičnosť, útočnosť
- V jazyku – prvky ľudového humoru, hovorovosť
- Autor satír proti rakúskej absolutistike a cirkvi
- Študoval filozofiu, vylúčený z kňažského rádu pre svoje názory, nepáčili sa mu pomery – nekompromisný kritik cirkvi od tej doby
- Počas svojho pobytu v Moskve ako vychovávateľ napísal päť cestopisných čŕt – Obrazy z Rus – nemožnosť absolutistickej carskej vlády (opievaná napr. Kollárom)
Ďalšie diela:
-
- Kráľ Lávra
- Báseň je o jednom írskom kráľovi, ktorý bol veľmi obľúbený a chytrý. Len jedna vec na ňom bola divná, a to že sa nechával holiť a strihať raz do roka a pokaždé nechal holiča, ktorý ho strihal, popraviť. Jedného osudného dňa si túto zakázku vylosoval mladý Kukulín; po tom, čo odviedol svoju prácu, bol ako všetci pred ním poslaný na popravište. Keď sa to dozvedela jeho matka, šla žiadať kráľa o milosť. Kráľ sa stydel za jej rozhorčené slová a milosť Kukulínovi udelil, ovšem pod podmienkou, že si nechá pre seba, čo pri strihaní videl, a bude ho strihať až do smrti. Kukulín s radosťou súhlasil, ale po čase ho začalo sužovať, že tajomstvo nemôže nikomu povedať. Matka si všimla jeho smutku, a keď jej povedal o svojom trápení, poradila mu, aby išiel do lesa k pustovníkovi, ten že mu pomôže. Pustovník mu poradil, aby to, čo ho trápi, našeptal do istej starej vrby, že sa mu uľaví. Kukulín to ešte ten deň urobil a skutočne sa mu uľavilo. Za čas kráľ usporiadal veľkú hostinu, a keď šli českí hudobníci, čo mali na hostine hrať, okolo starej vrby, basista si všimol, že stratil kolíček od basy, urezal si teda nový zo starej vrby. Na hostine basa sama začala hrať: „Kráľ Lávra má dlhé oslie uši, kráľ je ušatec!“ Keď už to takto všetci zvedeli, kráľ prestál svoje uši schovávať a ľudia ho mali rádi ešte viac.
- Tyrolské elegie – zatknutie, cesta do Brixenu, život vo vyhnanstve, obraz národnej aj osobnej tragédie.
- Inšpirácia: 1921 – zfilmované režisérkou Theou Červenkovou
- Kráľ Lávra
Literárne-historický kontext
Spisovatelia z doby:
-
- Karel Jaromír Erben
- Božena Němcová
- Karel Hynek Mácha
Rozbor diela: Krst svätého Vladimíra
Literárny druh:
- lyrika, epika
Literárny žáner:
- satirická veršovaná skladba – rozsiahla, epická, proti absolutistickej; používa prostriedky nespisovné až vulgárne
Literárny smer:
- kritický realizmus – pravdivý obraz skutočnosti (bez idealizácie); presné a všestranné štúdium života spoločnosti a nitra človeka
- kritika nedostatkov vo spoločnosti
Forma básne:
- rým – prerývavý (ABCB), vyjma deviateho spevu (Jezovitský marš), kde je použitý rým združený (AABB)
- verš – jednoduchý, podobný ľudovej piesni
- rytmus – jednoduchý, piesňový
Slovná zásoba:
- vulgarizmy, ľudové výrazy, nespisovné výrazy, latinské modlitby
Motívy:
- historické jadro – z Nestorovho Letopisu (knieža Vladimír, šírenie kresťanstva), životy obyčajných Rusov
Typ vyprávača:
- osobný, zotožňuje sa s autorom, v diele sa prelína ich- a er-forma
Dej:
- Ruský cár Vladimír chce, aby slovanský boh Perun zahrmel na jeho sviatok, ten však odmietne a je za to vlečený za koňom a následne utopený v Dnepri. Ľudia si začnú robiť, čo chcú, pretože nemajú vo koho veriť, cirkev stráca prívržencov, tak vyhlási konkurz na boha nového. Ponuky odevšad tzn. muslimov, kresťanov, židov,…
Postavy:
- Cár Vladimír – hlúpy panovník, ktorý nechá utopiť boha Peruna, pretože mu nechce zahrmieť na sviatok
- Boh Perun – zatvrdelý boh, ktorý si zo seba len tak nenechá robiť dobrý deň, avšak doplatí na to svojím životom
Doba a miesto dej:
- dej sa odohráva v carskom Rusku približne na prelome 9. a 10. storočia za vlády cára Vladimíra
Hlavná myšlienka:
- cirkev neovláda Boh, ale vládca
Historické pozadie:
- národné obrodenie – súvisí so zánikom feudalizmu a príchodom kapitalizmu, reformy Márie Terézie a Jozefa II., myšlienky osvietenstva a nemecké literatúry.