Chrám Matky Božej v Paríži – rozbor (obsah)

 

Kniha: Chrám Matky Božej v Paríži

Autor: Victor Hugo

Pridal(a): Dada

 

VICTOR-MARIE HUGO

• 26. 2. 1802-22. 5. 1885
• Victor Hugo bol francúzsky básnik, dramatik, romanopisec a politik, satirik, filozof.
• Bol vychovávaný v rodine plnej kontrastov (matka rojalistka a otec bonapartista), čo sa prejavilo aj do jeho neskoršej tvorby.
• Tvoriť začal už v mladosti – spolu s bratom založili časopis, kam obaja písali.
• V roku 1822 vydáva prvú prácu Ódy a rozličné básne
• V 1824 sa napísaním drámy Cromwell prihlásil k romantizmu.
• Roku 1843- po smrti dcéry-prestáva písať a začne sa venovať politike.
• Je zvolený za poslanca za stranu konzervatívcov.
• Najprv podporuje Ľudovíta Napoleona, ale po jeho zvolení kráľom začne zastávať iný názor a uteká do exilu.
• V exile opäť začne písať. (Vzniká tam jeho vrcholné básnické dielo Tresty.)
• Po páde Napoleona II. Sa vracia do Paríža. Tu je zvolený za poslanca zákonodarného zhromaždenia. V roku 1885 umiera a jeho rakva je na jeho prianie prevezená na voze chudoby.
• nenávisť k Revolúcii a k NAPOLEONOVI
• liberálne názory, dostáva titul gróf
• po roku 1848—prívržencom republikánskeho zriadenia
• zemre mu dcéra-stiahne sa do ústrania
• Snaží sa o zlepšenie ľud. vrstiev(vzdelanie)–Chce lepšiu budúcnosť
• 1870-ponúkne svoj dom v Bruseli pre prenasledovaných
• veľké sociálne cítenie, mravné obrodenie

 

Ďalšie diela:

• • Legenda vekov
  • Biedni ľudia
  • Pracujúci mora

 

Literárne-historický kontext

• Hugo začal knihu písať roku 1829.
• Dohoda s jeho vydavateľom Gosselinom ho zaväzovala k tomu, aby ju dokončil ešte tentýž rok. Hugo však musel splniť aj iné záväzky a preto nestíhal. Vydavateľ mu teda na jar roku 1830 dal ultimátum- február 1831.
• V septembri 1830 si teda Victor Hugo kúpil novú fľašu inkostu, vlnový kabát a „uväznil“ sa vo svojom pokoji. Začal písať a písať a nikto ho nesmel celých 6 mesiacov vyrušovať.
• Svoj dom neopúšťal – s výnimkou nočných návštev katedrály. Preto bol včas (avšak so dvojročným oneskorením) román dokončený.

 

Romantizmus (18.-19. st.)

• Názov je od slova romantik (niečo nevšedného, napínavého)
• Rysy-stret(konflikt), príbeh nekončí smierom ale skôr niektorou krajnou cestou.
  • hlavný hrdina je často z okraja spoločnosti
  • láska končí tragicky (hlavný hrdina väčšinou umiera)
  • autor sa často vracia do minulosti
  • objavujú sa mimoriadne prostredia

 

Ďalšie autori:

