R.U.R. – rozbor (obsah)

 

Kniha: R.U.R.

Autor:  Karel Čapek

Pridal(a): Filip Sochor

 

Karel Čapek

• 1890 – 1938
• spisovateľ, novinár, politik
• próza, dráma, fejtóny…
• brat Josef a sestra Helena (podľa nej aj Helena Gloryová -> Helena robotka)
• poznamenaný 1. sv. vojnou 1914 mu bolo 24 (nebol odvedený na front) pôsobili na neho hrozivé správy z novín oznamujúce sto tisíc mŕtvych, strozo píšuci o smrti a hrôze vojny
• vojna využívala najmodernejšiu techniku na zabíjanie – u Čapka vyvolalo pocit nedôvery v modernú techniku, odpor
• Čapek je okúzlený civilizmom (pokrokom, tým, čo ľudstvo dokázalo), vie, že ľudské schopnosti môžu ísť hodne ďaleko, začína premýšľať, čo by sa stalo, keby ľudstvo nedokázalo ovládať svoje vynálezy → môže to znamenať zbraň, ktorá môže zničiť ľudstvo
• nedôvera v prevratný pokrok
• nemá rád vojnu – kde pokrok vedie k ničeniu ľudstva (rovnako ako v knize)
• s R.U.R. sa stal svetovo presláveným
• od vojny trpel poruchou miešnych nervov, lekári mu nedávali šancu na dlhé dožitie -> vážil si ľudského života a v každom diele ho uctieval a vyzdvihoval nade všetko
• 1938 bol navrhnutý na Nobelovu cenu za literatúru
• jeho tvorba v rozmedzí 20 rokov – medzi svetovými vojnami
• prvé prózy vydal spoločne so starším Josefom (1916) a posledný román tesne pred smrťou 1938
• patrí k najčítanejším autorom v Česku
• 25.12.1938 Karel Čapek zomrel – NC sa nedočkal

Ďalšie diela

• Loupežník 1920 komédia, plas s J. Čapkom, pred vojnou, dopsal sám po vojne
• Ze života hmyzu – 1921
• Vec Makropulos – 1922
• Továrna na Absolutno – 1922
• Talianske listy – 1923 fejtón
• Anglické listy – 1924 fejtón
• Krakatit – 1924 román
• Vojna s Mlokmi – 1936
• Biela choroba – 1937, jedno z posledných Čapkových diel, objavuje sa tu boj proti fašizmu
• Matka – 1938

 

Historický kontext:

• 20. storočie – storočie techniky (tv, vlaky, autá, rádio,….) človek sa stáva na technike závislý
• nový smer v literatúre – civilizmus
• u nás sa nebojovalo, vznik ČSR, vzrast hospodárstva, ľahký priemysel, dva národy Česi a Slováci
• rozvoj kultúry

 

Literárny kontext:

• 1938 – Československu hrozila bezprostredná strata národnej samostatnosti
• približuje sa druhá svetová vojna
• Karel Čapek neustúpil fašistom a ďalej publikoval do novín, každým článkom pripomínal všetky základné hodnoty života – úcta k ľuďom, práci, láske, viera v budúcnosť, solidarita, súdržnosť
• tyto hodnoty staval do protikladu s ľudským násilím, túžbou ovládnuť svet, varoval pred hroziacou katastrofou
• technický rozvoj, civilizmus, opievovanie techniky

 

Súčasníci:

• Josef Čapek – Básne z koncentračného tábora
• Jiří Voskovec a Jan Werich – Osvobodené divadlo
• Václav Řezáč
• Jarmila Glazarová – Vlčia jama
• Karel Poláček – Bolo nás päť
• Eduard Bass – Klapzubova jedenástka, Ľudia z maringotiek, Cirkus Humberto
• Ivan Olbracht – Nikola Šuhaj lúpežník

 

Rozbor diela: R.U.R.

• Rossum´s Univesal Robots – Rossumovi univerzálni roboti
• Vydané: 1920; uvedené na javisku 1921
• Literárna forma: próza
• Literárny druh: vedecko–fantastické a antiutopické dráma
  • promluvy a jednanie jednotlivých postáv, scenár, určené na hranie v divadle, réžijné spracovanie

 

Hlavná myšlienka:

• následky zostrojenia umelých ľudí (nezajíma nás objav)
• pomer človeka ku svetu, vzťahy medzi ľuďmi
• kritika túžby zbohatnúť a zpohodlniť
• obava o osud ľudstva – varovanie pred technickými pokrokmi (človek musí stroj riadiť, nesmie sa mu vymknúť z rúk)
• prvotná myšlienka prečo vyrábať robotov – zbaviť človeka dřiny

 

