Kniha: R.U.R.
Autor: Karel Čapek
Pridal(a): Filip Sochor
Karel Čapek (1890 – 1938)
- spisovateľ, novinár, politik
- próza, dráma, fejtóny…
- brat Josef a sestra Helena (podľa nej aj Helena Gloryová -> Helena robotka)
- poznamenaný 1. sv. vojnou, v roku 1914 mal 24 rokov (nebol odvedený na front), pôsobili na neho hrozivé správy z novín oznamujúce stotisíc mŕtvych, stroho píšuce o smrti a hrôzach vojny
- vojna využívala najmodernejšiu techniku na zabíjanie – to u neho vyvolalo pocit nedôvery v modernú techniku a odpor
- bol očarený civilizmom (pokrokom, tým, čo ľudstvo dokázalo), vie, že ľudské schopnosti môžu zájsť veľmi ďaleko, začína premýšľať, čo by sa stalo, keby ľudstvo nedokázalo ovládať svoje vynálezy → môže to znamenať zbraň, ktorá dokáže zničiť ľudstvo
- nedôvera v prevratný pokrok
- nemá rád vojnu – kde pokrok vedie k ničeniu ľudstva (rovnako ako v knihe)
- vďaka R.U.R. sa stal svetoznámym
- od vojny trpel poruchou miechových nervov (Bechterevova choroba), lekári mu nedávali šancu na dlhý život -> vážil si ľudský život a v každom diele ho uctieval a vyzdvihoval nadovšetko
- v roku 1938 bol navrhnutý na Nobelovu cenu za literatúru
- jeho tvorba vznikala v rozmedzí 20 rokov – medzi svetovými vojnami
- prvé prózy vydal spoločne so starším bratom Josefom (1916) a posledný román tesne pred smrťou (1938)
- patrí k najčítanejším autorom v Česku
- dňa 25. 12. 1938 zomrel – udelenia Nobelovej ceny sa nedočkal
Ďalšie diela:
- Lúpežník (1920) – komédia, hra napísaná s J. Čapkom pred vojnou, dopísal ju sám po vojne
- Zo života hmyzu (1921)
- Vec Makropulos (1922)
- Továreň na Absolútno (1922)
- Talianske listy (1923) – fejtóny
- Anglické listy (1924) – fejtóny
- Krakatit (1924) – román
- Vojna s mlokmi (1936)
- Biela choroba (1937) – jedno z posledných Čapkových diel, objavuje sa tu boj proti fašizmu
- Matka (1938)
Dobový a literárny kontext
Historický kontext:
- 20. storočie – storočie techniky (televízia, vlaky, autá, rádio…), človek sa stáva od techniky závislým
- nový smer v literatúre – civilizmus
- u nás sa nebojovalo, vznik ČSR, hospodársky rast, ľahký priemysel, dva národy Česi a Slováci
- rozvoj kultúry
Literárny kontext:
- 1938 – Československu hrozila bezprostredná strata národnej samostatnosti
- približuje sa druhá svetová vojna
- Karel Čapek neustúpil fašistom a ďalej publikoval v novinách, každým článkom pripomínal všetky základné hodnoty života – úctu k ľuďom, práci, láske, vieru v budúcnosť, solidaritu, súdržnosť
- tieto hodnoty staval do protikladu k ľudskému násiliu, túžbe ovládnuť svet, varoval pred hroziacou katastrofou
- technický rozvoj, civilizmus, oslavovanie techniky
Súčasníci:
- Josef Čapek – Básne z koncentračného tábora
- Jiří Voskovec a Jan Werich – Osvobozené divadlo
- Václav Řezáč
- Jarmila Glazarová – Vlčia jama
- Karel Poláček – Bolo nás päť
- Eduard Bass – Klapzubova jedenástka, Ľudia z maringotiek, Cirkus Humberto
- Ivan Olbracht – Nikola Šuhaj lúpežník
Rozbor diela: R.U.R.
- Rossum’s Universal Robots – Rossumovi univerzálni roboti
- Vydané: 1920; uvedené na javisku 1921
- Literárna forma: dráma (text členený na prehovory postáv)
- Literárny druh: vedeckofantastická a antiutopická dráma
- prehovory a konanie jednotlivých postáv, scenár určený na hranie v divadle, divadelné spracovanie
Hlavná myšlienka:
- následky zostrojenia umelých ľudí (nezaujíma nás samotný objav)
- vzťah človeka k svetu, vzťahy medzi ľuďmi
- kritika túžby zbohatnúť a spohodlnieť
- obava o osud ľudstva – varovanie pred technickým pokrokom (človek musí stroj riadiť, nesmie sa mu vymknúť z rúk)
- prvotná myšlienka, prečo vyrábať robotov – zbaviť človeka ťažkej driny
Téma:
- Celková téma: Vedeckofantastická dráma, ktorá vyjadruje strach o osud ľudí – hrozba nadvlády umelej inteligencie.