• Anglicko
  • Lord George Gordon Byron
    • Je anglický básnik, ktorého dielo je Childe Haroldova púť (lyricko-epický epos). Tento epos je autobiografický (to čo zažil). Cestoval a svoju púť zachytával v tomto diele. Písal takzvané názory na rôzne miesta napr. Španielsko, Ženeva, Grécko (tu bojoval za jeho oslobodenie od Turkov) 
  • Walter Scott
    • Preslávil sa ako zakladateľ historického dobrodružného románu. Najviac románov napísal v dobe, keď nutne potreboval peniaze a tak hodne písal (zomrel prepáčaním). Jeho diela: Waverly, Ivanhoe (ajvanhoe) – v tomto diele sa vracia do doby Richarda Levieho srdca.
  • Jane Austenová
    • Bola zameraná na ženské hrdinky zo stredných a vyšších vrstiev, ktorých cieľom bolo sa dobre vydať. Začínala písať anonymne. Je predstaviteľkou rodinného románu. Diela: Rozum a Cit, Emma, Mansfieldské panstvo.
• Nemecko
  • Bratia Grimmovci
    • Prevypravovali nemecké ľudové rozprávky (desivé). Často hororové.
• Rusko
  • Alexandr Sergejevič Puškin
    • Je slávny romantický básnik, dramatik a spisovateľ. Za svoje názory proti cárovi bol poslaný do vyhnanstva. Chcel slobodne písať. V súboji vyvolanom kvôli jeho žene s dôstojníkom, pri ktorom zomrel.
    • Dielo: Jevgenij Oněgin- Príbeh je o šľachtici Oněginovi a Taťáne, ktorí medzi sebou mali veľmi vypjaté vzťahy a ako je pre túto dobu typické príbeh nekončí zďarmi.
• USA
  • Edgar Allan Poe
    • Dokázal presne vyvolať u čitateľa určitý dojem. Dielo: Havran (básnická zbierka aj dielo). Bol významný básnik a prozaik s ťažkým životom. Bol adoptovaný a väčšina ľudí mu blízkych sa s ním hádali. Mal dlhy, a preto šiel do armády, stal sa redaktorom, ale propadol alkoholu. Žena, ktorú veľmi miloval, mu brzo zomrela, a preto takisto aj propadol drogám, na ktorých následky takisto zomrel. Bol taktiež súčasne zakladateľom hororovej poviedky a detektívnych príbehov. Ďalšie diela: Jáma a Kyvadlo (horor), Zlatý brouk (detektívka). Často vo svojich dielach používa refrén.

 

ROZBOR DIELO: Chrám Matky Božej v Paríži

• Literárny druh: epika
• Literárny žáner: román – smyšlené vyprávanie dlhšieho rozsahu, príbeh je komplikovanejší (viac dejových línií, hlavných postáv, vedľajších postáv, vedľajšie dejové línie)
• Vyprávač: er forma
• Časopriestor: Román sa odohráva vo stredovekej Paríži v r. 1482, teda v dobe vlády francúzskeho kráľa Ľudovíta XI. (1461 – 1483), námestie Gréve, Dvor divov, Notre-dame…
• Hlavná myšlienka: Román podáva obraz Paríža v 15. storočí – autor ukazuje žobrákov, zlodejov, študentov, cirkev, prostý ľud a pokryteckú šľachtu. Autorovi sa darí zachytiť tejdošiu atmosféru, veľmi detailne popisuje.
• Štylistická charakteristika: vyprávačský, popisný postup, využitie kontrastov, často zvýraznené nadsádkou a grotesknou

 

Rysy romantizmu v diele:

• Hrdina bol povahou rovnaký ako autor (Hugo bol tiež filozof a mysliteľ ako Frollo.)
• Hlavní hrdinovia stojia na okraji spoločnosti (Život chudobných študentov. Quasimodo bol ohyzdný sirota, ktorého nemal takmer nikto rád. Esmeralda bola cigánka.)
• Nešťastná a neopätovaná láska. (Medzi Esmeraldou a Phoebom. Medzi Esmeraldou a kňazom Frollom. Medzi Esmeraldou a Quasimodom.)
• Dej končí tragickou smrťou. (Zomrú všetky hlavné postavy)
• Tajomné miesta. (Večerné, temné a romantické ulice Paríža.)
• Kontrasty (Ošklivý Quasimodo a nádherná Esmeralda. Láska a nenávisť. Život a smrť.)

 

ROMANTICKÉ PRVKY

• dej prebieha v minulosti
• príbeh plný kontrastov (napr. ošklivý Quasimodo x krásna Esmeralda; duša x vzhľad Quasimoda a čiastočne aj Frolla)
• hlavným hrdinom je vyvrhenec spoločnosti, osamelý s tajomnou minulosťou
• prostredie katedrály (niečo výnimočného a neobyčajného)
• téma nenaplnené lásky-VFR
• exotická cigánka -tragický koniec
• sen x skutočnosť, vyradenie hrdinu zo spoločnosti,diela tajomné, osudové,hrôzne

 

REALISTICKÉ PRVKY

• skutočný vládca, skutočné historické pozadie
• popis inkvizičného riadenia, popis katedrály

 

STRUČNÝ POPIS

• Kniha vypráva hneď niekoľko rôznych príbehov , ktoré sa zdajú byť spočiatku neslučiteľné. Nakoniec však čitateľ pochopí ich súvislosť a z niekoľkých prameňov vznikne jeden prúd.
• Je tu patrná komunikácia autora s čitateľom: „..a teraz, keď nám čitateľ dovolí, presunieme sa z námestia Gréve späť na Dvor divov.“
• Kniha popisuje stredovekú Paríž všetkých vrstiev (od žobrákov Dvora divov až po samotného panovníka a jeho dvor).
• V zadnej časti knihy nájdeme pomerne obsiahle poznámky a vysvetlivky k jednotlivým pojmom.