Téma

• Celková téma:   Vedecko-fantastické dráma, ktoré vyjadruje strach o osud ľudí – hrozba nadvlády umelé inteligencie
• Hlavná téma:    Následky zostrojenia umelých ľudí – robotov , varovanie pred následkami techniky a vplyvmi na ľudstvo. Čapka ovplyvnila 1. svetová vojna, kde bola zneužitá technika proti ľuďom.
• Vedľajšia téma: Vzťahy medzi ľuďmi

 

Motív:

• Ľudská práca – bez práce prestáva byť človek človekom

 

Charakteristika diela

• ľudia stratili záujem pracovať, lenivosť
• výrobcovia robotov si hrajú na Boha – vytvárajú civilizáciu
• poprvé tu zaznelo slovo robot
• zmysel života – život nie je o tom, všetko si uľahčiť (mať mnoho robotov)
• mluva srozumiteľná, krátke vety rýchle dialógy str.71 okrem záverečného Alquistovho prejavu
• na konci diela Alquist požehnáva robotom (ľuďom) do spoločného života str 101
• Čapek stavia proti sebe dva postojov ľudí:

• • Domin a vedenie fabriky – chcú osvobodiť človeka od práce, vyrábajú stále viac a viac robotov, zaujímajú panský postoj ku svetu, k prírode a ostatným ľuďom, úsilie vnútiť svetu svoju pravdu
  • Nána, Alquist, Helena – výroba robotov je proti prírode, Alquist – zástanca práce – ,,Je správnejšie položiť jednu tehličku, než si kresliť veľké plány.“
• považujú za najvyššiu hodnotu ľudský život

 

Kompozícia:

• predohra a 3 dejstvá
• písané epikou
• dráma – promluvy a jednanie jednotlivých postáv, scenár, určené na hranie v divadle, réžijné spracovanie
• tragédia = hra so vážnym obsahom, hrdina sa ocitá v dramatickom konflikte, často umiera
• príbeh je chronologický, pomerne dlhá predohra sa odohráva desať rokov pred prvým dejstvom – uvádza diváka do dejov. Druhé a tretie dejstvo je od seba oddeľené jedným dňom a posledné, tretie dejstvo sa odohráva spustu rokov potom.

 

Symbolika mien:

• Domin  z latinčiny pán (riaditeľ továrne)
• Helena robotka – krásna, meno vybrané podľa Heleny Gloryovej
• Primus – prvý => Adam v biblii
• Fabry – fabrika – továreň
• Busman – byznysmen  (peniaze)
• Alquist – staviteľ – zástupca pracujúceho ľudu
• Helena – zástupkyňa žien, neplodná, zbytočná
• Dr. Gall – ako v Bielej chorobe Dr. Gallén  – lekár robotov

 

Vývoj robotov:

• a) pracovné sily vo službách človeka
• b) vojaci
• c) organizovaná sila – chceli vládnuť
• d) vrazi
• a+b ovladateľní
• c+d neovladateľní , bez kontroly

 

Ako vzniklo slovo ROBOT

• Karel napísal knihu – nevedel ako má pomenovať stroje, ktoré vypadajú ako ľudia  – šiel za bratom – Josef mu poradil – robot
• Robot = človek schopný pracovať, nie však myslieť
• robota – lopota-práca

 

Okolnosti vzniku diela

• rozhodol sa varovať ľudstvo pred technikou, pred možnosťou jej zneužitia
• ľudia majú pracovať
• počiatok jeho druhého tvorivého obdobia (1. obdobie – približne komédia Loupežník – rozlúčka s mladosťou)

 

Premiéra u nás

• 1921 v Národnom divadle (dielo vzniklo 1920)

 

Jazyk

• všetky postavy hovoria spisovným jazykom (okrem služobnej Nány )
• mluva srozumiteľná, písaná svižným jazykom
• krátke vety rýchle dialógy (v poslednom dejstve sa vyskytujú aj monológy – staviteľa Alquista)
• nevyskytuje sa tu mnoho figúr ani trópov
• s občasnými odbornými výrazmi predovšetkým z lekárskeho prostredia napr. katalyzátory, enzýmy, hormóny, koloidálne roztoky, protoplazma….

