Kniha: Markéta Lazarová
Autor: Vladislav Vančura
Zaslal(a): Brendy
Všeobecná charakteristika
druh: epika
žáner: román – baladický
Tematická výstavba
námet: láska a sloboda zmyslom života
miesto deja: okolí Mladej Boleslavi
doba deje: stredovek
Postavy:
- šľachtic Kozlík a jeho synovia– hrubí, suroví, zabíjajú bez výčitiek, k dosiahnutie cieľa sú schopní obetovať život, autor núti čitateľa, aby sa priklonil na ich stranu
- zbojník Lazar– statočný, drzý, nedáva najavo bolesť ani poníženie
- obaja hrdinovia sú lúpežníci, sú ale charakterovo protichodní, Kozlík je lepšie, autor píše: „Kozlík je lúpežný rytier, Lazar len lúpežník.“
- Markéta Lazarová– Lazarova dcéra, krásna, milá, citlivá, bola vychovávaná inak ako jej súrodenci, takže nevedela o činoch, ktoré pácha jej rodina
- Mikoláš– syn valeriány, miluje Markétu
- Kristián– pohľadný, jemný, citlivý, nerozhodný – táto vlastnosť ho stojí život, miluje Alexandru
- Alexandra– raz vystupuje ako nežná milenka, druhýkrát ako dračica túžiaci po krvi, zabije Kristiána a nakoniec spácha samovraždu
Myšlienky
– kritika súčasného meštiactvu
– autor hľadá v minulosti, čo nenachádza v súčasnosti
– oslava slobodného života a spoločnosti, ktorá človeka neobmedzuje
– zmyslom života je láska, ktorá sa prebudila aj v surovom bitkári Mikoláš. Nejedná sa však len o lásku medzi Mikolášom a Markétou, láska je tu pojatá rôzne, napríklad láska medzi deťmi a rodičmi (Kristián a jeho otec), láska medzi staršími manželmi (Kozlík a Katarína).
– okrajovo sa dotýka aj iných aktuálnych tém – s ľahkou iróniou kritizuje súčasnú literatúru ( „Nepôsobí táto poviedka ako humno u porovnaní s rozkošnou zložitosťou súčasnej literatúry?“)
– túžia po mieri, poukazuje na nezmyselnosť všetkých vojnových konfliktov ( „hovorím: bubon a ja odpoviem: svadba!“)
– autor sa sám sa čuduje, čoho všetkého sú osoby v jeho románu schopné, žasne nad láskou hlavných hrdinov, aj chvália za statočné rokovania, ospevuje mier, nemá rád boj, a zbabelosť s opatrnosťou sú pre neho smiešne
Jazyková výstavba
– er -formy, jazykový experiment
– vševedúci rozprávač – občas podáva iba oznámenie o deji, ale tiež prerušuje dej rôznymi vstupmi, odbočkami a vlastnými názormi – rozbíja historický nádych príbehu
– autor kladie otázky sám sebe alebo čitateľom, polemizuje s postavami, všetky tieto otázky nútia čitateľa k premýšľanie
– užíva: vznešený jazyk eposov, archaická spojenie, prechodníky, nezvyčajný slovosled, všeobecné a vulgárne výrazy
– kombinácia knižných slov sa slovami s všeobecné češtiny
– kontrast (bieda × nádeje, poníženie × hrdosť, sila × slabosť), dlhá súvetí, obraznosť, iróniu, originálne spojenie a početné citoslovcia
– autor často spája pomocou metaforických pomenovanie povahu hlavných postáv s prírodou:
– lúpežníci sú prirovnávaní k dravé zveri a šelmám
– Kozlík je prirovnávaný k medveďovi a Lazar k Lišák
– Markéta je popisovaná ako vznešená laň
Kompozičné výstavba
– chronologicky
– text členený na kapitoly
Zaradenie autora, znaky obdobie
– Slovenská literatúra 1. polovice 20. storočia – diverzifikáciu českej literatúry, vznik nových umeleckých prúdov
– imaginatívne literatúra
– vplyv avantgardy (kultúrne a umelecké hnutie, usiluje o experiment, uplatňuje sa vo výtvarnom umení, literatúre, divadle i filmu)
– lyrizacia, metóda asociácie predstáv
Autori, ktorí tvorili v rovnakej dobe
Karel Čapek, Ivan Olbracht, Jaroslav Hašek (Osudy dobrého vojaka Švejka), Karel Poláček (Dom na predmestí)
Vplyvy na tvorbu
– jeho próza ovplyvnená prvou svetovou vojnou, expresionizmom
– obsahuje celý rad experimentov – hľadá nové spôsoby vyjadrenia, inšpirácie v stredovekých príbehoch o rytieroch
Kritika a vplyv diela
– 1967 – film (réžia: Františka Vláčila, hlavné úlohy: Magda Vášáryová)
– vo svojej dobe prijatá veľmi dobre, veľké množstvo pozitívnych recenzií v dobových časopisoch, vyhrala v ankete Ľudových novín o najzaujímavejšie knihu roka 1931
– ohlasy na Markéta Lazarová sú v mnohých smeroch podobné – kritici sa zamýšľa nad nekonkrétnym poňatím histórie a takmer vždy sa zhodujú, že to nijako neznižuje umeleckú hodnotu diela, oceňujú jazyk, ktorým je kniha písaná, zdôrazňujú ľudskosť a pudovosť Vančurových postáv
Spoločensko-historické pozadie
– pred druhou svetovou vojnou