 

CHARAKTERISTIKA POSTÁV

• Quasimodo:
  • Ošklivý, až nestvúrny sirota, ktorého našiel Klaudius Frollo a vychoval ho. Naučil ho hovoriť, ovšem do spoločnosti ho začleniť nedokázal, pretože sa ho každý bál. Mal hrbatú na chrbte, na ľavom oku bradavicu, krivú pateř, kulhal, a pretože jeho povolaním a láskou bolo zvoniť na obrovské zvony v Chráme Matky Božej, kde bol vychovaný, tak taktiež aj ohluchol. Bol plachý, bál sa ľudí, radšej bol sám. Pôsobil zlým a priamo strašidelným dojmom, ale v hlbine duše bol citlivý a schopný opravdových citov. Zomrel pre lásku k Esmeralde a svojho vychovateľa shodil z veže. Bol to teda vrah.
• Esmeralda:
  • Překrásna cigánska tanečnica, ktorá si vydobyvala žobráním u ľudí- tančením, spieváním, predvádzaním kúskov svojej kozy Džali a svojho muža Petra Gringoira. Zamilovali sa do nej dvaja muži- Quasimodo a kňaz Frollo. Každý však svojím vlastným spôsobom. Je obvinená z pokusu o vraždu svojho milého Phobea, ktorého ako jediného miluje aj ona sama. Nakoniec ju ľud popraví za čarodejníctvo.
  • Nosila červené šaty, spustu šperkov a tmavé vlasy. Mala tmavú pokožku, takže ju každý považoval za cigánku, dokonca aj ona sama seba. Jej matka však bola Francúzka, ktorej cigáni ukradli dieťa a vychovali ho.
• Klaudius Frollo:
  • Kňaz v chráme Matky Božej v Paríži. Od malička bolo jeho celým životom len štúdium a viera v boha. Vyštudoval všetky univerzity, ktoré mohol- filozofiu, práva, lekárstvo aj teológiu. Žiadna z týchto vied ho však nedostatočne neuspokojovala, a tak hľadal niečo, čím by prorazil vo svete a chcel nájsť kameň mudrcov, ktorý ho urobí nesmrteľným. Vychoval svojho mladšieho brata a zabezpečil mu vzdelanie. Keď našiel nalezenca Quasimoda, chcel ho tiež vzdelávať a urobiť z neho kultivovaného človeka. Zamiloval sa do cigánky Esmeraldy, a pretože ako kňaz mal žiť v celibáte, skôr ju nenávidel. Chcel sa jej zbaviť, ale zároveň byť s ňou. Shodil na ňu vinu pokusu o vraždu jej milého, a potom ju chcel oslobodiť z väzenia. Bol v jadre zlý a lakomý. Nezdráhal sa najšpinavších činov. Zabil ho jeho učenec Quasimodo- shodil ho z jeho vlastného chrámu.
• Jan Frollo zo Mlyna
  • Klaudiov mladší brat. Klaudius ho vychovával ako svojho syna podľa mravných rádov, ovšem malý Jan sa rozhodol za iný štýl bytia. Vynaliezavý drzý uličnický študentík sa dostáva do ľahko smiešnych situácií a vinou osudu (vlastne aj svoju) sa dostane k parížskej spodine a svoju životnú púť končí v rukách Quasimoda pri obliehaní Chrámu.
• Peter Gringoire filozof strašpytel a občasný spisovateľ (táto postava je inšpirovaná Villonom)
• Kytička-Penička Gudula (matka Esmeraldy); kajníčka, pôvodne však ľahká dievčina
• Phoebus (veliteľ lučištníkov) – krásny bohatý ktorý si len zahráva s upriamou a čistou Esmeraldinou láskou
• Kulhavý Špindíra- žobrák a kráľ Dvora divov…

 

DEJ

Začína 4. januára 1482 na parížskych mystériách. Hlavným hrdinom je hluchý a znetvorený zvoník Quasimodo (čerstvo korunovaný pápež bláznov). Spolu s Frollom sa pokúsi uniesť Esmeraldu, Quasimodo je však pri tejto akcii chytený a pripútaný k pranieri. Tanečnica mu prináša zo súcitu vodu a on sa do nej pri tejto príležitosti zamiluje. Esmeralda je nanešťastie zamilovaná do krásneho veliteľa lučištníkov- sukničkára Phoeba. Quasimodov opatrovník – páter Klaudius Frollo sa do mladé tanečnice aj napriek svojmu prísľubu cirkvi tiež zamiluje.