- Hlavná téma: Následky zostrojenia umelých ľudí – robotov, varovanie pred následkami techniky a jej vplyvom na ľudstvo. Čapka ovplyvnila 1. svetová vojna, kde bola technika zneužitá proti ľuďom.
- Vedľajšia téma: Vzťahy medzi ľuďmi.
Motív:
- Ľudská práca – bez práce prestáva byť človek človekom.
Charakteristika diela:
- ľudia stratili záujem pracovať, prevláda lenivosť
- výrobcovia robotov sa hrajú na Boha – vytvárajú civilizáciu
- prvýkrát tu zaznelo slovo robot
- zmysel života – život nie je o tom, všetko si uľahčiť (mať množstvo robotov)
- reč je zrozumiteľná, krátke vety, rýchle dialógy okrem záverečného Alquistovho prejavu
- na konci diela Alquist požehnáva robotom (ľuďom) do spoločného života
- Čapek stavia proti sebe dva postoje ľudí:
- Domin a vedenie fabriky – chcú oslobodiť človeka od práce, vyrábajú stále viac a viac robotov, zaujímajú panský postoj k svetu, k prírode a k ostatným ľuďom, snaha vnútiť svetu svoju pravdu
- Nána, Alquist, Helena – výroba robotov je proti prírode. Alquist je zástanca práce: „Je správnejšie položiť jednu tehličku, než si kresliť veľké plány.“
- považujú za najvyššiu hodnotu ľudský život
Kompozícia:
- predohra a 3 dejstvá
- písané ako dráma – prehovory a konanie jednotlivých postáv, scenár určený na hranie v divadle
- tragédia = hra s vážnym obsahom, hrdina sa ocitá v dramatickom konflikte, často umiera
- príbeh je chronologický, pomerne dlhá predohra sa odohráva desať rokov pred prvým dejstvom – uvádza diváka do deja. Druhé a tretie dejstvo je od seba oddelené jedným dňom a posledné, tretie dejstvo, sa odohráva o množstvo rokov neskôr.
Symbolika mien:
- Domin – z latinčiny pán (riaditeľ továrne)
- Helena robotka – krásna, meno vybrané podľa Heleny Gloryovej
- Primus – prvý => Adam v Biblii
- Fabry – fabrika – továreň
- Busman – biznismen (peniaze)
- Alquist – staviteľ – zástupca pracujúceho ľudu
- Helena – zástupkyňa žien, neplodná, zbytočná
- Dr. Gall – ako v Bielej chorobe Dr. Galén – lekár robotov
Vývoj robotov:
- a) pracovné sily v službách človeka
- b) vojaci
- c) organizovaná sila – chceli vládnuť
- d) vrahovia
- a + b – ovládateľní
- c + d – neovládateľní, bez kontroly
Ako vzniklo slovo ROBOT:
- Karel napísal knihu a nevedel, ako má pomenovať stroje, ktoré vyzerajú ako ľudia – išiel za bratom Josefom, ktorý mu poradil slovo robot
- Robot = tvor schopný pracovať, nie však myslieť
- robota – lopota, ťažká práca
Okolnosti vzniku diela:
- rozhodol sa varovať ľudstvo pred technikou a pred možnosťou jej zneužitia
- ľudia majú pracovať
- začiatok jeho druhého tvorivého obdobia (1. obdobie – približne po komédiu Lúpežník – rozlúčka s mladosťou)
Premiéra u nás:
- 1921 v Národnom divadle (dielo vzniklo v roku 1920)
Jazyk:
- všetky postavy hovoria spisovným jazykom (okrem slúžky Nány)
- reč je zrozumiteľná, napísaná svižným jazykom
- krátke vety, rýchle dialógy (v poslednom dejstve sa vyskytujú aj monológy – napr. staviteľa Alquista)
- nevyskytuje sa tu veľa figúr ani trópov
- občasné odborné výrazy predovšetkým z lekárskeho prostredia, napr. katalyzátory, enzýmy, hormóny, koloidálne roztoky, protoplazma…
Trópy a figúry:
- Neologizmus – slovo robot, ktoré sa neskôr ujalo po celom svete a dodnes je súčasťou bežného slovníka
- Personifikácia a apostrofa – „Zmäknuté a zmodreté pery, čo to brblete?“
Hlavné postavy:
- Helena Gloryová – mladá, krásna, inteligentná slečna, neskoršia manželka Harryho Domina. Stelesnenie ženského, citového prístupu k ľuďom, ako aj k robotom. Je asi najtragickejšou postavou hry – symbolom ostatných žien, krásnych, ale neplodných, zbytočných.
- Alquist – staviteľ robotov, za najväčšiu hodnotu považuje prácu a ľudský život.