– medzivojnovej obdobie, obdobie pokoja
Porovnanie
– zakázaná láska: William Shakespeare: Romeo a Julie
– atmosféra: Nikola Šuhaj Lúpežník
Obsah
Kráľ sa rozhodol oslobodiť obchodné cesty od lúpežných zbojníkov. A preto posiela do kraja hajtmana Piva na čele vojska, ktorá má potrestať všetkých, ktorí sa prehrešujú proti zákonom. Lúpežný šľachtic Kozlík, ktorý spolu so svojimi ôsmimi synmi a deviatich dcérami obýva hrad Roháček, sa pokúsi spojiť proti presile kráľovskej armády so susedným rodom Lazárov, ktorý obýva Obořiště. Tieto dve lúpežníckej bandy bojovali od nepamäti proti sebe. Kozlíkův syn Mikoláš, ktorý čo by v úlohe posla, prišiel na hrad Obořiště vyjednávať spojenectvo, je ale odmietnutý a zranený. Aby Mikoláš túto potupu odčinil, unáša pri prepadnutí hradu Obořiště Lazárov dcéru Markétu. Čoskoro sa obaja do seba zamilujú a Markéta, ktorú Lazar zasľúbil kláštoru, je vystavená veľkému trápenie, pretože porušila otcov sľub. Schyľuje sa k rozhodujúcej bitke a Markéta, ktorá zvádza vnútorný boj medzi láskou k Mikoláš a k otcovi, sa pokúša o samovraždu. Medzitým obdobný príbeh lásky zažíva aj Kozlíková dcéra Alexandra s Kristiánom, zajatým synom ríšskeho grófa. Pri stretnutí s kráľovským vojskom väčšina členov Kozlíková tlupy zomrie alebo padne do zajatia. Uniknúť sa podarí Mikoláš s Markétou a Alexandre. Kristián sa vráti k svojmu otcovi. Svojho rozhodnutia však neskôr ľutuje, pretože nemôže bez Alexandry žiť. Je si vedomý, že zradil svoju lásku. Vydáva sa do lesa, aby ju našiel. Blúdením v lese zošalie. Nakoniec sa s Alexandrou stretne, tá ho však v záchvate zúrivosti zabije. Medzitým sa Markéta vracia na Obořiště a prosí svojho otca o odpustenie, ten ju posiela do kláštora, aby sa zo svojich hriechov očistila. Kým Mikoláš sa s pomocou najatých žoldnierov pokúša dobyť pevnosť, kde je uväznený jeho otec Kozlík. V márne bitke sú zajatí a potom popravení. Alexandre aj Markéte sa narodí synovia. Alexandra ľutuje stále svojho činu krátko po pôrode spácha samovraždu. Markéta sa jej chlapca ujala a vychovala ho spoločne so svojím synom.
Môj názor
Kniha sa mi páčila. Páčilo sa mi, že Vančura poukazoval na hrdosť a morálku ľudí, ktoré by sme inak odsúdili. Ďalej sa mi páčilo, že hlavnou témou je láska dvoch ľudí, ktorá však nie je dokonalá, pretože dohromady zviedla hrubého lúpežníka a zbožnou a krásnu Markétu. Zo začiatku sa mi kniha čítala veľmi zle, pretože vety sú písané archaickým jazykom a súvetia sú veľmi komplikovaná. Postupne som sa do tohto jazyka dostala. Párkrát som sa od knihy nemohla odtrhnúť (hlavne pri scénach Mikoláša a Markéty), ale niekedy som sa naopak strácala a nevedela som, o čom autor v tú chvíľu zrovna hovorí.
Autor
Vladislav Vančura (1891 – 1942)
– český spisovateľ, dramatik, filmový režisér, pôvodným povolaním lekár
– * Háj ve Sliezsku, otec sa dlhú dobu nemohol uplatniť, a tak sa často sťahovali
– členom a prvým predsedom Devětsilu (1920), prívrženec poetizmu, v tridsiatych rokoch bol členom Ľavé fronty, publikoval v mnohých časopisoch – Jún, Kmeň, Host a Panorama, členom KSČ, ale jeho dielo nie je komunistickou agitáciou, pôsobil ako divadelný kritik v denníku “ Československá samostatnosť „, neskôr premenovaného na“ Národná oslobodenie „, bol predsedom českej filmovej spoločnosti
– máj 1942 zatknutý a 1. júna na Kobyliské strelnici popravený → 1946 bol in memoriam menovaný národným umelcom
– tvorba: archaická slová a knižnej výrazy spojené s ľudovou rečou, vetné stavba zastaraná, zložité vety pre zdôraznenie dôležitosti daného okamihu, diela monumentálne ráz, dej potlačený, dôležité miesto rozprávač, ktorý vyjadruje svoj názor k deju, prerušuje rozprávanie a oslovuje čitateľov, hodnotí správanie postáv, časti príbehov pripomínajú filmové scenáre, ospevuje život, zdôrazňuje prežitky, detailne vyjadruje náladu, farebnosť príbehu, city
Ďalšie významné diela: Dlhý, Široký a Bystrozraký, Pekár Jan Marhoul, Pole orná a vojnová, Rozmarné leto, Posledný súd, Hrdelní pr alebo príslovie, Konec starých časov, Obrazy z dejín národa českého (kvôli zatknutiu prerušené písanie uprostred vety), Kubula a Kuba Kubikula, JazeroUkereve
—————————————————————————
◆ Stiahnuť prácu v PDF ◆ ◆ Upozorniť na chybu ◆
—————————————————————————