Frollova spaľujúca láska sa stane všetkým záhubou. Napriek mnohým neúspešným pokusom dobyť dívčino srdce sa nevzdáva a neváha použiť tých najhorších prostriedkov. Vina jeho intrik je Esmeralda obvinená z čarodejníctva a vsadená do žalára, odsúdená na smrť. V osudnú vteřinu, keď nad ňou už visí provaz šibenice na námestí Gréve, sa zničoho nič objaví Quasimodo a dívku odnese do nedotknuteľného azylu Chrámu. Kvôli nátlaku ľudu však ani tento úkryt už nie je bezpečný a preto je stanovené ďalšie dátum popravy.

Frollo ponúkne Esmeralde záchranu výmenou za jej odanost a lásku. Ona však „zlého a ošklivého kňaza“ poniekoľkáté odmietne a Frollo ju vydá napospas osudu. Tesne pred šibenicou Esmeralda nájde svoju matku- je jej kajníčka z Myšej diery, Gudula, ktorá si 15 rokov myslela, že jej dcéru sežrali cigáni.

Čitateľ si už myslí, že sa blíži happy end, ale opak je pravdou. Po Esmeralde idú vojaci. Matka ju však úspešne ukryje vo vnútri svojho dobrovoľného väzenia. Dívence sa však stane osudnou jej nenaplnená láska- Phoebus. Vykričkne jeho meno a upozorní tak na seba celú hliadku. Je teda popravená a jej matka je vojakmi neúmyselne zabitá. Celý konečný výjav sledujú zo strechy Chrámu Frollo a Quasimodo.

Quasimodo si konečne dá konečne všetko dohromady a zlomený zármutkom svrhne pátera zo strechy. Ten sa ešte zachytí okapu, ale nakoniec padá a umiera… Smutkom pološialený zvoník je na konci svojich síl.

Kniha má krásny, preto však veľmi smutný, romantický koniec. Autor popisuje, ako boli v hromadnom hrobe nájdené dve kostry: „…Jedna z nich bola kostra ženy… Druhá kostra, ktorá ju držala v tesnom objatí, bola kostra muža. Všimli si, že mala pokrivenú pateř, hlavu vraženú medzi lopatky a jednu nohu kratšiu. Nemala zlomený vaz a bolo jasné, že nejde o obešenca. Muž, ktorému kostra patrila, prišiel teda umrieť. Keď ho chceli odtrhnúť od kostry, ktorú objímal, rozpadol sa v popol.“

 

ZNAKY:

• popis parížskej spoločnosti, spodných vrstiev (cigáni, lupiči)
• kritika pokrytectva (Froll)
• motív nenaplnené lásky
• podrobne vylíčená psychológia postáv
• gotika, dynamičnosť, tajuplnosť

 

O jazyku:

• Dielo je napísané formou er. Autor hovorí o hrdinoch súčasne oslovuje čitateľov.
• Vety jednoduché aj súvetia. Skôr složité súvetia a ťažká myšlienková väzba. Spusta filozofie aj dej.
• Spisovný jazyk. Mluva zo stredoveku aj 19.storočia, keď bola kniha napísaná.
• Priama reč. Vyprávanie chronologické. Prekvapivý a tragický záver. Barevitá charakteristika všetkých postáv.
• Prevažne spisovný jazyk, u nižších vrstiev spoločnosti sa však vyskytuje nespisovná mluva. U členov Dvora divov je patrná lupičská hantýrka.

 

Prijatie diela:

• spočiatku prijaté kriticky, neskôr sklidil veľký úspech doma aj v cudzine

 

Vplyv diela:

• Hugo mal vplyv na všetok romantizmus tej doby v Európe, zo slovenských autorov napr. J. Vrchlický, KH Borovský, J. Neruda, V. Dyk