- pomocou Alquista prehovorí sám Čapek: práca šľachtí, pokrok v technike nemusí vždy viesť k zlepšeniu životných podmienok
- Harry Domin – z latinčiny PÁN, centrálny riaditeľ továrne R.U.R., zástanca vznešenej myšlienky povzniesť človeka, oslobodiť ho od práce a tým vytvoriť raj na zemi. Hrá sa na Boha, chce vytvoriť nové bytosti. Prvotná myšlienka bola dobrá – uľahčiť ľuďom život, zrušiť otroctvo.
- Dr. Gall – riaditeľ fyziologického výskumného oddelenia robotov – ako Dr. Galén (Biela choroba). Jeho úlohou je zabezpečiť, aby boli roboti technicky čo najdokonalejší. Na prianie Heleny vypestuje u niektorých robotov rozum a cit.
Vedľajšie postavy:
- Nána – slúžka, veľa toho nechápe, no predsa má strach z veľkej trúfalosti človeka. Zástupkyňa prostého ľudu veriaceho v Boha. Helenina veta: „Z Nány hovorí tisíc rokov a z vás všetkých len dnešok,“ ju vystihuje asi najlepšie.
- Konzul Busman – generálny komerčný riaditeľ R.U.R. – krátkozraký, zavalitý Žid, fascinovaný svetom čísel. Roboti sú pre neho len stroje a zdroj peňazí. Vo chvíli, keď ide do tuhého, je ochotný obetovať peniaze nielen za seba, ale aj za ostatných.
- Ing. Fabry – generálny technický riaditeľ R.U.R. – na všetko sa pozerá z pohľadu technika, nejde mu o zisk, ale o pokrok. Je fascinovaný myšlienkou, že budú pracovať roboti, pretože človeka považuje za málo výkonného a príliš drahého.
- Dr. Hallemeier – prednosta ústavu pre psychológiu a výchovu robotov.
Časopriestor:
- Dráma sa odohráva v budúcnosti, ale rieši problémy prítomnosti (bez bližšieho miestneho a časového určenia).
- V továrni na roboty na bližšie nešpecifikovanom ostrove (Rossumov ostrov).
Obsah:
Za Dominom príde Helena, dcéra prezidenta, a chce vidieť závod na výrobu robotov. Prišla sem, aby prehovorila k robotom, prečo si nechajú páčiť zaobchádzanie, ako by boli iba stroje. Roboti sú nerozoznateľní od ľudí, ale nemajú city a ľudské funkcie. Preto dôjde k zámene, keď si najprv Helena myslí o asistentke robotke Sulle, že je žena, a následne je o skutočných ľuďoch presvedčená, že sú to roboti, a teda k nim aj prehovorí ako k robotom.
Helena v továrni zostane a vezme si Domina. Dej sa presunie o desať rokov neskôr.
Po desiatich rokoch sa roboti začínajú používať aj ako vojaci do vojen. Helenu trápi, že nemajú vlastný rozum a city, a preto prehovorí doktora Galla, aby sa pokúsil takýchto robotov vyrobiť. Svet začína byť plný robotov, ľuďom sa prestávajú rodiť deti a roboti sa začínajú proti ľuďom búriť.
Helena už nechce, aby sa roboti vyrábali, a tak spáli plány na ich výrobu. Medzitým už vedenie fabriky vie o vzbure, a v deň, keď je to presne desať rokov, čo Helena prišla na Rossumov ostrov, jej venujú delový čln. Bohužiaľ, už nikto nestihne odísť. Roboti prichádzajú na ostrov, naberajú všetko a zabijú všetkých ľudí okrem Alquista, ktorý jediný pracuje ako robot.
Po vyvraždení ľudstva si roboti uvedomia, že ich životnosť je obmedzená a bez plánov na výrobu za dvadsať rokov vyhynú. Prosia teda Alquista, aby znova našiel plány na ich výrobu. Alquistovi sa to však nepodarí. Nájde dvoch robotov, Prima a Helenu, ktorí vo svojom vnútri majú city, lásku a sú iní než ostatní. Možno práve títo dvaja sú začiatkom novej civilizácie.
Reakcia na dielo:
- Počas niekoľkých rokov sa táto dráma hrala nielen u nás, ale aj vo svete (1921 Nemecko, 1922 Poľsko, USA… Viedeň, Londýn…)
- 1. medzinárodný úspech Karla Čapka (úspech aj českej literatúry, do tej doby u nás neznámej)
- R.U.R. bolo preložené do viac ako 30 jazykov
Vlastný názor:
- Kniha sa mi čítala dobre, pripomenula mi od Čapka knihu „Vojna s mlokmi“. Rozdiel bol v tom, že v tej knihe bol problém obojživelník a v R.U.R. robot. Mám rada fantasy príbehy a myslím si, že tento príbeh svoju dobu rozhodne predbehol