 

Tropy a figúry:

• Neologizmus – slovo robot, ktoré sa neskôr ujalo po celom svete a dodnes je súčasťou bežného slovníka
• Personifikácia a apostrofa  – „Zmäknuté a zmodralé rty, čo to breptáte?“

 

Hlavné postavy:

• Helena Gloryová – mladá, krásna, inteligentná slečna, neskoršia manželka Harryho domina. Ztelesnenie ženského, citového prístupu ako k ľuďom, tak i k robotom. Je asi najtragickejšou postavou hry – symbolom ostatných žien, krásnych, ale neplodných, zbytočných.
• Alquist – staviteľ robotov, za najväčšiu hodnotu považuje prácu a ľudský život
  • pomocou Alquista promlúva sám Čapek, práca šľachtí, pokrok v technike nemusí vždy viesť k zlepšeniu životných podmienok
• Harry Domin – z latinčiny PÁN, centrálny riaditeľ továrne R.U.R., zástanca vznešenej myšlienky povzniesť človeka, osvobodiť ho od práce a tým vytvoriť raj na zemi, hrá si na boha, chce vytvoriť nové bytosti, prvotná myšlienka – dobrá – uľahčiť ľuďom, zrušiť otroctvo
• Dr. Gall – riaditeľ fyziologického výskumného oddelenia robotov – ako Dr. Gallén (Biela choroba). Jeho úlohou je aby roboti boli technicky čo najdokonalejší. Na pranie Heleny vypestuje u niektorých robotov rozum a cit.

 

Vedľajšie postavy

• Nána – služobná, veľa toho nechápe, predsa má strach z veľkej troufalosti človeka, zástupca prostého ľudu, veriaceho v Boha, Helenina veta „Z Nány hovorí tisíc rokov a z vás všetkých lenom dnešok“, ju vystihuje asi najlepšie.
• Konzul Busman – Generálny komerčný riaditeľ  R.U.R. – krátkozraký, obtloustlý žid fascinovaný svetom čísiel. Roboti sú pre neho len stroje a zdroj peňazí. V chvíli, keď ide do tuhého je ochoten obetovať peniaze nie len za seba, ale aj za ostatných.
• Ing. Fabry – generálny technický riaditeľ R.U.R. – na všetko sa díva z pohľadu technika, nejde mu o zisk, ale o pokrok. Je fascinovaný myšlienkou, že budú pracovať roboti, pretože človeka považuje za málo výkonného a príliš drahého.
• Dr. Hallemeier – Prednosta ústavu pre psychológiu a výchovu robotov.

 

Časopriestor:

• Dráma sa odohráva v budúcnosti, ale rieši problémy prítomnosti (bez bližšieho miestneho a časového určenia)
• V továrni na roboty na bližšie nespecifikovanom ostrove (Rossumov ostrov).

 

Obsah:

Za Dominom príde Helena, dcéra prezidenta, a chce vidieť závod na výrobu robotov. Prijela sem, aby promluvila k robotom, prečo si nechajú líbiť zachádzanie, ako by boli stroje. Roboti sú nerozeznateľní od ľudí, ale nemajú city a ľudské funkcie. Preto dojde k zámene, keď si najprv Helena myslí o asistentke robotke Sulle, že je žena a následne o skutočných ľuďoch je presvedčená, že sú roboti a teda k nim aj promlúva ako k robotom.

Helena v továrni zostane a vezme si Domina a dej sa presunie o desať rokov neskôr.

Po desiatich rokoch sa roboti začínajú používať aj ako vojaci do vojen. Helenu trápi, že nemajú vlastný rozum a city , a preto premluví doktora Galla, aby sa pokusil také roboti vyrobiť. Svet začína byť plný robotov, ľuďom sa prestávajú rodiť deti a roboti sa začínajú proti ľuďom bouriť.

Helena už nechce, aby sa roboti vyrábali, a tak spálí plány na ich výrobu. Medzitým vedúci fabriky už vie o vzbúrení a v deň, keď je to presne desať rokov, čo Helena prijela na Rossumov ostrov, jej venujú delovú loď. Bohužiaľ už nikto nestihne odísť, roboti prichádzajú na ostrov, naberajú všetko a zabijú všetkých ľudí okrem Alquista, ktorý jediný pracuje ako robot.

Po vyvraždení ľudstva si roboti uvedomia, že ich životnosť je obmedzená a bez plánov na výrobu za dvadsať rokov vyhynú. Prosia teda Alquista, aby znova našiel plány na ich výrobu. Alquistovi sa to však nepodarí. Najde dvoch robotov Prima a Helenu, ktorí vo svojom vnútri majú city, lásku a sú iní než ostatní. Možno že práve títo dvaja sú začiatkom novej civilizácie.

 

Reakcia na dielo:

• Počas niekoľkých rokov sa toto dráma hralo nie len u nás, ale aj vo svete (1921 Nemecko, 1922 Poľsko, USA,…. Viedeň, Londýn…)
• 1. medzinárodný úspech Karla Čapka (úspech aj českej literatúry, do tej doby u nás neznámej)
• R.U.R. preložené do 30 jazykov

 

Vlastný názor

• Kniha sa mi čítala dobre, pripomenula mi od Čapka knihu  „Vojna s mlokmi“. Rozdiel bol v tom, že v tejto knihe bol problém obojživelník a v R.U.R. robot.  Mám rada fantazy príbehy a myslím, že tento príbeh tej doby predbehol.